Výdych, nádych, výdych, nádych…

Dýchame 24 hodín denne a vzácnosť tejto životnej funkcie doceníme naplno až vtedy, keď nám pri rôznych ochoreniach „dochádza dych“.

Aké sú najbežnejšie ochorenia dýchacích ciest?

Dýchacie cesty

Dýchacia sústava človeka zabezpečuje výmenu plynov medzi organizmom a vonkajším prostredím.

Denne človek vdychuje 10 000 – 20 000 litrov vzduchu, aby získal kyslík a do ovzdušia odovzdal oxid uhličitý. S atmosférickým vzduchom sa dostávajú do tela aj škodliviny vo forme prachu, pár a aerosólov.

Dýchaciu sústavu z funkčného hľadiska delíme na:

• dýchaciu trubicu (nosová dutina, prínosové dutiny, nosohltan, hrtan, priedušnica, priedušky),
• pľúca.

Dýchacie cesty sa delia aj na hornú a dolnú časť a sú označované ako:

• horné dýchacie cesty (skr. HDC – nosová dutina, prínosové  dutiny a (noso)- hltan (farynx);
• dolné dýchacie cesty (skr. DDC – hrtan (larynx), priedušnica (trachea), bronchiálny strom (priedušky bronchi) a priedušničky (bronchioly).

Ochorenia dýchacích ciest

Infekcie dýchacích ciest sú najčastejšie sa vyskytujúcou a najrozsiahlejšou skupinou infekčných ochorení. Vyznačujú sa vysokou chorobnosťou, majú sezónny charakter a často sa vyskytujú v lokálnych, aj rozsiahlych epidémiách.

Vstupnou bránou infekcie je sliznica dýchacích ciest a mechanizmom prenosu pôvodcov nákazy je inhalácia (vdýchnutie) kontaminovaného vzduchu.

Chorý človek kýchaním a kašľaním vylučuje do ovzdušia čiastočky infikovaného hlienu, ktoré sa vdýchnutím takto kontaminovaného vzduchu (kvapôčkovou infekciou) dostávajú do dýchacieho ústrojenstva zdravého človeka. Takýmto spôsobom sa ochorenie najmä v čase epidémie rýchlo šíri najmä v nevetraných priestoroch s vysokou koncentráciou ľudí. Menej často sa ochorenia prenášajú kontaminovanými rukami alebo predmetmi.

Na infekcie sú najviac vnímavé deti, mladiství, seniori  a osoby zoslabené iným základným ochorením.

Podľa lokalizácie delíme tieto ochorenia na zápaly horných dýchacích ciest a zápaly dolných dýchacích ciest.

Závažnosť ochorenia býva rozdielna a závisí jednak od lokalizácie ochorenia, od vyvolávajúceho pôvodcu, od obranyschopnosti organizmu, ako aj od prípadných komplikácií ochorenia.

Bežné vírusové infekcie sa môžu skomplikovať následnou bakteriálnou superinfekciou, ktorá spôsobuje zhoršenie stavu pacienta. Najzávažnejšie stavy vznikajú vtedy, ak je zápalom ohrozený samotný proces dýchania.

Pri infekciách vírusového pôvodu je úplne zbytočné užívanie antibiotík. Bakteriálny pôvod infekcie alebo rozvoj bakteriálnej superinfekcie sú naopak dôvodom na nasadenie antibiotík.

Liečba zápalov dýchacích ciest vírusového pôvodu spočíva v režimových opatreniach – pokoj na lôžku, dostatočný pitný režim a užívanie prostriedkov tlmiacich nežiaduce účinky príznakov ochorenia a obmedzujúcich rozvoj možných komplikácií.

Vírus alebo baktéria?

Odlíšiť pôvodcu ochorenia – vírus alebo baktériu – je dôležité, pretože pri vírusových ochoreniach antibiotická liečba vôbec nezaberá. Ich zbytočné užívanie naopak oslabuje imunitný systém a spôsobuje antibiotickú rezistenciu, teda vznik odolnosti baktérií proti antibiotikám.

Až 80 – 90 % infekcií dýchacích ciest je vírusového pôvodu!

Niekedy je však problém určiť presnú príčinu akútnej infekcie, pretože oba typy prebiehajú s veľmi podobnými príznakmi.

Vo všeobecnosti sa však vírusová infekcia klinicky prejavuje príznakmi vo viacerých častiach tela, pokiaľ pri bakteriálnej infekcii sú príznaky väčšinou lokalizované, napríklad len zapálené hrdlo, bez nádchy a kašľa.

Pokiaľ prvý typ infekcie trvá od 2 do 10 dní, závažnejšia bakteriálna infekcia má dlhodobejší priebeh a často sa objavuje ako komplikácia vírusovej infekcie.

Pri vírusových infekciách je liečba symptomatická. Pacient užíva lieky proti bolesti, teplote, na potlačenie kašľa, riedenie hlienov, uľahčenie vykašliavania, kvapky do nosa.

