Prevencia

Dobrý lekár je aj ten, ktorý vám antibiotiká nepredpíše…

… antibiotiká sú účinné len na liečbu bakteriálnych infekcií!

Pani doktorka, potrebujem antibiotiká!

„Mnohí pacienti ešte ani nepočkajú na meno svojej diagnózy a vstupujú do ambulancie so žiadosťou, aby sme im predpísali antibiotiká…,“ hovoria dlhoročné a opakované skúsenosti mnohých všeobecných lekárov. Niektorí pacienti s respiračnými ochoreniami dýchacích ciest chcú od lekára odchádzať s receptom na antibiotiká, bez ohľadu na príčinu ochorenia.
Na lekárov preto tlačia, aby im ich predpísali.

V snahe získať antibiotiká sa mnohí dokonca nevyhýbajú ani rôznym zavádzajúcim taktikám.
„Mal som osobne opakovane negatívne skúsenosti, keď pacienti prišli po pracovnej dobe
na pohotovostnú ambulanciu a pýtali si antibiotiká. Na druhý deň som ich prípad konzultoval s ich všeobecným lekárom, ktorý povedal, že konkrétny pacient bol v ten deň aj u neho a mal prejavy chrípky trvajúce jeden deň. Keď však ten istý pacient prišiel poobede ku mne na pohotovosť, tvrdil, že kašle už týždeň a prifarbil okolnosti ochorenia, aby ma ovplyvnil pri rozhodovaní o podaní antibiotickej liečby,“ uvádza príklad všeobecný lekár pre dospelých Stanislav Semjan z Vranova nad Topľou.

Všeobecná lekárka MUDr. Adriana Šimková z Pezinka nechce hádzať všetkých pacientov do jedného vreca: „Samozrejme, že mám aj disciplinovaných pacientov a väčšina z nich dôveruje mojim rozhodnutiam. Ak im nepredpíšem očakávané antibiotiká, rešpektujú moje rozhodnutia. Ale je aj skupina pacientov, ktorí uprednostňujú užívanie antibiotík.“

Antibiotiká – len vtedy, keď treba!

V bežnej ambulantnej praxi sa najviac antibiotík predpisuje na ochorenia horných dýchacích ciest. Antibiotiká sú v boji proti infekciám dýchacích ciest účinné lieky, ale nezaberajú na všetky ochorenia.
Zo všetkých ochorení dýchacích ciest je až 80 % vírusového pôvodu a len približne 20 % spôsobujú baktérie, na ktoré sú antibiotiká účinné.
Preto by sme nemali automaticky očakávať od lekárov predpisovanie antibiotík na ochorenia, ktoré tieto lieky neovplyvnia.

Antibiotiká sú lieky, ktoré ničia baktérie, alebo bránia ich rastu, a tým liečia infekcie.
Ide o lieky, ktoré sú určené výhradne na bakteriálne infekcie.

Aj keď to vieme, tak…

Napriek tomu, že osveta o užívaní antibiotík sa dnes šíri oveľa účinnejšie; napriek tomu, že údaje o stúpajúcej antibiotickej rezistencii dostatočne varujú, že život zachraňujúce lieky môžu v najbližších rokoch stratiť svoju účinnosť, ľudské myslenie niekedy pripomína mechanizmus prefíkanej rezistentnej baktérie.

Ona je odolná voči antibiotikám, človek zasa voči rukolapným dôkazom, presvedčivým argumentom a zdravému rozumu.

„Takmer milión balení antibiotík „pojedli“vlani Slováci pri ochoreniach, na ktoré tieto lieky nezaberajú. Tento trend spôsobil, že za posledných 12 rokov sa odolnosť baktérií voči antibiotikám práve na Slovensku zvýšila najviac spomedzi vyspelých krajín sveta,“ konštatuje tlačová správa jednej zo slovenských zdravotných poisťovní z februára tohto roku.

„Až 250-tisíc balení antibiotík predpísali lekári našim poistencom v roku 2017 pri vírusových ochoreniach, a ich nasadenie v liečbe je teda otázne,“ uviedol PR manažér poisťovne Dôvera Branislav Cehlárik.

Svetová zdravotnícka organizácia už zverejnila zoznam 12 typov najrizikovejších baktérií, pri ktorých onedlho nemusí zabrať ani jedno existujúce antibiotikum. Môže za to nezodpovedné, nadmerné užívanie antibiotík najmä pri vírusových ochoreniach, ako sú chrípka a nachladnutie. Na vírusy totiž antibiotiká nepôsobia. Tým, že ich človek užíva, keď je to zbytočné, baktérie si voči antibiotikám vypestujú odolnosť – antibiotickú, resp. mikrobiálnu rezistenciu.

