Zápaly dýchacích ciest nepodceňujte!

Posted · Add Comment
zapaly_dychacich_ciest_nepod

„Prechodené“ infekcie môžu byť príčinou vážnejších zdravotných komplikácií.

 

Zápaly dýchacích ciest sú najčastejšie sa vyskytujúcou skupinou infekčných ochorení. Podľa štatistík prekonajú dospelí určitú formu infekcie dýchacích ciest 2-5 krát ročne, deti 4-8 krát.

Jednoduché zápaly dýchacích ciest sú pomerne ľahko liečiteľné, ak sa však nedodržiava postup predpísanej liečby, aplikuje sa nevhodná samoliečba alebo zápaly postihnú ľudí so zníženou imunitou môžu mať závažnejšie zdravotné dôsledky.

O téme opakovaných zápalov dýchacích ciest a ich súvislosti so zníženou imunitou organizmu hovoríme so všeobecnou lekárkou pre dospelých MUDr. Janou Bendovou.

 

 Prečo vzniká zápal dýchacích ciest?

Ak sa do dýchacích ciest dostanú cudzorodé látky (prach, vírusy, baktérie a pod.) ich sliznica zareaguje zápalom.

Zápalový proces má prirodzeným spôsobom viesť k zlikvidovaniu a odstráneniu cudzorodých látok z organizmu.

Sliznica dýchacích ciest, ktorá je pokrytá riasinkovým epitelom na prítomnosť cudzorodých látok reaguje najskôr reflexne – kýchaním a kašľaním, čím sa snaží vypudiť cudzorodé látky z organizmu mechanicky. Ak sa to nepodarí, opuchne, zvýši tvorbu hlienu a zmení jeho štruktúru. Vonkajšie prejavy toho, čo sa deje vo vnútri slizníc dýchacích ciest sú opuch nosovej sliznice, opuch hrdla, výtok z nosa, vykašliavanie hlienu. Všetky spomínané procesy v dýchacích cestách sú obrannou reakciou imunitného systému organizmu, smerujúcou k tomu, aby sa telo zbavilo vírusov a baktérií.

 

   Ktoré ochorenia dýchacích ciest sú najčastejšie?

Najčastejším ochorením dýchacích ciest je zápal sliznice, nazývaný tiež katar horných alebo dolných dýchacích ciest. Tento zápal sa prejavuje v nose ako nádcha, v prínosových dutinách ako zápal prínosových dutín (sinusitída), zápal hrdla (hltana a/alebo hrtana), zápal dýchacej trubice alebo zápal priedušiek.

Medzi jednotlivými úsekmi dýchacích ciest však nie sú žiadne hranice, preto môže infekcia postihnúť niekoľko častí súčasne. Napríklad pri zápale nosovej sliznice (nádche) sú vždy súčasne postihnuté aj prínosové dutiny. Aj preto často napríklad zápal hrdla prechádza do zápalu priedušiek.

 

Závisí výskyt infekcií dýchacích ciest aj od ročného obdobia?

Zápaly dýchacích ciest sú vyslovene sezónnymi ochoreniami, s maximom výskytu v zimných mesiacoch. Rizikovým obdobím sú však aj „prechodné“ obdobia, napríklad čas medzi letom a jeseňou, charakteristický náhlymi zmenami počasia. Pre niektorých senzitívnejších ľudí bývajú problematické aj klimatizované priestory v hoteloch, či lietadlách.

 

Dýchacie cesty sa delia na hornú a dolnú časť.

Horné dýchacie cesty: nosová dutina, vedľajšie nosové dutiny (paranazálne sínusy) a (noso)-hltan (farynx).

Dolné dýchacie cesty: hrtan (larynx), priedušnica (trachea) a celý bronchiálny strom, t.j. priedušky (bronchy) a priedušničky (bronchioly).

 

 Sú príznaky zápalov horných a dolných dýchacích ciest odlišné?

Áno, už aj laik dokáže ľahko rozpoznať, či má zápal horných alebo dolných dýchacích ciest.

Pri infekciách horných dýchacích ciest sú najčastejšími príznakmi:  opuch nosovej sliznice, sekrét z nosa (sopeľ), pri zápale prínosových dutín zvýšená teplota a často aj bolesť hlavy, ktorá sa zhoršuje pri predklone.