Ochorenie bakteriálneho pôvodu vyžaduje antibiotickú liečbu a zvyčajne aj podpornú liečbu, napríklad lieky na uľahčenie vykašliavania hlienov, alebo uvoľnenie dýchania.

Bežné príznaky ochorenia dýchacích ciest

Kašeľ

Kašeľ je najčastejší príznak ochorenia dýchacích ciest:

• suchý (neproduktívny) kašeľ: sprevádza akútne ochorenia horných i dolných dýchacích ciest, zvyčajne na začiatku alebo na konci akútnych zápalov dýchacích ciest, ako aj začiatočné štádiá zápalu pľúc, či zápalu pohrudnice, niekedy spojený aj s bolesťou za hrudnou kosťou;
• vlhký (produktívny) kašeľ: spojený s vykašliavaním hlienu (spúta), je sprievodným javom rozvinutých štádií ochorení dýchacích ciest a pľúc, akútnych aj chronických.

Dýchavica

Ide o pocit sťaženého dýchania spôsobený obmedzením dýchacej plochy, zúžením dýchacích ciest alebo nesprávnou funkciou dýchacích svalov.

Bolesť v hrudníku

Je typická pre zápaly pohrudnice. Pálivá bolesť za hrudnou kosťou býva začiatočným prejavom zápalu dýchacích ciest, či zápalu pľúc. Bolesť v hrudníku pri kašli (bolestivý kašeľ) je častým príznakom pri chrípke alebo zápale priedušiek (bronchitíde).

Najčastejšie ochorenia horných dýchacích ciest

Najčastejšou príčinou ochorení horných dýchacích ciest sú infekcie respiračnými vírusmi (rhinovírusy, coronavírusy, zriedkavejšie vírus chrípky), chlamýdiami a mykoplazmami (považujú sa za prechod medzi vírusmi a baktériami) a bakteriálne infekcie (streptokoky, stafylokoky, pneumokoky, Hemofilus, Moraxela).

Príčinami zápalu dýchacích ciest bývajú aj kvasinky a plesne, najmä pri inhalácii dráždivých plynov, prachu a plesní.

Akútny zápal horných dýchacích ciest postihuje často viacero úsekov dýchacích ciest súčasne.

Nádcha – akútna rinitída

Zápal postihujúci sliznicu nosovej dutiny. Vyskytuje sa najčastejšie ako súčasť zápalov horných dýchacích ciest, samostatne skôr výnimočne, zvyčajne u detí.

Ochorenie postihuje všetky vekové skupiny. Najčastejšie sa vyskytuje v epidemických vlnách, najmä v jesennom a zimnom období a na začiatku jari. K jej prenosu prichádza najmä kvapôčkovou infekciou. Inkubačná doba ochorenia je niekoľko hodín až dva dni.

Príznaky

Riedky vodnatý výtok z nosa, sťažené dýchanie cez nos, nosová reč (rhinolália), zhoršenie čuchu, niekedy  začervenanie očných spojiviek a bolesť v hrdle, prípadne kašeľ pri zatekaní hlienov z nosa do hrdla.

Liečba

Liečba nádchy je len symptomatická (pokoj na lôžku, vitamíny, dostatok tekutín), s použitím lokálnych dekongestív (prípravky na znižovanie nadmerného prekrvenia nosovej sliznice, ktoré odstraňujú opuch a znižujú sekréciu z nosa). K úplnému uzdraveniu dochádza za cca 5-7 dní. Antibiotiká sú indikované len pri preukázanej bakteriálnej infekcii.

Zápal prínosových dutín – sinusitída

Zápalové ochorenie prínosových dutín. Ochorenie býva často komplikáciou akútnej infekcie horných dýchacích ciest, ktorá sa rozšírila do prínosových dutín zo sliznice nosa a nosohltanu.

Môže byť vírusového, bakteriálneho, mykotického, alergického alebo iného pôvodu.

Zápal dutín vzniká zvyčajne počas akútnej vírusovej infekcie (nádchy, chrípky) alebo po alergickej reakcii, keď dochádza v prínosovej dutine k opuchu sliznice a tvorbe hlienu.

Príznaky

Opuch sliznice obmedzuje odtok hlienu a dochádza k jeho hromadeniu v dutine. K príznakom akútnej sinusitídy patria bolesť a tlak v upchatej dutine, citlivosť a opuch nad zapálenými dutinami, hlienovo-hnisavá sekrécia z nosa, sťažené dýchanie nosom, strata čuchu, kašeľ, únava, znížená chuť do jedla.

Liečba

Cieľom liečby akútneho zápalu prínosových dutín je zvládnutie infekcie a zlepšenie odtoku hlienu. Býva zväčša kombinovaná, zameraná na potlačenie infekcie a odstránenie sprievodných javov ochorenia (bolesti, tlaku, horúčky, únavy).

