Doberáte antibiotiká, už niekoľko dní sa cítite celkom dobre a doma vás to už nebaví? Navyše máte pocit, že týždeň bez pohybu vás ubíja nielen na tele, ale aj na duši?
Čo tak zájsť aspoň na krátku chvíľu do posilňovne, na bežeckú dráhu či aspoň ísť na chvíľu na bicykel?
Najmä ak aj prvé jarné lúče slnka lákajú von?

Zdravý životný štýl spojený s pohybom sa, našťastie, pre mnohých ľudí stal dennou rutinou. Stane sa však, že tento dobrý zvyk je prerušený chorobu spojenou s užívaním antibiotík.

Aká fyzická aktivita je vhodná v tomto prípade a je vôbec dobré cvičiť pri či po užívaní antibiotík?

A keď sa odborníci zhodujú, že radšej nie, kedy je vhodné sa po ich doužívaní vrátiť do telocvične, fitnescentra či na bežeckú dráhu?

Z internetových fór športovcov:

… Od piatku beriem antibiotiká, pretože mám zápal pri koreni zuba. Cez víkend som hral hokejbal a teraz chcem ísť na bicykel. Myslíte si, že mi to môže uškodiť?…

… Beriem antibiotiká, v stredu poslednú tabletku. V nedeľu mám však prvý ligový zápas a nerád by som ho vynechal. Aj keď sa ešte necítim veľmi dobre, dnes som bol na plavárni a záťaž som zvládal dobre. Myslíte si, že by som mal v nedeľu nastúpiť?… 

… Beriem antibiotiká, ale dnes som hral zápas a mám obrovskú „svalovicu“ a cítim sa oveľa horšie. Nevládzem vstať ani z postele…

Kedy antibiotiká?

Antibiotiká sú lieky, ktoré baktérie spôsobujúce infekciu usmrcujú alebo spomaľujú, až zastavujú ich rast. Každé antibiotikum pôsobí inak, preto je voľba vhodného antibiotika výlučne v rukách ošetrujúceho lekára. V prípade infekcií spôsobených vírusmi sú antibiotiká neúčinné. Napriek tomu si mnohí ľudia žiadajú od lekára ich predpísanie aj v prípade klasickej chrípky v presvedčení, že antibiotiká sú „všemocné“. Práve toto je jeden z dôvodov nárastu antibiotickej rezistencie v populácii.

V súčasnej dobe má medicína k dispozícii desiatky antibiotík. Antibiotiká však nie sú lieky, ktoré môžeme užívať svojvoľne, pretože nám môžu uškodiť, a v prípade ich nadužívania dochádza k rezistencii, teda k stavu, keď prestávajú byť účinné v boji proti baktériám.

Aj to je jeden z dôvodov, prečo sú v Slovenskej republike antibiotiká viazané len na lekársky predpis a ich používanie je kontrolované zdravotnými poisťovňami. V niektorých európskych krajinách sú však antibiotiká dostupné aj bez predpisu, predávajú sa dokonca aj v drogériách.

V bežnom živote sa antibiotiká najčastejšie predpisujú v prípade bakteriálnych ochorení dýchacích ciest (angína, zápal pľúc), v prípade infekcií močových ciest, kožných či ušných infekcií. Pri ochoreniach dýchacích ciest však až v 80 % prípadov ide o vírusové ochorenia.

V posledných rokoch sa dobrým pomocníkom v ambulanciách praktických lekárov v rozhodovaní, či sú pri liečbe potrebné antibiotiká, alebo nie, stal CRP test. Hladina C-reaktívneho proteínu dokáže byť dobrým orientačným ukazovateľom, či ide o vírusovú, alebo bakteriálnu infekciu.

Všeobecne a laicky povedané – nízke hodnoty CRP svedčia skôr o vírusovom ochorení, vysoké hodnoty upozorňujú na bakteriálny pôvod ochorenia. Situácia býva ale komplikovanejšia a voľba liečby je na rozhodnutí lekára, ktorý posudzuje celkový zdravotný stav komplexne, nielen na základe jednej číselnej hodnoty.

Dnes existuje celý rad antibiotík – od širokospektrálnych, ktoré pôsobia na niekoľko druhov mikróbov súčasne, až po špecifické, ktoré pôsobia len na určité druhy baktérií. Aký typ antibiotík je vhodný na dané ochorenie, o tom rozhoduje ošetrujúci lekár aj na základe laboratórnych vyšetrení.

Pri užívaní antibiotík je dôležité:

• správne dávkovanie a dodržiavanie doby užívania;
• neprerušovanie liečby predčasne, aj keď sa cítime lepšie – môže sa totiž stať, že antibiotiká zlikvidujú len menej odolné baktérie a tie odolnejšie baktérie v tele zostanú. V takýchto prípadoch môže infekcia prepuknúť opätovne, dokonca vo väčšej sile, alebo sa môže preniesť na niekoho iného.

