Už sú tu chladné sychravé dni, ktoré so sebou častejšie prinášajú choroby dýchacích ciest. V tomto období je totiž ľudský organizmus vystavený nadmernej záťaži v podobe útočiacich vírusov a baktérií a aj na prvý pohľad banálna infekcia môže viesť k závažnejším zdravotným komplikáciám.

Ochorenie však treba riešiť hneď v začiatkoch, nespoliehať sa na to, že prejde samé od seba. Takto sa vyhneme neskorším komplikáciám.
Pamätať by sme mali aj na to, že nachladnutiu sa dá predchádzať pomocou jednoduchých zásad.
A keď sme už predsa len ochoreli je potrebné namiesto šírenia nákazy medzi zdravými ľuďmi zvoliť efektívnu liečbu v domácom prostredí.

Máte zvýšenú teplotu, kašeľ, bolí vás hrdlo aj hlava? To sú klasické príznaky prechladnutia. Aj keď namietate, že ste nikde neprechladli, prechladnutie je termín, ktorý sa bežne používa pre označenie ľahkej respiračnej virózy.  

Čo je prechladnutie?

Prechladnutie je rýchlo sa šíriaca choroba horných dýchacích ciest spôsobená vírusmi.

Priemerný dospelý človek prechladne 2-5 krát do roka, malé deti častejšie. U detí v detských kolektívoch nie je zriedkavosťou až 5-10 prechladnutí ročne.

Pri ochoreniach z prechladnutia ide o infekcie horných dýchacích ciest, ktoré sa často objavujú po pôsobení chladu. Typickými symptómami sú kašeľ, nádcha a zachrípnutie.

Prechladnutie je rýchlo šíriaca sa choroba horných dýchacích ciest, ktorá je spôsobená vírusmi. Najčastejšie ide o rinovírusy, korovírusy, adenovírusy, RS vírusy (respiračno-synciálny vírus) a ďalšie. Každý druh vírusu má aj niekoľko desiatok podtypov. Pri prechladnutí sa celkovo uvažuje asi o 200 rôznych vírusoch, ktoré sa môžu v čase meniť (mutovať).

Ochorenia z prechladnutia sa objavujú často po pôsobení chladu na organizmus. Ochorenie je však spôsobené vírusmi a nie chladom. Pri podchladení imunitný systém ťažšie pracuje – optimálna telesná teplota pre jeho fungovanie je okolo 37 ºC, takže aj ťažšie odoláva útoku patogénov. A ak je imunita oslabená je pre organizmus ťažšie zvládať napríklad aj boj s vírusmi, ktoré prechladnutie spôsobujú.

Vedeli ste, že pri jednom jedinom kýchnutí vyprsknete až 40 000 kvapôčok hlienu a to až do vzdialenosti 40 metrov? Pri kašľaní je to 80 km/h a cca 3 000 kvapôčok?

Prejavy prechladnutia vrcholia asi na tretí deň od nákazy – vtedy je chorý aj najviac nákazlivý. Pri správnej liečbe postupne ustupujú a obyčajne v priebehu týždňa vymiznú.

Niekedy sa však môžu najmä u ľudí s oslabenou imunitou alebo u detí či seniorov pridružiť aj bakteriálne infekcie, ktoré majú na svedomí vznik komplikácií ako zápal dutín, hrtana alebo ušné infekcie. V takých prípadoch prichádza do úvahy liečba antibiotikami, ktoré likvidujú baktérie, nie však vírusy.

Prechladnutie sa môže vyskytovať počas celého roka, vyšší výskyt ale lekári zaznamenávajú práve v zimných mesiacoch. Sezónnosť prechladnutia teda nie je, na rozdiel od chrípky, jednoznačná. V našich zemepisných šírkach nastupuje typicky chrípka v októbri až novembri a vo forme epidémie pretrváva približne do marca.

Príznaky prechladnutia

Na začiatku alebo počas ochorenia nastupujú všeobecné symptómy – bolesť v krku, kašeľ, nádcha, mierna teplota, únava, bolesť hlavy a svalstva, strata chuti do jedla. U detí sa môže objaviť aj horúčka.

Ako rozlíšime prechladnutie od chrípky?

Základným ukazovateľom, ktoré odlišuje chrípku od prechladnutia je fakt, že chrípka nastupuje náhle, zo stavu plného zdravia a príznaky sa plne rozvinú v krátkom čase (v priebehu niekoľkých hodín).

Príznaky chrípky:

• typická horúčka  (teplota okolo 39 °C aj viac) sprevádzaná pocitom zimnice s triaškou,
• silné bolesti hlavy,
• silné bolesti svalov a kĺbov celého tela,
• častá svetloplachosť a bolesti očí pri pohyboch očných buliev,
• vodnatá sekrécia z nosa nebýva výrazná (ako pri prechladnutí),
• kašeľ a bolesti hrdla nastupujú neskôr,
• všeobecne dominuje postihnutie celého organizmu – celková „schvátenosť“ a únava.