Antibiotická rezistencia

Mikrobiálna rezistencia je schopnosť mikroorganizmov odolávať účinku jednej, alebo viacerých antimikrobiálnych látok, čiže látok, ktoré zabíjajú alebo zastavujú rast mikroorganizmov, s výnimkou vírusov. Nárast rezistencie je vážnym problémom, ktorý ohrozuje verejné zdravie a zdravie pacientov nielen v Európe, ale aj na celom svete.
Podľa analýzy ECDC z roku 2009 zomrie v Európe na infekcie spôsobené rezistentnými baktériami 25 000 ľudí ročne.

Ako vzniká odolnosť baktérií voči antibiotikám?

  1. Keď pacient prestane užívať ATB skôr, ako mu predpísal lekár – lieky nestihnú zabiť všetky baktérie, resp. zastaviť ich rozmnožovanie. Tie, ktoré prežijú, si už nesú so sebou vyššiu odolnosť na ATB.
  2. Keď si pacient zníži dávkovanie (vynecháva dávky) – lieky nemajú dostatočnú silu, baktérie prežijú, ďalej sa množia a ešte si aj vypestujú odolnosť na podávané ATB.
  3. Keď pacient užíva ATB, hoci na to nemá dôvod – každý človek má vždy v sebe určité množstvo baktérií, ktoré, ak sa nepremnožia, sú neškodné. Ak pacient užíva ATB bezdôvodne, umožňuje „svojim“ baktériám zvyknúť si na ne.

Viete správnu odpoveď na otázku, prečo pacienti tlačia na svojho lekára, aby im predpísal antibiotiká?

Spravme si malý test hľadania správnej odpovede:

a) lebo si myslia, že sa skôr vyliečia;

b) chcú, aby im bolo čo najrýchlejšie dobre a mohli fungovať tak efektívne ako predtým;

c) pokladajú antibiotiká za zázračné lieky na všetko;

d) majú málo informácií o účinnosti antibiotík.

Praktická lekárka MUDr. Adriana Šimková hovorí, že všetky uvedené dôvody sú podľa pacientov „správne“.
„Pani doktorka, ja sa už poznám, mal som to aj minule, predpíšte mi antibiotiká,“ je podľa praktickej lekárky najčastejší argument pacientov požadujúcich antibiotiká.
„Alebo sú pacienti zvyknutí, že predtým dostávali pri každej infekcii antibiotiká.“
Podľa jej skúseností predpísanie antibiotík požaduje najmä pri infekciách horných dýchacích ciest skôr staršia generácia pacientov, ktorí sa nechcú antibiotík vzdať. Práve to je skupina pacientov, ktorí tlačia lekára do toho, aby im predpísal antibiotiká. „Ak majú vysoké teploty, myslia si, že antibiotiká musia automaticky dostať.“ Mladšia generácia pacientov je podľa odborníčky informovanejšia a v používaní antibiotík opatrnejšia.

Ako sú podľa praktickej lekárky dnešní pacienti vzdelaní vo svete antibiotík?

ako-su-pacienti-vzdelani-vo-svete-antibiotik

Pacienti dnes ešte stále nevedia rozlišovať medzi vírusovou a bakteriálnou infekciou a nie sú všeobecne informovaní. Aj pri poslednej epidémii chrípky som mala pacientov, ktorí po nástupe ochorenia prišli hneď na druhý deň do ambulancie so zvýšenou teplotou a bolesťou hrdla, bez toho, aby sa pokúsili o symptomatickú liečbu ochorenia – teda klasické liečebné postupy, pokoj na lôžku, podávanie tekutín. A pritom o príznakoch chrípky, o tom, že ide o vírusové ochorenie, o spôsoboch jej liečby sa stále hovorí. Už roky zdôrazňujeme, že treba zostať doma v posteli. Niektorí pacienti si ale stále mylne myslia, že vďaka antibiotikám sa zasa rýchlo dostanú „do formy“, že môžu chodiť ďalej do práce, že antibiotiká sú zázračné lieky na všetko.