Pri zápaloch hrdla bolí hrdlo, najmä pri prehĺtaní, zvyčajne sa zväčšia aj lymfatické uzliny na krku a stúpne teplota.

Angína (zápal mandlí) je typická  vysokou horúčkou (aj 39-40°C)  a intenzívnou bolesťou hrdla s výraznými ťažkosťami pri prehĺtaní. Je pri nej časté aj dráždenie na kašeľ, ktoré vychádza z hrdla; kašeľ je suchý a postihnutý nevykašliava hlien.

Pri zápaloch dolných dýchacích ciest je najčastejším príznakom kašeľ. Na začiatku ochorenia je suchý, až bolestivý, pri kašľaní bolí pacienta za hrudnou kosťou. Po dvoch – troch dňoch sa zmení na vlhký a pacient môže vykašliavať rôzne sfarbené hlieny (chrchle). Môžu, ale nemusia byť prítomné zvýšená teplota, únava, malátnosť a horšia tolerancia námahy. U fajčiarov sa nezriedka stáva, že sa cítia takí chorí, že  nemajú chuť na cigarety.

   Môže prerásť infekcia dýchacích ciest spôsobená vírusmi do bakteriálnej?

Až 90% infekcií dýchacích ciest sa začína ako vírusová infekcia. Niekedy sa však stane, že vírusy oslabia, akoby „ochromia“ sliznice dýchacích ciest a v nich sa potom poľahky usadia baktérie, čím príde k takzvanej „bakteriálnej superinfekcii“. Ľudia tomu zvyčajne hovoria, že im vírusová infekcia prešla do bakteriálnej, čo síce nie je správne označenie, ale vystihuje podstatu.

Či ide o vírusovú alebo bakteriálnu infekciu sa dá zvyčajne usúdiť už z príznakov ochorenia.

Pri vírusovej infekcii bývajú hlieny z nosa alebo vykašlané  hlieny, priesvitné, až biele, skôr vodnaté ako husté. Ich občasné sfarbenie do svetložlta znamená prítomnosť rozpadnutých bielych krviniek, ktoré „padli v boji“ za zlikvidovanie infekcie. Hlieny sú žltkavej farby zvyčajne ráno, keď sa počas noci v tele zahustia.

Iné farby (tmavožltá, žlto-zelená alebo zelená) a hustý, lepivý hlien zvyčajne znamenajú bakteriálnu infekciu a teda aj nutnosť nasadenia antibiotík.

O pôvodcovi infekcie sa dá uvažovať aj z dĺžky trvania ochorenia. Vírusová infekcia dýchacích ciest odznie do týždňa od prvých príznakov, bakteriálna sa bez liečby „ťahá“ dlhšie.

 

 Kto je odborníkom na liečbu zápalových ochorení dýchacích ciest?

Zápalové ochorenia dýchacích ciest sú najčastejším dôvodom návštevy pacientov u všeobecného praktického lekára,  v prípade detí, aj dospelých.

Zápaly dýchacích ciest teda diagnostikuje a lieči všeobecný lekár. V prípade komplikácií alebo keď liečba nezaberá, odošle všeobecný lekár pacienta k ORL alebo pľúcnemu špecialistovi.

K ORL špecialistovi v prípadoch, ak ide o hrdlo a horné dýchacie cesty, k pľúcnemu špecialistovi ak ide o zápaly dolných dýchacích ciest alebo zápal pľúc.

 

 Je CRP vyšetrenie v rozlišovaní, či ide o vírusovú alebo bakteriálnu infekciu pre lekárov cenným ukazovateľom?

crp

Niekedy je ťažké určiť spoľahlivo, či ide o vírusovú alebo bakteriálnu infekciu dýchacích ciest len podľa príznakov a fyzikálneho vyšetrenia pacienta (pohľadom do hrdla, prehmataním krku, popočúvaním dýchania fonendoskopom). Pri diagnostike preto lekár využíva niekedy kultivačné vyšetrenia (výter z hrdla alebo výter z nosa), ale najčastejšie vyšetrenie CRP (C-reaktívneho proteínu z krvi), prípadne ho môže doplniť ešte vyšetrením krvi (sedimentácia krvi a krvný obraz). CRP je naozaj cenným poradcom, ale jeho hodnota nie je jediným faktorom, podľa ktorého sa ošetrujúci lekár nakoniec rozhodne, či antibiotickú liečbu nasadiť alebo nie.

