(Zdroj foto: Stock.adobe.com)

S nastupujúcim obdobím chladnejších dní opakovane prichádzajú aj rôzne typy ochorení. Obzvlášť sa množia tie, ktoré pochádzajú z detských kolektívov. Obdobie strávené v detskom kolektíve je totiž príznačné pre vzájomnú výmenu vírusov a baktérií a ochorenia v nich teda vznikajú častejšie.

S chladnými dňami prichádza do detských kolektívov obdobie chorôb

Medzi najčastejšie ochorenia v detských kolektívoch patria podľa primárky detského oddelenia z levickej nemocnice MUDr. Zuzany Kopanicovej respiračné ochorenia, zápaly priedušiek, nádcha, poprípade aj ochorenia gastrointestinálneho traktu. Tie sú však medzi deťmi typické skôr v letnom období.

„Momentálne nám v ambulanciách pribúdajú angíny. S jesenným počasím sa spája aj chrípková sezóna, bolesti a opuchy hrdla a dutín. Skoro každé dieťa v škôlke alebo školskom kolektíve si týmito ochoreniami počas jesene prejde. Nie je výnimkou, že niektoré aj viackrát po sebe,“ hodnotí situáciu primárka.

Týždne po nástupe do jaslí, škôlok a škôl sú známe ako prechodové obdobie, ktoré je pre detský organizmus náročnou skúškou. V tomto čase sa môžu u detí vyskytnúť aj rôzne ochorenia, ktoré vedia potrápiť ich imunitu. Imunita dieťaťa nastupujúceho prvýkrát
do kolektívu ešte nie tak „vytrénovaná“, pretože v domácom prostredí nemalo možnosť stretnúť sa s tými patogénmi, ktoré naňho striehnu v kolektíve detí.

,,U malých detí – škôlkarov sa najčastejšie vyskytujú zápaly slizníc horných dýchacích ciest. Nejde síce o nijako závažné ochorenie, ale u detského pacienta sa môže v dôsledku nedostatočne vypracovanej imunity stav skomplikovať. U školopovinných detí veľmi často  zaznamenávame infekcie prínosových dutín, hrtanu, stredného ucha, priedušiek či pľúc,“ konkretizuje MUDr. Kopanicová.

Prečo sa ochorenia v detských kolektívoch šíria rýchlejšie?

Deti v kolektíve sú neustále v tesnej blízkosti, dotýkajú sa, požičiavajú si hračky, návyky správnej hygieny rúk nie sú ešte automatizované a dokonalé a imunitný systém detí ešte nie je plne rozvinutý. Táto kombinácia spôsobuje, že patogénom sa v detských kolektívoch darí viac ako by si rodičia, aj pracovníci školských zariadení želali.

„Každé ochorenie má svoju inkubačnú  dobu a do kolektívu často prichádza dieťa, ktoré vyzerá navonok zdravé. Pritom je už ale nosičom patogénov ochorenia a malé deti v škôlkach v tesnom kontakte si takto chorobu poprenášajú. Prenášajú si teda ochorenie ešte počas jeho inkubačnej doby. Niekedy však robia chyby aj rodičia, pretože dajú do škôlky dieťa, ktorému tečie z nosa, kýcha a kašle. Vtedy je jasné, že ochorenie sa rozšíri aj medzi ostatné deti. Ostatní rodičia sa im môžu v takomto prípade len poďakovať,“ hodnotí takýto nezodpovedný prístup rodičov lekárka.

Kýchanie, kašeľ, riedky, či vodový výtok z nosa ako známky začínajúcej sa nádchy by mali byť podľa odborníčky pre rodičov jasným signálom, že dieťa by nemalo ísť do zariadenia. „Dieťa je najviac infekčné hneď na začiatku ochorenia, vírusy sa totiž najviac zdržujú vo vodnatých sopľoch,“  varuje lekárka. Znamená to, že dokáže nakaziť vysoký počet ďalších detí.

Je dôležité vedieť, či ochorenie spôsobuje vírus, či baktéria

Pôvodcami zmienených  ochorení sú zväčša vírusy, ku ktorým sa často pridruží aj bakteriálna infekcia. Vírusová nákaza sa prenáša kvapôčkovou infekciou. Správnu liečbu by mal vždy určiť obvodný pediater.

