Prevencia

V prekúrených miestnostiach sa sústreďuje viac vírusov a baktérií

­Počas zimných mesiacov treba dbať na pravidelné vetranie miestností.­

V chladnejšom počasí zatvárame okná aj dvere, aby sa nám zima nedostala až „pod perinu“, ale zo zdravotného hľadiska nerobíme dobre.

Keď vonku vládne chladnejšie počasie, zvykneme menej otvárať okná, aby sa chlad nedostal dovnútra. Nie je to však najlepšie riešenie. Hoci výskyt viróz a bakteriálnych infekcií častokrát pripisujeme najmä chladnému počasiu, ich šíreniu sa darí aj v príliš prekúrených miestnostiach.

Ochorieť možno ľahko nielen v prípadoch ak sa stretneme s infikovaným človekom alebo prechladneme, ale aj pri vystavení sa prudkým zmenám teplôt, ktoré na organizmus pôsobia pri prechode z exteriéru do interiéru a opačne.

Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky upozorňuje, že v teplých priestoroch sa sústreďuje viac vírusov a baktérií.

Medzi akútne respiračné ochorenia patria:

  • nádcha,
  • angína,
  • zápal prínosových dutín,
  • zápal hrtana,
  • zápal hltana,
  • zápal priedušiek,
  • zápal priedušnice,
  • zápal pľúc.

Oľga Miklánková z Odboru hygieny životného prostredia Úradu verejného zdravotníctva SR hovorí: „Z hľadiska prevencie pred ochorením je počas zimných mesiacov potrebné udržiavať v každej obývanej miestnosti určitú optimálnu teplotu.“

V každej miestnosti bytu je podľa aktivít, ktoré v nej vykonávame vhodné udržiavať rôznu teplotu.

Optimálne zvolenou teplotou v priestoroch,

  •  kde človek sedí je 22 – 26 °C;
  • pre kúpeľne je to teplota 22 – 24 °C;
  • pre vstupné haly 18 – 20 °C;
  • pre chodby a schodiská 15 – 18 °C;
  • v spálni by malo byť 16 – 20 °C, pri novorodencoch 20 °C, menších deťoch 18 – 20 °C.

Zaujímavosť:

Pokiaľ v európskych krajinách platí zväčša optimálna norma pre vykurovanie interiérov približne 20°C , v slovenských podmienkach sa štandardne vykuruje na 22- 24 °C. A nejde len o domácnosti, ale aj kancelárie, verejné budovy, ako sú škôlky, školy, obchody.

Doprajte si čerstvý vzduch aj vnútri

Počas zimných mesiacov treba podľa hygienikov dbať na pravidelné vetranie miestností, a to nárazovo, s oknom dokorán na niekoľko minút a niekoľkokrát denne, aby sa vzduch „vymenil“.

Zaujímavosť:

Ženy a muži vnímajú teplotu rozdielne. Ženy obľubujú vyššie izbové teploty, muži znesú v domácnostiach oveľa väčší chlad. Všetko je podmienené genetikou – ženy udržiavajú viac tepla v centre tela, no menej v končatinách, čo spôsobuje, že sú omnoho citlivejšie na akékoľvek vychýlenia teploty. Podľa štúdie pociťujú až 9-násobne vyšší chlad na končatinách ako muži a to bez ohľadu na vek, alebo BMI. Pohlavie však nie je jediným dôvodom odlišného pohľadu na teplo. Svoju úlohu zohráva aj miera stresu u človeka, prepracovanosť alebo samotný zdravotný stav (pocit nepohodlia pri bežných izbových teplotách), či momentálny stav emócií (smútok umocňuje pocit chladu, šťastie môže za návaly tepla).

Ako vplývajú na naše zdravie príliš prekúrené miestnosti?

vplyv-na zdravie-prekurenie-miestnosti

Príliš vysoká teplota v miestnosti spôsobuje podľa hygienikov väčšie vyčerpanie, únavu, nesústredenosť, bolesti hlavy a znižuje vlhkosť vzduchu. Suchý vzduch vysušuje sliznice očí a dýchacie cesty, spôsobuje pocit škrabania v hrdle, narúša prirodzenú vlhkosť.

Lenka Šrámková z Ústavu verejného zdravotníctva upozorňuje aj na to, že pri teplotách nad 24 °C bolo zistené aj obmedzenie mentálnej výkonnosti. „Z hygienického hľadiska by naopak počas spánku teplota v miestnosti, kvôli zníženiu obrannej schopnosti organizmu voči respiračným chorobám, nemala klesnúť pod 16 °C.“

Vyššia teplota navyše podporuje aj uvoľňovanie toxických látok zo stavebných materiálov a interiéru a znižuje vlhkosť vzduchu, čo spôsobuje vysúšanie slizníc a ich následné dráždenie prítomnými látkami.

Zaujímavosť:

Baktériám, vírusom a plesniam sa darí iba tam, kde je hladina kyslíka nízka a výmena vzduchu je nedostatočná.

Znečistený vzduch v nevetraných miestnostiach je 4-6 krát znečistenejší ako vzduch vo voľnej prírode a 8-10 krát toxickejší. Bolo odborne preukázané, že vzduch v uzavretých miestnostiach ovplyvňuje zdravie ľudí a môže zapríčiniť vznik „syndrómu nezdravých budov” – SBS – Sick Building Syndrome.

„Dôsledkom suchého vzduchu môže byť zvýšená chorobnosť, opakované zápaly spojiviek, nosovej sliznice, hrdla a dráždivý kašeľ. Suchý vzduch má za následok aj vysušovanie pokožky tváre, čo sa prejavuje predčasným starnutím a vznikom vrások,“ upozorňuje doktorka Oľga Miklánková. Optimálne nastavenie teploty má vplyv aj na kvalitu nášho spánku.

Zaujímavosť:

V priebehu jediného dňa sa nadýchneme až 20 000-krát. Priemerne človek spotrebuje denne viac ako 15 kg vzduchu.

Nielen chladný, ale aj vlhký…

Úrad verejného zdravotníctva SR upozorňuje aj na optimálnu vlhkosť vzduchu, ktorá by sa mala pohybovať od 30 do 50 %. „Pokiaľ je v priestoroch bytu, či domu veľmi suchý vzduch je možné používať na jeho zvlhčovanie rôzne druhy zvlhčovačov alebo odparovače. Treba ich však udržiavať v čistote a pravidelne v nich vymieňať vodu, aby sme predišli tvorbe a rozmnožovaniu baktérií,“ tvrdí Oľga Miklánková z Úradu verejného zdravotníctva SR.

Pozor!

Ale aj príliš chladný vzduch v miestnostiach nám môže škodiť. Zapríčiňuje problémy s dýchacími cestami, bolesť a slzenie očí. Navyše sa v takomto prostredí, najmä chladnom a vlhkom, sa môže vytvoriť pleseň, ktorá spôsobuje bolesti hlavy, rôzne alergie, či dokonca až astmu.

Zdraviu škodí aj zimný smog

Nášmu zdraviu neprospieva podľa doktorky Oľgy Miklánkovej ani zvýšený zimný smog. V zime býva výrazne zvýšený, najmä z dôvodu, že vo vykurovacej sezóne sa z vykurovania dostáva do ovzdušia zvýšený prísun emisií.
Smogové situácie sú v  spôsobené zhoršením rozptylových podmienok v ovzduší dôsledku nepriaznivého počasia. Najčastejšie ide o inverzné situácie, keď je vrstva ovzdušia nad terénom, najčastejšie v dolinách prakticky nepohyblivá a všetky znečisťujúce látky vznikajúce v danej lokalite z výrobnej činnosti, z vykurovania a z výfukových plynov áut zostávajú v dýchacej zóne človeka, čím dochádza k prekračovaniu maximálnych prípustných hodnôt znečisťujúcich látok.

„Zimný smog môže u ľudí spôsobiť akútne účinky vo forme dráždenia očí, slizníc nosa a hrdla, vyvolať kašeľ a pocit tlaku na hrudi. U alergikov to môže viesť aj k vyvolaniu astmatického záchvatu, u osôb s chronickým ochorením dýchacej sústavy alebo srdcovo-cievnej sústavy k zhoršeniu aktuálneho zdravotného stavu,“ upozorňuje doktorka Miklánková.

Ako správne vetrať?

  • Počas doby vetrania vypnite v izbe kvôli úspore energií kúrenie.
  • Vetranie okien ich otváraním do ventilačnej polohy nie je dostatočné. Pri takomto vetraní môže výmena vzduchu v miestnosti trvať až dve hodiny.
  • Vetrajte 3-krát denne – ráno, pri príchode z práce, pred spaním. Otvorením okien, či balkónových dverí dokorán sa vydýchaný a vlhký vzduch nahradí čerstvým a suchším už za 5 až 10 minút.
  • Vetrajte rýchlo a intenzívne – ideálna dĺžka je päť minút, v mrazivom počasí stačia tri minúty denne.
  • Najlepšie je v miestnostiach vytvoriť prievan, tak sa vzduch vymení rýchlejšie.
  • V kuchyni, kúpeľni a v spálni by sme mali vetrať častejšie ako napríklad v pracovni, či miestnostiach, kde sa bežne nezdržujeme často.
  • Pokiaľ sa v domácnosti pohybujete celý deň, je vhodné vetrať častejšie. Optimálna vlhkosť vzduchu by pritom nemala prekročiť 50 % a teplota by sa mala pohybovať okolo 20 až 21˚C.
  • Pri odchode do zamestnania je možné na niekoľko hodín utlmiť výkon radiátorov a tak dočasne znížiť vnútorné teploty asi o 4 °C.
  • Kvalitu vzduchu v interiéroch môže zlepšiť aj používanie kvalitných čističiek vzduchu.


Iné užitočné rady:

  •  Počas zimného obdobia nesušte vo vnútri miestností bielizeň.
  • Pri varení používajte digestor.
  • Nábytok by mal byť od steny aspoň 5 centimetrov, aby vzduch mohol prúdiť a nevytvárali sa plesne.
  • V kúpeľni by mali byť odvetrávania, ak nie sú, vetrajte tam čo najčastejšie.

A ako sa všeobecne vyhnúť „zimným“ ochoreniam?

umyvajte-ruky

  • Dôkladne si umývajte ruky.
  • Počas vykurovacej sezóny primerane vetrajte.
  • Vyhýbajte sa styku s infikovanými ľuďmi.
  • V prípade potreby sa nehanbite nosiť rúška na ústa.
  • Aj v zimných mesiacoch sa otužujte.
  • Dbajte na dostatok spánku.
  • Konzumujte dostatočné množstvo vitamínov v podobe ovocia a zeleniny.
  • Ani v zime nezabúdajte na pitný režim.
  • Primerane sa obliekajte.
  • Zdatným protivníkom proti baktériám a vírusom je aj v zime pravidelný pohyb. Je dokázané, že ľudia, ktorí pravidelne športujú pol hodinu denne bývajú zdravší.

 

Použitá literatúra:

https://vysetrenie.zoznam.sk/cl/1000649/1521129/Spravne-vetranie-v-zime

http://www.uvzsr.sk/

Tlačová správa SITA: V prekúrených miestnostiach a ľahšie šíria virózy, 23.1.2019

https://www.lidovky.cz/domov/vice-tepla-vice-penez-i-tak-cesi-doma-topi-hodne-oproti-jinym-evropskym-zemim.

http://webmagazin.teraz.sk/zdravie/preco-je-muzom-stale-teplo-a-zenam/6628-clanok.html

Komentáre