Inak vníma lekár hodnotu CRP u predčasne narodeného novorodenca, inak u onkologického pacienta s poruchou imunity a úplne inak u zdravého človeka.

CRP však nie je len pomocníkom pri diagnostike ochorenia, ale poskytuje cenné informácie aj pri sledovaní účinku liečby. V prípade, ak lekár nasadil antibiotickú liečbu, po 48 hodinách je možné hodnotu CRP v krvi skontrolovať – ak poklesla na polovicu a viac, antibiotiká dobre účinkujú; ak nie, treba zvážiť prípadnú zmenu antibiotík.

 

Aká je súvislosť medzi stavom našej imunity a náchylnosťou na ochorenia dýchacích ciest?

Svet okolo nás nie je sterilný. Vírusy a baktérie sa nachádzajú vo vzduchu okolo nás sústavne. Nie vždy však ochorieme. Na jednej strane ide o typ a „silu“ prítomných vírusov a baktérií, na strane druhej zohráva úlohu kondícia nášho organizmu a to v akom stave je naša „imunitná armáda“. Ak v dobrom, telo si s bežnou infekciou hravo poradí. Ak však máme poruchu imunity, trpíme nejakým závažných chronickým ochorením (napríklad rakovinou) organizmus môže mať vážne problémy aj pri bežnej nádche. Preto je dôležité venovať posilňovaniu imunity intenzívnu pozornosť. Imunita sa zhoršuje napríklad zlou životosprávou (nedostatok spánku, nezdravá strava alebo fajčenie). Naopak zdravý životný štýl – dostatok pohybu na čerstvom vzduchu, pravidelný prísun vitamínov z čerstvého ovocia a zeleniny, a v neposlednom rade aj otužovanie imunitu posilňujú.

 

 V akých prípadoch odborník uvažuje, že výskyt opakovaných zápalov dýchacích ciest súvisí s oslabenou imunitou?

Ak je priebeh ochorenia ťažší ako by mal byť, ak sa zápaly dýchacích ciest opakujú často, alebo ak má choroba nezvyčajne dlhý priebeh. Rovnako aj v prípade, ak po nasadení antibiotickej liečby nástup účinku antibiotík trvá dlhšie ako je bežné, alebo ak infekcia napriek antibiotickej liečbe trvá dlhšie ako je bežné.

Aký je postup všeobecného lekára pri predpoklade oslabenej imunity?

Všeobecný lekár urobí u pacienta vyšetrenia, ktoré sú v jeho možnostiach – sedimentáciu krvi, krvný obraz, CRP, ASLO, prípadne hladinu imunoglobulínov (zodpovedajú za protilátkovú imunitu). Podrobnejšie vyšetrenia sú v kompetencii lekára so špecializáciou v odbore imuno-alergiológia. Dôvodom oslabenej imunity a opakovaných infekcií bývajú často skryté alergie, ktoré oslabujú imunitný systém. Zjednodušene  povedané, telo sa zaoberá alergiou a nestíha pohotovo reagovať v boji proti infekciám.

 

Obranyschopnosť organizmu sa dá zvyšovať aj imunomodulačnou liečbou. Vysvetlíte nám o čo ide?

Imunomodulácia je liečebný prístup, ktorého cieľom je ovplyvnenie imunity, teda podpora a úprava (čiže modulovanie) funkcií imunitného systému.

 

Aké sú to imunomodulčané, či imunostimulačné látky?

Imunomodulačné, či imunostimulačné látky sú látky, ktoré ovplyvňujú pozitívne imunitný systém a zvyšujú prirodzené obranné schopnosti organizmu.

Do tejto skupiny patria rovnako lieky, aj výživové doplnky.

Pri posilňovaní imunity by mali byť na prvom mieste najskôr preparáty z prírody alebo podpora prostredníctvom výživových doplnkov. Základnú imunomodulačnú liečbu si môže pacient naordinovať aj sám – pri akútnej infekcii napríklad užívať cesnak, zázvor alebo echinaceové kvapky. Ak liečba nie je účinná, alebo dochádza k častým infekciám, resp. sa infekcie vracajú, o liečbe rozhodne lekár.

Do skupiny výživových doplnkov patria doplnky s výťažkami húb (imunoglukán, betaglukán, alebo výťažky z huby reishi),alebo výťažky z rastlín – najznámejšia je echinacea, alebo výťažok z ovocia graviola.