Dnes je v každej ambulancii obvodného lekára pre deti a dorast prístroj CRP, ktorým sa dá vyšetriť hladina C-reaktívneho proteínu ako spoľahlivého ukazovateľa, či ide o vírusovú alebo bakteriálnu infekciu.

„Dôležité je, aby rodičia vedeli, že v prípade vírusových ochorení ide o symptomatickú liečbu, ktorá spočíva v podávaní čajov, vitamínov a liekov proti horúčke. Keď však chorobu spôsobujú baktérie, tak je už nevyhnutná liečba antibiotikami,“ zdôrazňuje primárka detského oddelenia z levickej nemocnice MUDr. Zuzana Kopanicová.

Vírusové ochorenie môže prerásť do bakteriálneho

Väčšina bežných infekčných ochorení v detských kolektívoch je vírusového charakteru.

V ľudskom tele však žijú aj milióny baktérií. Okrem iného kolonizujú aj sliznice nosa, hrdla, dýchacích ciest. Označujeme ich za tzv. potencionálne patogény. V stave zdravia žijú aj s detským organizmom v symbióze.

Vo chvíli, keď vírusové ochorenie ovplyvní lokálnu imunitu a obranyschopnosť sliznice, potencionálny patogén, doteraz tzv. priateľská baktéria sa mení na skutočný patogén. Takže, keď sa zdá, že dieťa už zvládlo vírusovú infekciu, príznaky ochorenia spojené s opätovným nástupom teploty sa opäť objavia. A tu už po potvrdení prítomnosti bakteriálnej infekcie rôznymi vyšetreniami prichádzajú v liečbe na rad antibiotiká.

„V ambulanciách pribúda stále viac uvedomelých rodičov, ktorí chcú antibiotiká pre deti len v prípadoch, keď sú naozaj potrebné. Mnohí si samy žiadajú vyšetrenie CRP,“ pozitívne hodnotí prístup rodičov MUDr. Zuzana Kopanicová. Podľa nej sa pre  konkrétne antibiotikum  lekár rozhoduje na základe kultivačných vyšetrení, diagnózy a po zvážení informácie aké antibiotiká užívalo dieťa naposledy. „Dieťa by nemalo to isté antibiotikum užívať minimálne tri mesiace a nemali by sa užívať často rovnaké antibiotiká, pretože hrozí vznik antibiotickej rezistencie.“

Rady rodičom, aby bola antibiotická liečba účinná

Keď už je potrebná antibiotická liečba je dôležité, aby bola správna. Aj to je jeden  z rozhodujúcich faktorov ako sa u detí vyhnúť opätovnému užívaniu antibiotík.

„Je dôležité dodržiavať všetky odporúčania lekára a informácie na príbalových letákoch. Veľmi podstatné  je dodržiavanie časových intervalov podávania lieku, pretože stála hladina antibiotika v tele spôsobuje, že stále účinne bojuje proti baktériám. Jednoducho povedané, nenechá ich vydýchnuť. Rovnako dôležité je dodržiavanie dávkovania liekov, ktoré je najčastejšie porušované, pretože dieťa liek odmieta. Rodič musí nájsť spôsob ako do dieťaťa dostať celú dávku antibiotika, pretože ak napríklad namiesto predpísaných štyroch mililitrov lieku zje len dva, je jasné že antibiotikum nezaberie.“

Informácie na príbalových letákoch lieku upozorňujú aj na nevhodné interakcie so stravou a nápojmi, napríklad džúsmi. Podľa odborníčky je najlepšie antibiotiká zapíjať čajom alebo vodou. Antibiotiká pre deti sú väčšinou v tekutej forme a majú rôzne príchute. „Niektoré deti nemajú problém skonzumovať hocičo, iné sa nenechajú „oklamať“ ani atraktívnou chuťou, Vtedy je treba dostať antibiotikum do dieťaťa striekačkou a zapiť vodou,“ dodáva lekárka.

Dĺžka antibiotickej liečby

Dĺžka antibiotickej liečby u detí býva najčastejšie 7 – 10 dní. V zásade platí, že účinok antibiotika závisí od klinického stavu dieťaťa, druhu ochorenia, možnej rezistencie mikróbu.