Je zaujímavé, že v naliehaní na predpísanie antibiotík rozhodujú aj dni v týždni.
Ľudia prídu vo štvrtok alebo v piatok, choroba im trvá dva dni a chcú odo mňa predpísanie antibiotík, pretože ide víkend, počas ktorého chcú chorobu prekonať, aby nemuseli ísť v prípade zhoršenia ochorenia na pohotovosť, aby mohli ísť v pondelok do práce alebo, aby si nepokazili víkend. Antibiotiká si pýtajú „pre istotu.“

Na Slovensku sú antibiotiká dostupné len na lekársky predpis. Máte napriek tomu skúsenosť, že si pacienti dokážu zohnať lieky aj sami?

Dokážu sa dostať k antibiotikám, tým spôsobom, že konzumujú zvyšky starých nespotrebovaných balení antibiotík, doužívajú balenia od príbuzných. V lekárňach by sa rozhodne nemali k antibiotikám voľne dostať.

Ako presvedčíte „presvedčeného“ pacienta s infekciou dýchacích ciest, že antibiotiká nepotrebuje?

Poučím ho, že teplota pri vírusovej infekcii, akou je napríklad chrípka, môže trvať aj štyri dni. Odporúčam mu ležanie, príjem tekutín a presviedčam ho, že liečebný čas by bol rovnaký s antibiotikami aj bez nich, pretože má vírusovú infekciu a antibiotiká sú na bakteriálne infekcie. Presvedčivou a „rukolapnou“ pomôckou pre pacientov je dnes výsledok CRP- vyšetrenia. Ide o dôkaz, ktorým ho ľahšie presvedčím, či treba, alebo netreba antibiotiká, aj keď pre nás lekárov je výsledok tohto vyšetrenia len jeden z viacerých dôležitých diagnostických údajov.

Veľa ľudí chce, aby im antibiotiká umožnili aj pri infekcii chodiť do práce. Ak už aj oprávnene berieme antibiotiká, prečo by sme pri ich užívaní nemali chodiť do práce?

antibiotika-nemali-chodit-do-prace

Užívanie antibiotík znamená, že človek je chorý, a ak v tomto stave chodí do práce, predstavuje potenciálne nebezpečenstvo prenosu nákazy na iného človeka. Užívanie antibiotík znamená aj to, že organizmus je oslabený nielen chorobou, ale aj vyrovnávaním sa s liečebnou látkou, a preto potrebuje všetky svoje sily na zvládanie infekcie. Chodenie do práce v tomto stave je jeho „nadprácou“, ktorú mu pridávame, a môže viesť k nepriaznivým zdravotným dôsledkom. A v tomto prípade je jedno, či ide o  bakteriálnu, alebo vírusovú infekciu. Organizmus potrebuje všetky sily na boj s chorobou. Pre mňa je skutočná PN-ka pacienta aj dobrou príležitosťou skontrolovať pri jej ukončení, či je už pacient po zdravotnej stránke v úplnom poriadku.

Čo pacienti dnes vedia o antibiotikách a čo by mali rozhodne vedieť?

Pacienti vedia, že antibiotiká sú účinným liekom. Ale neuvedomujú si, že nie na všetko. Neberú do úvahy nežiaduce účinky možnej antibiotickej liečby. Paradoxne, aj keď mali po antibiotickej liečbe nežiaduce účinky, akoby si pamätali len účinok lieku a nie ostatné okolnosti spojené s prekonávaním ochorenia. A aj v prípade, ak im vysvetľujem, že ich ochorenie nevyžaduje antibiotickú liečbu, dožadujú sa jej bez ohľadu na nežiaduce účinky, ktoré im liečba spôsobuje.

Prečo je dobrý nielen ten lekár, ktorý antibiotiká predpíše, ale aj ten, ktorý ich – ak nie sú potrebné – nepredpíše?

Už to znie ako mantra, ale antibiotiká sú účinné len v prípade bakteriálnych infekcií.
Aj pri ich opodstatnenom použití nezabíjajú len „zlé“, ale aj dobré baktérie v tele. V prípade nasadenia antibiotík pri vírusových ochoreniach zabíjame čisto len prospešné baktérie v čreve, ktoré tvoria v našom tele imunitnú bariéru. Dôsledkom sú hnačky, tráviace problémy, až ťažký zápal čreva. V prípade liečby bakteriálnych infekcií nemáme bez antibiotík inú možnosť liečby. Vtedy by sme spravili horšie, keby sme ich odmietali. Preto  treba pri tejto liečbe užívať probiotiká. A ďalšou serióznou hrozbou, ktorú na rozdiel od odborníkov laici ešte stále neberú vážne, je antibiotická rezistencia, ktorá vzniká pri nadmernom a zbytočnom užívaní antibiotík a znamená, že keď príde skutočne závažné ochorenie vyžadujúce liečbu antibiotikami, môže sa stať, že dostupné antibiotiká nebudú na rezistentné baktérie účinkovať. Na liečbu infekcie spôsobenej rezistentnými baktériami nebudeme mať teda účinné lieky.
Jednoduchá odpoveď preto je – lekár, ktorý antibiotiká nepredpíše vtedy, keď nie sú potrebné, je dobrý preto, lebo sa snaží chrániť pacienta pred nežiaducimi účinkami antibiotickej liečby a antibiotickou rezistenciou.

Čo na to pacienti a lekári?

Z výsledkov jedinečného prieskumu organizácie Slovenský pacient v roku 2015, ktorého sa zúčastnili lekári a 385 respondentov z radov pacientov:

Z otázok pre pacientov:

Ak navštívite lekára s príznakmi respiračnej infekcie a nepredpíše vám antibiotiká, aká je vaša mienka alebo reakcia?

  • 92,5  % – rozhodnutiu lekára dôverujem, spravil tak na základe kvalifikovaného odborného posúdenia;
  • 4,4 % – pokúsim sa lekára prehovoriť, aby mi predpísal recept na antibiotiká;
  • 3,1 % – antibiotiká si zoženiem iným spôsobom, napr. z vlastných zdrojov, od známych, skúsim, či mi nepredajú antibiotiká načierno v lekárni.

Aké máte informácie o antibiotickej rezistencii?

  • 47 % – sám vyhľadávam informácie o tejto problematike;
  • 30,9 % – mám základné informácie o tejto problematike;
  • 22 % – nemám žiadne alebo len okrajové informácie.

Z otázok pre lekárov:

Aký je postoj pacientov k antibiotikám?

  • 34,7 % – pozitívny; antibiotiká väčšinou považujú za „záruku“ správnej liečby, pociťujem tlak zo strany pacientov na ich predpisovanie aj v prípadoch, keď nie sú potrebné;
  • 13,9 % – neutrálny; vo všeobecnosti sa pacienti riadia rozhodnutím lekára a akceptujú ich, ak je ich indikácia potrebná, nepožadujú ich predpisovanie, pokiaľ potrebné nie sú;
  • 2,8 % – negatívny; ich užívaniu sa snažia vyhnúť;
  • 48,6 % – vidím veľké rozdiely v prístupe k antibiotikám v rámci rôznych skupín obyvateľstva (či už demograficky, alebo sociologicky definovaných – podľa veku, vzdelania atď.), zatiaľ čo niektoré skupiny ich užívanie preferujú, iné majú, naopak, silné výhrady.

Ako často sa v klinickej praxi stretávate s antibiotickou rezistenciou, aké sú jej dôsledky?

  • 26,4 % – zriedkavo a pre mojich pacientov nepredstavovala ohrozenie;
  • 62,5 % – pomerne často, zatiaľ nebol problém nájsť antibiotikum, na ktoré bol pôvodca citlivý – rezistentné kmene daným pacientom nepriniesli zásadné komplikácie v liečbe;
  • 11,1 % – často, pri indikácii antibiotík je rezistencia u mňa významným obmedzením, antibiotická rezistencia spôsobila niektorým mojim pacientom zásadné, až život ohrozujúce komplikácie.

Štyri rady, ako správne užívať antibiotiká: 

  1. Antibiotiká užívajte iba v prípade, že vám ich predpíše lekár.
  2. Vždy doužívajte celú predpísanú dávku, a to aj vtedy, keď sa už cítite lepšie.
  3. Nikdy neužívajte nespotrebované antibiotiká.
  4. Nikdy sa s druhými ľuďmi nedeľte o antibiotiká.

Zdroj:

https://tlacovespravy.sme.sk/c/20763744/nepytajte-od-lekara-antibiotika-pri-chripke-ci-nadche.html

http://healthsite.sk/ Pohľad lekárov a pacientov na antibiotiká

www.mpsr.sk/Stav mikrobiálnej rezistencie v Slovenskej republike http://www.liekysrozumom.sk/clanky/57/zbytocne-uzivanie-antibiotik-moze-pacientom-uskodit

 

Komentáre