Pri vážnejších poruchách imunity zváži lekár nasadenie liekov na podporu imunity. Používajú sa – bakteriálne lyzáty (výťažky z baktérií) – Broncho-vaxom (obsahuje výťažky najčastejších pôvodcov infekcií dýchacieho systému – Haemophilus influenzae, zlatý stafylokok, pyogénny streptokok, pneumokok, Neisseria, Klebsiela). Tento liek sa účinne využíva u pacientov, ktorí trpia na opakované infekcie dýchacích ciest. U pacientov s opakovanými infekciami močových ciest sa používa liek Uro-vaxom, ktorý obsahuje bakteriálne lyzáty z baktérie Escherichia coli, ktorá je najčastejším pôvodcom močových infekcií.

Liečba silnejšími liekmi na zvýšenie imunity už patrí do rúk špecialistu – imuno-alergiológa. Ten najčastejšie využíva liečbu liekom Isoprinosine® (ktorý slúži hlavne na podporu oslabenej bunkovej imunity) alebo Polyoxidonium® injekcie.

 

  Akú úlohu v podpore imunity hrá zdravý životný štýl?

Veľmi dôležitú. Celkovo je totiž dokázateľné, že ľudia, ktorí žijú nezdravo, napríklad fajčiari, ochorejú častejšie ako ľudia so zdravým životným štýlom.

Imunita zohráva rolu nielen pri protivírusovej alebo protibakteriálnej imunite, ale aj pri imunite protinádorovej, takže starostlivosť o jej správne fungovanie je nesmierne dôležitá.

K zdravému životnému štýlu patria dostatok spánku, zdravá strava s optimálnym množstvom čerstvého ovocia a zeleniny, dostatok pohybu na čerstvom vzduchu, otužovanie,  a v neposlednom rade vyhýbanie sa stresu. To všetko pozitívne vplýva na správne fungovanie našej imunity. Je dokázané, že aj dlhotrvajúci (chronický) stres vplýva negatívne na správne fungovanie nášho imunitného systému – potláča jeho prirodzené procesy. Môžeme teda maximálne zdravo žiť a starať sa o svoju telesnú schránku, nebude to však stačiť, ak sa nebudeme starať aj o svoju duševnú pohodu a kvalitný oddych.

 

 Akú prevenciu odporúčate, aby sme sa zápalom dýchacích ciest vyhli?

prevencia_nefajcit

Po prvé: Nefajčiť.

Po druhé: Aj keď sa úplne nevyhneme znečistenému životnému prostrediu (smog, prach, plesne), treba sa vyhýbať čo najviac pobytu v ňom. Treba sa vyhýbať aj klimatizovaným priestorom, resp. používať klimatizáciu len v nevyhnutných prípadoch. Dôležité je vetranie priestorov aj v zimných mesiacoch.

Po tretie: Dôsledné dodržiavanie hygieny, kam patrí najmä pravidelné umývanie rúk.

Po štvrté: V prípade infekcií dýchacích ciest je dôležitá ohľaduplnosť k okoliu. Vyhýbajte sa ľuďom, ktorí kašlú a kýchajú. Pri nádche a kašli je nevhodné navštevovať podujatia, kde sa zdržuje veľa ľudí – práca, kino, divadlo. Hanbou nie je ani používanie rúšok. Ak sme chorí, nevystavujme riziku nákazy svojich najbližších.

Rúško je vhodné používať aj v prípade, že vieme o vlastnej poruche obranyschopnosti a chystáme sa do rizikového prostredia, napríklad keď sa ako rodič staráme o choré dieťa.

Po piate: Primerane sa obliekať do každého počasia. Rovnako rizikové je chodiť v chladnom počasí „naľahko“, ako v teplejšom počasí naobliekaný, pretože spotený človek rýchlejšie prechladne.

 

Zápaly horných dýchacích ciest

  •   nádcha (rinitída)
  •   zápal prínosových dutín (sinusitída)
  •  zápal hltana (faryngitída)
  •   zápal podnebných mandlí – angína

Zápaly dolných dýchacích ciest

  • zápal hrtana (laryngitída)
  • zápal hrtanovej príklopky (epiglotitída)
  • zápal priedušnice (tracheitída)
  • zápal priedušiek (bronchitída)
  • zápal pľúc (pneumónia)
ZDIEĽAJTE ČLÁNOK S PRIATEĽMI