V rámci prevencie sa dá chrípke – na rozdiel od prechladnutia – zaočkovať. Očkovanie proti chrípke by malo prebehnúť ešte pred nástupom každoročných epidémií chrípky, teda najneskôr v októbri, aby si telo proti pôvodcom chrípky dokázalo vytvoriť dostatočné množstvo protilátok.

Aj keď nás vakcinácia nedokáže ochrániť na sto percent, ak zaočkovaný človek predsa len ochorie, chrípka má u neho miernejší priebeh. Očkovanie proti chrípke je potrebné každý rok, pretože vzhľadom na každoročné zmeny v štruktúre vírusov chrípky sa očkovacia vakcína každý rok mení. Prechladnutiu sa očkovaním, aj vzhľadom na množstvo pôvodcov, ktoré ho spôsobujú brániť nemôžeme.

Ako rozlíšime prechladnutie od angíny?

Laici si často zamieňajú prechladnutie aj s angínou. Angína je však ochorenie spôsobené baktériami a nie vírusmi a je závažnejšia ako prechladnutie.

Príznaky angíny:

• teplota pri angíne býva spravidla nad 38°C,
• pri ochorení dominujú silné bolesti hrdla, najmä pri prehĺtaní,
• typická je červená sliznica ústnej dutiny, zväčšené podnebné mandle, spravidla s bielo-žltými čapmi, zväčšené a bolestivé lymfatické uzliny na krku.

Liečba angíny spočíva v podávaní antibiotík, ktoré trvá spravidla 7-10 dní.

Liečba prechladnutia

Hoci je prechladnutie bežnou, aj keď nepríjemnou súčasťou života každého človeka, nie je to (ako napokon žiadna choroba) nič, čo by sa malo podceňovať.

Pri liečbe prechladnutia je dôležitý najmä pobyt v domácich podmienkach. Zásada, ktorú uplatňujú mnohí pracujúci ľudia, „veď to nejako prechodím“, môže viesť u postihnutého človeka k závažnejším zdravotným komplikáciám a k nakazeniu väčšieho počtu ľudí v jeho najbližšom okolí.

Nastavenie efektívnej liečby v domácom prostredí a vyhýbanie sa šíreniu nákazy medzi zdravými ľuďmi je teda alfou a omegou zodpovedného správania sa k vlastnému zdraviu, ale aj k zdraviu najbližších.

Pri prechladnutí neexistuje kauzálna – teda príčinu odstraňujúca liečba, tak ako to prebieha v prípadoch antibiotickej liečby bakteriálnych ochorení. Lieky, ktoré účinne ničia vírusy (antivirotiká) sa používajú na liečbu chrípky pri komplikovaných stavoch v nemocnici. Bežne v praxi sa nevyužívajú, pretože to nie je potrebné. Liečba je teda len symptomatická, teda zameraná na potlačenie symptómov, príznakov choroby.

Skupiny liekov, ktoré potláčajú príznaky prechladnutia:

Sympatomimetiká

Ťažkosti pri prechladnutí sú spôsobené aj zdurenými (opuchnutými) prekrvenými sliznicami nosa. Zníženie prekrvenia jeho sliznice vedie  k zmenšeniu jej opuchu, k minimalizácii nosnej sekrécie (vylučovaniu hlienov) a k uvoľneniu dýchania nosom.

Na tento účel sa používajú sympatomimetiká – látky, ktoré pôsobia podobne ako adrenalín (telu vlastný hormón vylučovaný napríklad v strese).

Na rozdiel od neho však tým, že sa podávajú lokálne formou nosných kvapiek alebo sprejov, pôsobia cielene tam, kde je to najviac potrebné. Nesmú sa však užívať dlhšie ako 7 až 10 dní.

Lieky potláčajúce horúčku a bolesť

Bežné prechladnutie nebýva väčšinou sprevádzané horúčkou, ale len zvýšenou teplotou do 38,0°C. Zvýšená teplota je reakciou nášho imunitného mechanizmu, ktorý sa usiluje infekciu zlikvidovať. Nie je preto potrebné takto zvýšenú teplotu znižovať antipyretikami (napr. paracetamol).

Väčšina vírusov totiž prežíva pri teplote 33 až 37 °C a pri vyšších teplotách hynie. Znižovanie teploty je vhodné až pri výstupe nad 38°C, čo však už býva prejavom komplikácie nachladnutia (vznik druhotnej bakteriálnej infekcie) alebo nejde o nachladnutie, ale o inú vírusovú chorobu, najčastejšie chrípku.

Antibiotiká

Antibiotiká účinkujú len pri bakteriálnych, nie vírusových infekciách. Odlíšenie patogénov je v drvivej väčšine prípadov jednoduché (sezónnosť výskytu, klinické príznaky, teplota, charakter hlienov, počet bielych krviniek, hodnota sedimentácie, hodnota zápalového markeru CRP a pod.), a preto nie je namieste paušálne predpisovanie antibiotík pri akútnych infekciách dýchacích ciest.

