Rezistencia vo svete: Kde si dávať pozor pri cestovaní?

Posted · Add Comment
rezistencia-pri-cestovaní

V septembri 2016 zomrela v nemocnici v Rene (štát Nevada) 70-ročná žena, ktorej lekári nedokázali pomôcť, pretože žiadne z 26 antibiotík, ktoré mali v nemocnici, na jej infekčné ochorenie nezabralo.

Ako uvádza správa CDC, žena sa vrátila do USA po dlhšom pobyte v Indii, kde sa nakazila infekciou a kde bola aj predtým hospitalizovaná. Po prijatí do nemocnice a kultivačnom vyšetrení u nej zistili baktériu Klebsiella pneumoniae, ktorá je rezistentná na 26 druhov antibiotík – čiže na všetky, ktoré mali lekári k dispozícii (jej baktéria nebola rezistentná na fosfomycín, ktorý ale v USA už nie je registrovaný).

Tento prípad vzbudil vo svete značnú pozornosť. Správy o ňom boli prezentované na najvýznamnejších spravodajských portáloch ako prvý zdokumentovaný prípad, keď pacient podľahol baktérii, multiodolnej voči všetkým antibiotikám. Pre obyčajných ľudí je zlou správou, že aj multirezistencia na menší počet antibiotík výrazne zvyšuje riziko úmrtia, veď napr. v Európe zomrie ročne 25 000 ľudí na multirezistentné infekcie.

Kde na nás striehne najväčšie nebezpečenstvo?

Je veľa možností, ako môžeme získať multirezistentnú infekciu. Keďže baktérie nevidíme, je ťažké odhadnúť riziko, no je známe, že multiodolné baktérie sa častejšie vyskytujú v zdravotníckych zariadeniach, kde predstavujú riziko tzv. nozokomiálnych infekcií. Vyššie riziko je tiež v geografických oblastiach, kde je vyššia miera rezistencie, resp. vyššia pravdepodobnosť infekcie. Napríklad práve India a ďalšie ázijské krajiny, ako Čína, Thajsko, sú notoricky známe vysokou mierou rezistencie.

Nižšie sú uvedené dve tabuľky, ktoré ilustrujú rezistenciu pri častej baktérii Escherichia coli voči cefalosporínom tretej generácie vo vybraných krajinách.

KrajinaR %
Čína55,6
Ekvádor43,8
Filipíny26,7
India55,1
Keňa91,4
Mongolsko64,1
Nigéria29,4
Peru66,0
Sudán49,5
Zambia50,5
KrajinaR %
Holandsko5,7
Írsko9,0
Japonsko16,6
Južná Kórea26,0
Kanada26,9
Portugalsko11,3
Rakúsko9,1
Slovensko31,0
Švédsko3,0
USA33,3

Tento príklad je len ilustračný (podrobné údaje nájdete napríklad na ResistanceMap), avšak môžeme vidieť určitý trend – rezistencia je vyššia v chudobnejších, mimoeurópskych krajinách. Relatívne najnižšia rezistencia je v Európe a Severnej Amerike. V rámci Európy je nižšia v severských krajinách, vyššia na juhu a východe Európy. Miera rezistencie na Slovensku patrí v rámci Európy medzi najvyššie.

Nepriaznivý stav v rozvojových krajinách má veľa príčin, tu sú niektoré z nich:

rezistencia-vo-svete

  • Neregulovaný predaj antibiotík – v Indii a Číne sa donedávna dali kúpiť skoro všetky antibiotiká bez receptu, čo viedlo k ich nadspotrebe a neodbornému použitiu. Podobnú úlohu zohráva odmeňovanie lekárov farmaceutickými firmami za predpisovanie alebo odporúčanie antibiotík.
  • Nízke povedomie verejnosti – napr. v Číne je antibiotikum považované za “všeliek“, neraz ho používajú aj pri neinfekčných ochoreniach. Existujú bariéry v šírení osvety, ako napr. negramotnosť.
  • Vysoká hustota obyvateľstva, nízke hygienické štandardy, špecifická klíma – celkovo vyššie riziko šírenia infekčných ochorení.
  • Rozšírené a neregulované použitie antibiotík v poľnohospodárstve.
  • India a Čína majú rozvinutý farmaceutický priemysel – okolie tovární je znečistené antibiotikami.
  • Najchudobnejšie krajiny (hlavne Afrika) – často nie je zavedená prax kultivačného vyšetrenia citlivosti (ktoré antibiotikum je účinné na danú baktériu). Problémy s distribúciou môžu spôsobiť, že lekári majú k dispozícii iba najbežnejšie antibiotiká. Pacienti niekedy nemajú dostatok finančných prostriedkov, aby si zakúpili celé balenie antibiotika, ale iba niekoľko tabliet, čím selektujú rezistentné kmene.

Čo môžem urobiť, aby som sa ochránil?

Prípady, keď si cestovateľ prinesie nielen pekné zážitky a fotografie, ale aj multirezistentnú infekciu, nie sú ani na Slovensku celkom výnimočné. Pri cestách do oblastí s vyšším rizikom infekčných ochorení (najmä rozvojové krajiny), alebo s vysokou mierou antibiotickej rezistencie, si musíme byť vedomí tohto nebezpečenstva.

Preventívne opatrenia v najdôležitejších bodoch:

  • Zvýšená hygiena – najmä umývanie si rúk, resp. používanie alkoholových gélov.
  • Jeme iba tepelne spracované jedlá – vyhýbame sa miestam, kde nie sú pri príprave jedál dodržané hygienické štandardy.
  • Pijeme vodu iba z bezpečného zdroja – v problematických krajinách pijeme iba vodu, ktorú predávajú vo flašiach.
  • Pred cestou si overíme potrebné a odporúčané očkovania pre danú oblasť – očkovanie si zabezpečíme v dostatočnom časovom predstihu.
  • Vyhýbame sa miestam s obzvlášť zlými hygienickými podmienkami – môžu to byť napríklad slumy (chudobné mestské časti s vysokou hustotou osídlenia).
  • Vyhýbame sa znečisteným riekam – končí v nich množstvo splaškov, biologický poľnohospodársky odpad, odpad z farmaceutických tovární (mnohé produkujú antibiotiká). V niektorých riekach, ako napríklad v Gange, sa kúpu milióny ľudí (aj za účelom predpokladaného spirituálneho očistenia), hoci limit pre obsah fekálnych baktérií je tam presiahnutý 120-násobne.
  • Antibiotiká nepoužívame preventívne – tento zlozvyk prináša len komplikácie. Preventívne sa používajú niektoré antimalariká.
  • Ak sa po návrate z cesty prejavia príznaky ochorenia – bezodkladne navštívime lekára, aj keď sa stav nejaví ako závažný. Lekára podrobne informujeme o cudzokrajnom pobyte.

Autor: PharmDr. Vladimír Patráš

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK S PRIATEĽMI