Vo väčšine prípadov ochorenie odznie spontánne so symptomatickou liečbou (nosové kvapky a spreje, preplachy slanou vodou, analgetiká, antipyretiká, inhalácie, pokoj na lôžku, aplikácia tepla – naparovanie, nahrievanie soluxom, prípadne použitie biolampy). V prípade ak je pôvodcom ochorenia baktéria, infekcia sa podľa priebehu a závažnosti lieči antibiotikami.

 

Zápal hrdla – faryngitída

Zápal postihujúci sliznicu hltana (najmä v jeho zadnej stene). Zapále­ná sliznica opuchne a vo zvýšenej miere vylučuje hlieny.

Choroba sa vyskytuje buď samostatne alebo pri iných infekciách dýchacích orgánov (bežná komplikácia pri prechladnutí a chrípke). Až v 80% prípadov sú pôvodcami choroby vírusy. 10 % ochorení u dospelých a 10 – 20 % ochorení u detí spôsobuje hemolytický streptokok (Streptococcus pyogenes). Ochorenie sa najčastejšie prenáša vzdušnou cestou.

Príznaky

Bolesti v krku pri prehĺtaní, zdurenie krčných lymfatických uzlín, celková malátnosť, zvýšená teplota až horúčka.

Liečba

Liečba vírusovej etiológie je symptomatická (pokoj na lôžku, lokálne dezinfikujúce látky vo forme pastiliek na cmúľanie alebo kloktanie, pri silnej bolesti analgetiká, pri horúčke antipyretiká). Bakteriálny zápal vyžaduje liečbu antibiotikami.

Laryngitída – zápal hrtanu

Zápal, ktorý vzniká v dôsledku infekcie, inhalácie dráždivých látok alebo namáhaním hlasu.

Príznaky

Pre ochorenie je typické zachrípnutie, bolesť v hrdle, suchý kašeľ, zriedkavo zvýšená teplota.

Liečba

Vo väčšine prípadov nastane vyliečenie samovoľne, u malých detí však môže prebiehať so život ohrozujúcimi komplikáciami (zápal hltanovej príklopky – epiglotitída).

Pri nekomplikovanej laryngitíde je liečba symptomatická (pitie nechladených neperlivých nápojov, hlasový pokoj, zvlhčovanie vzduchu zvlhčovačmi, práčkami vzduchu), pomáhajú cmúľacie pastilky s obsahom dezinficiencií, analgetík a lokálne pôsobiacich antimikrobiálnych látok.

Tracheitída – zápal priedušnice

Zápal priedušnice býva častejšie spôsobený vírusmi, bakteriálny pôvodca naznačuje závažnejší priebeh ochorenia. Ochorenie je často sprievodným javom chrípky.

Príznaky

Ochorenie spôsobené vírusmi prebieha zvyčajne mierne: suchý kašeľ, bolesť za hrudnou kosťou, zvýšená telesná teplota a celková slabosť a únava.

Ochorenie spôsobené baktériami je zriedkavejšie, ale má vážnejší priebeh. Objavuje sa často u detí v nadväznosti na infekciu horných dýchacích ciest. K typickým príznakom patrí vysoká horúčka, sťažené dýchanie a intenzívny kašeľ s vykašliavaním.

Liečba

V prípade zápalu priedušnice spôsobenej vírusmi si ochorenie nevyžaduje špeciálnu liečbu, okrem liečby kašľa.

Vo všeobecnosti dochádza k výraznému zlepšeniu zdravotného stavu v priebehu niekoľkých dní, aj keď v niektorých prípadoch má kašeľ tendenciu dlhodobejšieho pretrvávania. Infekcia spôsobená baktériami si vyžaduje antibiotickú liečbu.

Angína – (tonzilitída, tonzilofaryngitída)

Angína je ochorenie, ktoré sa vyskytuje často v detskom veku, postihuje jednotlivo alebo naraz mandle krčné (tonzilitída) a sliznicu hltana (tonzilofaryngitída).

Pôvodca môže byť bakteriálneho aj vírusového pôvodu. Najčastejším pôvodcom angín sú baktérie streptokoky. Bakteriálny pôvod infekcie má vždy horší priebeh a príznaky.

Príznaky

Pre ochorenie sú typické bolesť v krku, bolesti pri prehĺtaní, zdurené a na dotyk bolestivé krčné podsánkové lymfatické uzliny. Prítomné bývajú aj horúčka nad 38°C, únava, triaška, často nadmerná tvorba slín. Na mandliach sa môžu tvoriť hnisavé čapy alebo splývavé povlaky zvyčajne belavej farby. Krčné mandle vtedy zvyčajne vyzerajú ako muchotrávky (veľké, červené, zapálené s bielymi bodkami).

Liečba

Angína bakteriálneho pôvodu (hnisavá angína) si vyžaduje antibiotickú liečbu, ak je pôvodcom streptokok (Streptococcus pyogenes), najlepšie zaberá čistý penicilín.

Odbornú kontrolu zabezpečila MUDr. Jana Bendová, PhD., praktická lekárka pre dospelých s atestáciou z posudkového lekárstva a z vnútorného lekárstva, člen výboru Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva.