Liečba

Pľúcne chlamýdie: Na bežné antibiotiká neodpovedajú

Pľúcne chlamýdie postihujú dýchací systém, napádajú bunky mandlí, hrdla, priedušiek a pľúc, aj niektoré bunky imunitného systému. Vo vnútri postihnutých buniek prebieha životný cyklus chlamýdií, ktorý je pomerne komplikovaný. Bunky poskytujú chlamýdiám všetko potrebné k životu – najmä však energiu.

Chlamydia Pneumoniae (skrátene C. Pneumoniae) je malá gramnegatívna baktéria. Podobne ako vírusy, sú chlamýdie vnútrobunkové parazity. Na rozdiel od vírusov však obsahujú DNA aj RNA, ribozómy a bunkovú stenu. Od baktérií sa líšia neprítomnosťou peptidoglykanu v stene a neschopnosťou syntetizovať adenozíntrifosfát (ATP). Využívajú ATP z hostiteľskej bunky, preto sa označujú pojmom energetické parazity. Chlamýdie sa môžu v postihnutých bunkách nachádzať v dvoch formách: ako aktívne, rýchlo sa množiace chlamýdie, a ako pasívne, pomaly sa množiace alebo „spiace chlamýdie“. Priamy súvis medzi týmto druhom chlamýdie a respiračnými infekciami, bol popísaný v meste Seattle (USA) roku 1983. Vtedy bola chlamýdia izolovaná z hrdla od študenta s faryngitídou. Chlamýdie pneumoniae (ľudovo „pľúcne chlamýdie“), možno dokázať priamo z výtoku z nosa alebo z materiálu, ktorý vykašľal pacient. Materiál sa odoberá vždy cielene z miesta infekcie. Pri dôkaze C. pneumoniae sa odborník opiera o dôkaz protilátok v sére.

C. Pneumoniae je výhradne ľudský patogén. Infekcia sa šíri „kvapôčkovo“, celosvetovo. Známe sú epidémie v armáde a u študentov. Inkubačná lehota je jeden až niekoľko týždňov. Chlamýdie sa objavujú každoročne, bola však pozorovaná určitá periodicita. Po 2 – 3 ročnom období vysokej incidencie, nasleduje 4 – 5 ročné obdobie s nízkym výskytom ochorení.

Diagnostika chlamýdie

Vyšetrenie má pre lekára dve limitácie: protilátky sa takmer vždy vyskytujú až po 10 dňoch od začiatku infekcie. Nemožno ich dokazovať v prvý týždeň infekcie – teda v čase, keď má pacient akútnu infekciu. A potom – protilátky proti pľucnej chlamýdii, sa veľmi podobajú na protilátky proti Chlamýdie Trachomatis, a možno si ich pomýliť.

Pri opakovanej infekcii sa protilátky v triede IgM nemusia vytvoriť. Dynamika protilátok v triede IgA môže potvrdzovať recidívu, protilátky v triede IgG má väčšina populácie. Dôkaz C. Pneumoniae polymerázovou reťazovou reakciou, je možný len v niektorých laboratóriách, nejde však o certifikovanú metodiku. Ďalšou možnosťou je vyšetrovanie protilátok proti termošokovým proteínom. Pri rozhodovaní o začatí liečby je rozhodujúci klinický stav pacienta. Nemá význam začať liečbu u pacienta, ktorý má zistenú prítomnosť protilátok v triede IgM a IgA, ale nemá klinické ťažkosti. Opačným extrémom je podceňovanie chlamýdiových infekcií.

Prejavy ochorenia

Najčastejšími infekciami, ktoré vyvoláva C. Pneumoniae, sú infekcie horných dýchacích ciest – predovšetkým faryngitída a tonzilitída. Na rozdiel od faryngitídy a tonzilitídy, ktoré sú spôsobené S. Pyogenes, je klinický obraz spravdila miernejší. Vysloviť podozrenie na infekciu spôsobenú C. Pneumoniae len z klinického obrazu takmer nie je možné.

Bežná je tzv. duálna (alebo zmiešaná) infekcia – súčasná infekcia C. Pneumoniae a iným patogénom, väčšinou typickou baktériou. Pacienti s chlamýdiovou pneumóniou, majú dlhšie trvajúci kašeľ a RTG nález ako pacienti s pneumóniou vyvolanou typickým patogénom. C. pneumoniae bola dokázaná i ako nozokomiálny patogén. Odhaduje sa, že pľúcna chlamýdia, je celosvetovo zodpovedná za 5 – 15 % pneumónií získaných v kolektíve. Ich diagnostika a liečba sa odlišuje od iných typických bakteriálnych patogénov (Streptococcus pneumoniae, Haemophilus influenzae), z čoho vychádza pomenovanie „atypická pneumónia“. Hoci priebeh infekcie, je prevažne asymptomatický až mierny, vytvára podmienky pre prechod do chronickej bronchitídy, chronickej obštrukčnej pľúcnej choroby, sarkoidózy a astmy. Uzdravenie bez podávania antibiotík je pomalé, kašeľ trvá 1 – 2 mesiace. Vážny, až život ohrozujúci priebeh, sa z praxe popisuje u geriatrických pacientov, pacientov s akútnou leukémiou, s liekmi indukovanou neutropéniou, a u pacientov s cystickou fibrózou.

Liečba antibiotikami

Chlamýdiové infekcie sa liečia antibiotikami, ale citlivé sú iba retikulárne telieska. Elementárne telieska sú voči pôsobeniu antibiotík rezistentné. Pre dlhý replikačný cyklus a striedanie vývojových štádií, krátkodobá ATB terapia infekciu síce potláča, ale neodstraňuje chronickú infekciu. Preto sa pristupuje k až povedzme trojtýždennej liečbe. I po dlhodobej liečbe však chlamýdie môžu prežívať v infikovaných monocytoch. Na liečbu sa používa doxycyklín, azitromycín, erytromycín a levofloxacín. Nesmú sa podávať sulfónamidy, penicilín a ampicilín – pre ich bakteriostatické pôsobenie, ktoré je často po ukončení liečby sprevádzané návratom choroby.

Je veľký rozdiel medzi diagnostikou a liečbou, ktorú robia praktickí lekári, pediatri a pneumológovia, a medzi informáciami na webe. Existujú lekári (a tiež webstránky), ktoré dávajú za vinu chlamýdiám všetko, a navrhnú pacientom napríklad rok trvajúcu liečbu dvojkombináciou antibiotík v „malej“ dávke, rôzne biorezonancie, ktoré pacientov „zaručene“ zbavia chlamýdií, a ak nie, tak mu vrátia peniaze a podobne. Pre pacienta je potom ťažké zorientovať sa. Medzi lekármi nevládne názorová zhoda ani postup, ktorý by platil pre všetkých. No dodržiavajú zásadu, že liečia pacienta, nie laboratórny výsledok. Takže ak má stále chlamýdie podľa výsledkov, ale nepociťuje žiadne ťažkosti, liečbu nepredlžujú.

 

Autor:  Autor: Mgr. Tatiana Juríková
Zdroje: http://www.hpl.sk/ochoreli-ste/povodcovia/chlamydia, http://www.solen.sk/pdf/b4a7918e1af121207ccd4ab29ccc4c1c.pdfhttp://primar.sme.sk/c/4116548/chlamydie-chlamydiova-infekcia.html

Komentáre