Prevencia

Umývanie rúk bráni prenosu baktérií

Umývanie rúk sa týka každého z nás. Je dobré uvedomiť si, čo všetko chytáme a robíme – kľučky rôznych dverí, manipulujeme s peniazmi… Všetci máme na rukách vlastnú mikroflóru. Pre náš organizmus nie je škodlivá, ale pre iných, zvlášť, ak sú imunitne oslabení, áno. Výsledky sterov z rúk ukazujú, že dôsledným umývaním, sa výrazne znižuje osídlenie rúk mikroorganizmami a možnosť prenosu nákazy. Kedysi sa používalo v nemocniciach chlórové vápno. Klasickým spôsobom hygieny rúk v nemocniciach je už roky ich umývanie. V poslednom období sa však zdôrazňuje vysoká efektivita „bezvodnej“ dezinfekcie rúk. Vedie k redukcii chorobnosti a úmrtnosti pacientov na tzv. nozokomiálne (nemocničné) nákazy.

Kontaminácia rúk zdravotných sestier bola dokázaná pri meraní pulzu, krvného tlaku, orálnej teploty, dvíhaní pacienta, ako aj pri bežnom dotyku ruky, ramena alebo slabiny pacienta, pri dotyku s neporušenou kožou pacientov… Najbežnejšie „prešľapy“ v hygiene rúk personálu v nemocnici sú tieto: malé množstvo použitého dezinfekčného prípravku a krátky čas trvania procesu hygieny rúk, zlá technika vykonávania hygieny rúk, nosenie prsteňov a umelých nechtov. Platí pritom, že na adekvátne odstránenie mikroflóry, je nutné použiť minimálne 3 ml tekutého mydla alebo alkoholového dezinfekčného prostriedku. A proces dezinfekcie alebo umývania má trvať aspoň 30 sekúnd.

Dezinfekcia rúk a používanie rukavíc

Hygienická dezinfekcia rúk sa vykonáva, ak ruky nie sú viditeľne zašpinené, a je potrebné z rúk odstrániť mikroorganizmy. Je súčasťou protiepidemických opatrení pri prechode hygienickým filtrom, súčasťou bariérovej ošetrovateľskej techniky, vykonáva sa napr. pred aseptickým zákrokom, pred ošetrením imunodeficitného pacienta, zavádzaním kanýl, alebo po pretrhnutí rukavíc. Odpadá následné oplachovanie rúk pod tečúcou vodou, ich sušenie, čím sa skracuje čas výkonu. Do suchej pokožky rúk sa vtiera 3 ml alkoholového bezvodného dezinfekčného prípravku do zaschnutia (cca 30 sekúnd). Používa sa alkoholový dezinfekčný prípravok s obsahom cca 60 – 70 % . Má na pokožku rýchlejší, výraznejší dezinfekčný účinok.
Rukavice predstavujú bariéru proti prenosu mikroorganizmov, a považujú sa za univerzálny spôsob prevencie kontaminácie rúk. Významne chránia pred kontamináciou patogénmi, ako napr. MRSA, VRE, Cl. difficile. Nosenie rukavíc je zvlášť dôležité pri výskyte infekcií vyvolaných malými neobalenými vírusmi a sporogénnymi baktériami. Rukavice musia byť zvlečené z rúk po ošetrení jedného pacienta, a vymenené aj v priebehu ošetrenia jedného pacienta, ak ošetruje lekár dve rôzne časti organizmu. Nosenie dvoch vrstiev latexových rukavíc sa odporúča v podmienkach vysokej prevalencie hepatitídy B, hepatitídy C a HIV, pri chirurgických výkonoch trvajúcich dlhšie ako 30 minút, pri výkonoch v ortopédii a traumatológii a pod.

Príklady nozokomiálnych nákaz v praxi:

– kontaminácia uterákov a zásobníka s papierovými uterákmi zle umytými rukami zdravotníka, a následne prenos mikroorganizmov na umyté ruky ďalšieho zdravotníka pri vyberaní papierového uteráka a osušovaní rúk,
– prenos norovírusov rukami zdravotníkov postupne na ďalších sedem čistých, prenos z plášťa zdravotníka na ruky a následne okolité povrchy,
– prenos baktérie z kontaminovaného mydla na pacienta rukami zdravotníka na oddelení, kde sa vyskytovala endemicky,
– infekcie u chirurgických pacientov a novorodencov, sú v priamej súvislosti s kontamináciou rúk zdravotníkov,
– boli popísané aj mimo nemocničné prenosy mikroorganizmov na pacientov oddelení rukami zdravotníkov – z nádobky na krém a ruky z domácnosti zdravotnej sestry s umelými nechtami na pacientov oddelenia a prenos zo psa zdravotnej sestry na novorodenca JIS jej rukami.

O „nemocničných“ nákazách v skratke

Ak budú oddelenia, kliniky a zdravotnícke zariadenia pristupovať k nozokomiálnym nákazám racionálne, môže se im podariť zredukovať výskyt preventabilných nozokomiálnych nákaz, z ktorých potenciálne vyplýva aj trestno-právna zodpovednosť, na minimum, a založiť na tom prestíž svojho pracoviska. Vývoj nových možností asepsy, antisepsy a antimikrobiálnych látok je reakciou na hrozbu patogénov s novými vlastnosťami, napr. MRSA (methicilín-rezistentný Staphylococcus aureus), VRE (vankomycín-rezistentné enterokoky) alebo gramnegatívne baktérie produkujúce nové betalaktamázy, zodpovedné za vznik ďalšej rezistencie. Nozokomiálne prostredie je špecifické, a výrazne sa odlišuje od domáceho prostredia.
Odlišný preto musí byť aj prístup zdravotníckych pracovníkov, dôrazom na najzákladnejšiu metódu prevencie – hygienu rúk počínajúc, manipuláciou s biologickým materiálom a zdravotníckym odpadom končiac. Prevencia nozokomiálnych nákaz vie byť efektívna len vtedy, keď sú na to vytvorené optimálne podmienky zo strany nadriadených a manažmentov nemocníc. Je ťažké dodržiavať preventívne opatrenia, keď nie je dostatok jednorazového zdravotníckeho materiálu, pokiaľ sa šetrí na dezinfekcii alebo na indikátoroch kvality sterilizačného procesu. Taký krátkozraký prístup je však snahou šetriť náklady na nesprávnom mieste.
K prejaveniu nozokomiálnej nákazy dochádza aj vzdialenejšiu dobu po prepustení pacienta zo zdravotníckeho zariadenia, u ochorení s dlhšou inkubačnou dobou, dokonca aj o niekoľko mesiacov. Neznalosť či ignorancia metód prevencie nozokomiálnych nákaz, môže viesť k závažnému ohrozeniu zdravia a života pacienta, predĺženiu doby hospitalizácie a výraznému zvýšeniu nákladov na liečbu. Vyšší výskyt nozokomiálnych nákaz sa zisťuje na invazívnych pracoviskách (OAIM, chirurgia, traumatológia, urológia, dialýza a pod.), a na oddeleniach s väčším počtom imunosuprimovaných pacientov. Tvrdenie, že nozokomiálne infekcie v danom zariadení neexistujú, je často len výsledkom neinformovanosti alebo alibizmu.
Aj keď zlepšenie a modernizácia metód prevencie nozokomiálnych nákaz v zdravotníckom zariadení vyžaduje väčšinou istú investíciu, výsledkom je mnohonásobne vyšší zisk v podobe ušetrených financií a predovšetkým ochrana zdravia a života pacienta. Ešte stále u nás zdravotníci fungujú pod tlakom okolností, ktoré je vo vyspelých krajinách (za akú sa radi považujeme aj my), nemysliteľné – napríklad venepunkcia bez použitia rukavíc, resterilizácia výlučne jednorazového materiálu, atď. Pacienti prichádzajú do zdravotníckeho zariadenia s dôverou v zdravotníkov a ich schopnosti, a je povinnosťou personálu konať tak, aby neohrozili ich životy a zdravie.

Desatoro čistých rúk personálu nemocnice:

1. Náramky, retiazky, prstene – znižujú účinnosť umývania a dezinfekcie rúk, a preto musia byť zložené.
2. Umývanie rúk – teplá voda, mydlo, 30 sekúnd a osušenie do jednorázového uteráka.
3. Hygienická dezinfekcia rúk – alkoholové prípravky aplikovať zásadne na suché ruky v množstve 3ml, doba pôsobenia 30-60 sekúnd. Po celú dobu aplikácie všetky miesta pokožky rúk majú byť vlhké.
4. Predoperačné umývanie – pokožka rúk a celé predlaktie, min. 120 sekúnd, kefka na nechty. Osušenie sterilnou rúškou.
5. Chirurgická dezinfekcia rúk – vtieranie dezinfekčného prostriedku 5 – 10 ml, minimálne 120 s, 3 x opakovať.
6. Do vodných dezinfekčných prípravkov – ruky sa ponoria na stanovenú dobu. Osušia sa jednorázovým uterákom.
7. Ruky kontaminované biologickým materiálom – hlavne krvou, nutné vždy dezinfikovať prípravkom s vírusinaktivačným účinkom.
8. Po stiahnutí rukavíc – je potrebné ruky umyť teplou vodou a mydlom.
9. Ošetrenie rúk po ukončení práce – umytie teplou vodou, mydlom, osušenie a ošetrenie kvalitným regeneračným krémom.
10. Dávkovacie zariadenie – je nutné udržiavať čisté, pri každej výmene náplne ho poriadne vymyť, omyť, dezinfikovať, prípadne sterilizovať.

Mgr. Tatiana Juríková

Zdroje: Úrad verejného zdravotníctva SR, Spoločnosť prevencie nozokomiálnych nákaz a http://www.dezinfekcia.info

Komentáre