Prečo nie je vhodná pohybová aktivita počas užívania antibiotík?

Bakteriálne infekcie sú pre organizmus náročnou skúškou. Antibiotiká začínajú účinkovať hneď po ich prvom užití, ale ich viditeľný aj citeľný účinok sa začína prejavovať až do 36 hodín od ich prvého užitia.

Ak doprajete telu oddych od fyzickej námahy, môže jeho imunitný systém využiť celý potenciál na boj s ochorením. Boj s baktériami je preň náročný, preto si zaslúži šetriaci režim.

Aj samotné antibiotiká sú pre náš organizmus „cudzou“ látkou a telo sa ich usiluje dostať z organizmu vylučovaním pečeňou a obličkami. Organizmus teda bojuje nielen s pôvodcom ochorenia, ale záťaž preňho predstavuje aj „spracovanie“ antibiotík. Nie je preto vhodné zaťažovať ho ešte pohybovou aktivitou.

Na zvládnutie infekcie potrebuje telo pokojový režim, v opačnom prípade riskujeme, že liečba sa predĺži alebo ochorenie sa môže vrátiť. Je preukázané, že po niektorých infekciách nastávajú u mladých športovcov zmeny na myokarde, ktoré sa pri vysokej záťaži môžu skončiť fatálne.

Kedy začať po prekonaní infekcie opäť s pohybom?

Mnohí ľudia sa domnievajú, že hneď po dobratí antibiotík, v horšom prípade to dokonca skúšajú aj s antibiotikami už v čase, keď im je len trochu lepšie. Po každom akútnom ochorení je však potrebné dodržať dobu rekonvalescencie. Po chorobe a užívaní antibiotík je každý organizmus – či už aktívneho športovca, alebo rekreačne športujúceho človeka – ak sa podcení rekonvalescencia a princíp postupného zvyšovania záťaže – oslabený.

Doba, po ktorej možno začať so zaťažovaním organizmu pohybovou aktivitou, je individuálna a závisí aj od závažnosti ochorenia. Odborníci odporúčajú začať s postupným zaťažovaním organizmu po 14 dňoch, v prípadoch aktívnych športovcov s plným tréningom dokonca až po mesiaci.

Imunita musí mať dostatok času sa po chorobe „spamätať“ a pohybová aktivita má pribúdať postupne.

Po chorobe je vhodné kompenzačné cvičenie a mierne posilňovanie, neskôr „kardio“ chôdza so striedaním pozvoľného behu na čerstvom vzduchu. Samozrejme – po konzultácii s lekármi a trénerom.

Imunitu môžeme podporiť tiež pestrou a vyvážanou stravou, doplnenou o vhodné mikronutrienty – vitamíny a stopové prvky.

V strave by mali prevládať ľahko stráviteľné potraviny. Je vhodné zaradiť do jedálneho lístka polievky – zeleninové a mäsové vývary. Z mäsa by malo prevládať chudé, najlepšie varené alebo dusené. Významnú časť jedálnička by malo tvoriť čerstvé ovocie a zelenina

Čo nám hrozí, ak začneme cvičiť priskoro?

• znížená výkonnosť;
• problémy so šľachami;
• vážne zdravotné komplikácie ako ochorenia srdca, kĺbov a obličiek,
• prípadne rozvoj chronického únavového syndrómu.

Aké zásady by mali dodržiavať aj pohybovo aktívni ľudia pri užívaní antibiotík?

• Počas užívania antibiotík je potrebné dopriať telu oddych, aby malo dostatok síl na boj s ochorením.
• Antibiotiká treba vždy dobrať, aj v prípade, ak sa už cítite dobre, pretože ochorenie musí byť plne doliečené. V opačnom prípade riskujete návrat ochorenia alebo vznik antibiotickej rezistencie.
• Antibiotiká vám musí bezpodmienečne predpísať len ošetrujúci lekár. Nikdy ich nezačnite užívať svojvoľne.
• Antibiotiká sa užívajú výlučne v prípade bakteriálnych infekcií.
• Dodržiavajte všetky odporúčania uvedené na príbalovom letáku lieku (čas užívania lieku, kombinácia s potravinami, odporúčania týkajúce sa užívania pred jedlom, po jedle).
• Pri užívaní antibiotík sa poraďte s lekárom aj o vhodnej voľbe probiotík, ktoré chránia váš tráviaci systém pred nežiaducimi účinkami antibiotík.

Odbornú kontrolu zabezpečila MUDr. Adriana Šimková, PhD., praktická lekárka pre dospelých, s atestáciou z internej medicíny, členka výboru Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva.

Zdroj: http://www.imunita.sk/