Podávanie antibiotík má negatívny dosah aj na tie bakteriálne kmene, ktoré sú telu prospešné a môže viesť k zvyšovaniu mikrobiálnej rezistencie. Najčastejším omylom pacienta je snaha o antibiotickú liečbu, ktorá však v prípade nekomplikovaného prechladnutia nie je účinná.

Ste prechladnutí?

• Zostaňte doma v teple, prípadne v posteli a odpočívajte.
• Pite dostatok tekutín.
• Zvýšte prísun vitamínov.
• Doprajte si dostatok spánku.
• Pomáha zvlhčovanie vzduchu a inhalácia solí a bylinných odvarov.
• Okrem čaju s medom a citrónom pomáhajú prírodné prostriedky napr.: cesnak, zázvor, kyslá kapusta, „zohrievajúce“ koreniny –  klinček, škorica, kurkuma a pod, a čaje z lipy, zo šípok, bazy, či mäty.
• Úplne vylúčte fajčenie a konzumáciu alkoholu.

Kedy treba navštíviť lekára?

Je nutné rozoznať vznikajúce komplikácie, pri ktorých je nevyhnutá návšteva lekára. Ten rozhodne o ďalšom postupe.

Pri dodržiavaní odporúčaných opatrení sa väčšinu prípadov vírusových infekcií podarí zvládnuť v domácich podmienkach svojpomocne.

Návštevu lekára netreba odkladať v prípade nasledovných zdravotných komplikácií:

• pri zhoršovaní príznakov ochorenia,
• pri rozvoji horúčky (teplota nad 38,5 °C),
• pri sťaženom dýchaní,
• pri bolestiach na hrudníku či triaške, pretože môže ísť o prejavy komplikujúcej sa bakteriálnej infekcie, ktorá zasiahla dolné dýchacie cesty,
• v prípade bolestí ucha, horúčky, bolestivého tlaku na kostený výbežok za uchom (mastoideus), oslabenia sluchu, najmä u malých detí, je takisto potrebné navštíviť lekára.

Liečba komplikácií patrí už do rúk lekára a zväčša sa neobíde bez antibiotickej liečby, na základe kultivačného vyšetrenia patologických výlučkov, pretože už pravdepodobne vírusové ochorenie skomplikovalo bakteriálnou infekciou.

Naučte sa prechladnutiu predchádzať pomocou jednoduchých zásad:

Proti prechladnutiu sa nedá, aj vzhľadom na veľký počet vírusov, ktoré ho môžu spôsobiť, chrániť očkovaním. Hoci mu nedokážeme prevenciou úplne zabrániť, účinnými efektívnymi opatreniami môžeme významne znížiť riziko nákazy.

• Pravidelný pohyb na čerstvom vzduchu, šport, otužovanie, dostatok spánku a oddychu. To všetko sú aktivity, ktoré prispievajú k posilňovaniu imunitného systému, ktorý je potom odolnejší voči vplyvom patogénov v prostredí. Odborníci odporúčajú ako preventívne opatrenie na posilňovanie organizmu aj saunovanie, ale len v prípade ak sme zdraví.
• Dostatočný prísun vitamínov (najmä vitamínu C). Potrebné vitamíny získame konzumáciou ovocia a zeleniny, ale organizmus môžeme povzbudiť aj užívaním výživových doplnkov. Dôležité však je nekonzumovať ich bezhlavo, ale poradiť sa o ich množstve a kombináciách s ošetrujúcim lekárom, či skúseným farmaceutom.
• Vyhýbajte sa styku s chorým a pohybu v prostredí, kde sa dá predpokladať rýchle šírenie infekcií. Vírusy sa šíria kvapôčkovou infekciou (kýchaním, kašľaním, smrkaním). V prípade výskytu väčšieho počtu prechladnutí v populácii je vhodné vyhýbať sa miestam s ich vyššou predpokladanou koncentráciou (MHD, obchodné centrá, kultúrne podujatia).
• Schopnosť postihnutého roznášať nákazu je vyššia najmä počas prvých 3-4 dní ochorenia.
• V prípade ochorenia člena rodiny sa odporúča jeho izolácia od ostatných,pri styku s ním nosenie jednorazových rúšok, častejšie umývanie rúk, okamžité likvidovanie použitých vreckoviek, zvýšená hygiena v domácnosti a pod.

Časté umývanie rúk v tomto období nepodceňujte. Vírusy môžu prežiť na rukách alebo predmetoch až 3 hodiny.

Odbornú kontrolu zabezpečila MUDr. Adriana Šimková, PhD., praktická lekárka pre dospelých, s atestáciou z internej medicíny, členka výboru Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva.

Zdroj:

https://www.npz.sk/sites/npz/Stranky/NpzArticles/2013_06/Liecba_beznych_nachladnuti.

https://lekar.pluska.sk/clanky/prechladnutie-alebo-chripka

https://primar.sme.sk/c/4117266/prechladnutie-choroby-z-prechladnutia-priznaky-liecba.html