Badateľné účinky v podobe zlepšovania zdravotného stavu sa všeobecne dostavujú približne po 42 až 72 hodinách od prvej dávky podania antibiotika.

U detí bývajú nežiaducim účinkom antibiotickej liečby hnačky, preto je súčasne s ňou dôležité užívať probiotiká. Počas antibiotickej liečby by nemali chodiť na slnko. Antibiotiká zvyšujú citlivosť kože na UV žiarenie. Výsledkom je fotosenzitívna kožná reakcia prejavujúca sa začervenaním kože, ktorú mnohí vnímajú ako alergiu na antibiotikum.

Dieťa po troch, štyroch dňoch brania antibiotík už nie je infekčné, napriek tomu musí zostať v domácej liečbe a podľa odborníčky po odznení ochorenia potrebuje čas na rekonvalescenciu. Takže rodičia by nemali dávať dieťa do detského kolektívu hneď ako ustúpia príznaky ochorenia. Príliš skorý návrat nedoliečeného dieťaťa môže nielen predĺžiť jeho rekonvalescenciu, ale ohroziť zdravie ďalších detí.

Choré deti do kolektívu nepatria

Ochranu zdravia detí v rámci ich pobytu v materskej škole upravuje legislatívne na úseku verejného zdravotníctva zákon č.355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Podľa neho môže byť v predškolskom zariadení umiestnené len dieťa, ktoré neprejavuje príznaky prenosného ochorenia. Pedagogický pracovník by preto každé ráno mal zisťovať zdravotný stav dieťaťa a vyhodnotiť, či ho môže do kolektívu prijať.

Na zabezpečenie tejto povinnosti sa robí tzv. ranný filter. Predškolské zariadenie musí zabezpečiť, aby zodpovedná osoba prijala dieťa podozrivé z ochorenia iba na základe vyšetrenia jeho zdravotného stavu príslušným ošetrujúcim lekárom.

Ak sa počas dňa u dieťaťa prejavia príznaky akútneho prenosného ochorenia zodpovedné osoby sú povinné ho od ostatných izolovať, zabezpečiť nad ním dočasný dohľad a okamžite informovať zákonného zástupcu.

Ochorenia pochádzajúce z detského kolektívu častokrát končia v nemocnici

Na detskom oddelení levickej nemocnice počas roka hospitalizujú takmer 1500 detských pacientov. V nemocnici však ošetria omnoho viac malých pacientov, ale nie každý je prijatý, postačí mu ambulantná starostlivosť poskytnutá zdravotníckym personálom.

V jesenných a zimných mesiacoch ich výrazne pribúda, práve pre častejší výskyt vírusových a chrípkových  ochorení. „Neliečené stavy často krát s komplikáciami končia u nás na oddelení pod dohľadom zdravotníckeho personálu. Ale aj v prípade liečených stavov sa môžu pridružiť komplikácie, ktoré sú u detí nebezpečnejšie ako u dospelých. Deti môžu mať dlho pretrvávajúce vysoké teploty, odmietajú piť tekutiny, odmietajú jedlo. Pri angínach, aj zápaloch priedušiek je časté, že kvôli zahlieneniu deti zvracajú. Toto všetko spôsobuje, že sa ľahko dehydratujú,“ popisuje príklady komplikácií primárka detského oddelenia levickej nemocnice.

Najúčinnejšia je prevencia

Základom predchádzania „jesenným ochorenia“ v detskom kolektíve je prevencia. ,,Dôležité je deti primerane obliekať a napriek nízkym teplotám nezabúdať na pobyt vonku. V strave by deti mali mať čo najviac vitamínov, minerálov, menej tukov a sladkostí.

Obzvlášť dôležité je čerstvé ovocie a zelenina na tanieri. Imunitu detí môžeme v chladných mesiacoch podporiť aj výživovými doplnkami s obsahom vitamínov C a D.

„Pitný režim by sa mal sledovať nielen v lete, „čajíkovanie“ pomôže aj v predchádzaní rôznym ochoreniam,“ uzatvára tému primárka detského oddelenia levickej nemocnice MUDr. Zuzana Kopanicová.

Odbornú kontrolu zabezpečila MUDr. Adriana Šimková, PhD., praktická lekárka pre dospelých, s atestáciou z internej medicíny, členka výboru Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva.