Od penicilínu k rezistencii

Posted · Add Comment
od-penicilinu-k-rezistencii

Ako sa vyvíjala antimikrobiálna rezistencia (AMR)?

Varovania o zneužívaní antibiotík sú rovnako staré ako samotné antibiotiká. Už od roku 1928, keď Alexander Fleming objavil penicilín, nielen od samotného objaviteľa prvého antibiotika na svete, ale aj od skupín lekárov, vedcov a iných odborníkov v oblasti verejného zdravia zneli ako poplašné zvony upozornenia o možnej antibiotickej rezistencii.

Napriek tomu sa desaťročia tieto lieky nesprávne používali, ba až – hoci s dobrým úmyslom – zneužívali  nielen v medicíne, ale aj v poľnohospodárstve.

Čísla varujú

Takmer sto rokov od vynálezu Fleminga sa baktérie odolné voči antibiotikám stávajú obrovským svetovým problémom. Ročne zabíjajú 700 000 ľudí. A to sú len štatistiky, o ktorých sa vie.

Predpokladá sa, že ak sa táto situácia nebude riešiť, v roku 2050 zomrie na následky antimikrobiálnej rezistencie 10 miliónov ľudí. Pre porovnanie, predpoklady hovoria, že na onkologické ochorenia zomrie 8,2 milióna, v dôsledku dopravných nehôd 1,2 milióna ľudí.

Problém, ktorý sa týka všetkých

Antimikrobiálna rezistencia nie je len zdravotným problémom, ale aj svetovou ekonomickou a bezpečnostnou hrozbou. Preto sa jej v posledných rokoch venujú zdravotné politiky štátov, nemocnice, poľnohospodári, ba dokonca aj potravinárske firmy.

V boji proti rezistentným mikróbom je však dôležité prijať spoločnú celosvetovú stratégiu, pretože jednotlivé sektory nie sú schopné problém vyriešiť samostatne. V porovnaní s veľkosťou hrozby sa však zatiaľ vo svete urobilo žalostne málo a problém AMR je (podobne ako klimatické zmeny) neustále podceňovaný.

Odborníci z oblasti zdravotníctva preto volajú po zásadnom zlome a globálne koordinovanej činnosti, čo sa odrazilo na 74. zasadnutí OSN, na ktorom sa téma antimikrobiálnej rezistencie stala prioritou.

Naše užívanie antibiotík je mimo našu kontrolu

OSN varuje: Hoci antibiotiká stále zachraňujú milióny životov ročne, stále častejšie nie, pretože ich užívame nesprávne a zbytočne.

Odhady naznačujú, že až polovica antibiotík je v skutočnosti predpísaných zbytočne. Ide najmä o predpisovanie antibiotík na pohotovostiach a ambulanciách lekárov v USA.

Nedáva štúdia JAMA (The Journal of the American Medical Association) odhaduje, že zo 47 miliónov predpísaných antibiotík za rok nebolo potrebných až 30%.

K dramatickému nárastu užívania antibiotík prišlo aj v amerických nemocniciach.

Iná štúdia JAMA zistila, že lekári až v 71% liečia antibiotikami prípady bronchitídy, ktoré sú zvyčajne spôsobené vírusmi, a pri liečbe ktorých sú antibiotiká neúčinné. Antibiotiká predpisujú, pretože si ich pacienti žiadajú, alebo sami lekári nie sú si istí správnou diagnózou.

A to hovoríme len o liekoch pre ľudí.

Antibiotiká nielen pre ľudí

antibiotika-nielen-pre-ludi

Veľké množstvo antibiotík sa využíva v poľnohospodárstve, u zvierat ako sú kurčatá, hovädzí dobytok, ošípané, či ryby.

V Spojených štátoch amerických sa napríklad až 70% antibiotík, ktoré sú z lekárskeho hľadiska dôležité pre človeka predáva na používanie u zvierat.

Poľnohospodári využívajú antibiotiká u zvierat v zásade z troch dôvodov: na liečbu chorých zvierat, ako preventívny prostriedok proti infekciám, na vykrmovanie zvierat.

Opodstatnenie má však len prvý dôvod, zvyšné dva sú neterapeutické a podľa odborníkov antibiotiká nemôžu slúžiť ako alternatíva nesprávnej hygieny chovu, či výživy zvierat.

Takéto postupy zvyšujú riziká antimikrobiálnej rezistencie u ľudí, pretože mäso, mlieko, či vajcia od zvierat, ktoré užívali tieto lieky obsahujú populácie baktérií odolných voči antibiotikám.

Rast superrezistentných baktérií – hrozba modernej medicíny

V posledných rokoch strácajú antibiotiká svoju účinnosť a odborníci stále viac hovoria o začiatku postantibiotickej éry, ktorú z hľadiska ohrozenia zdravia celosvetovej populácie kladú na rovnakú úroveň ako terorizmus.

Len v samotných Spojených štátoch amerických infekcie rezistentné na antibiotiká ročne zabijú 23 000 ľudí a sú príčinou 2 miliónov  ochorení. Niektoré bakteriálne infekcie prestávajú na antibiotiká reagovať.

Nadužívanie antibiotík navyše zabíja v našom tele aj dobré baktérie, čím oslabuje náš imunitný systém. To znamená, že viac ľudí ochorie, zostávajú dlhšie chorí a viac ľudí zomrie na infekcie, na ktoré nemáme účinný liek. A náklady na liečenie rezistencie voči antibiotikám stále stúpajú.

Tvrdenie, že moderná medicína závisí od antibiotík nie je prehnané. Náhrada bedrového kĺbu, kardiologická operácia, cisársky rez – ako prevencia proti infekcii sa antibiotiká  využívajú v nemocniciach takmer bez výnimky pri každej operácii. Bez účinných antibiotík by neboli možné niektoré lekárske zákroky – transplantácie orgánov, či chemoterapie, bez ktorých by ľudia neprežili.

Ešte stále si neviete predstaviť aký by bol svet bez účinných antibiotík?

Čo musíme urobiť, aby sme zabránili „súmraku antibiotík“?

  • Znížiť nadužívanie a zneužívanie antibiotík (zatiaľ čo vo vyspelých krajinách prišlo v rokoch 2000 až 2010 k znižovaniu spotreby antibiotík, v krajinách BRICS – spoločné hospodárske zoskupenie krajín – zaznamenávajú štatistiky dramatický nárast užívania antibiotík:68% v Brazílii, 19% v Rusku, 66% v Indii, 37% v Číne, 219% v Južnej Afrike).
  • Zvyšovať povedomie verejnosti o dôležitosti správneho užívania antibiotík.
  • Zlepšovať diagnostiku infekčných ochorení.
  • Apelovať na zbytočné využívanie antibiotík.
  • Odstrániť finančné stimuly, ktoré vedú k iracionálnemu využívaniu antibiotík.
  • Odstrániť antibiotiká z výroby potravín (používať ich len pri liečbe, nie ako prevenciu, či prostriedok na podporu rastu poľnohospodárskych zvierat).
  • Intenzívnejšie podporovať vývoj a výskum nových antibiotík.
  • Zvyšovať hygienické štandardy a zabezpečovať čisté zdroje pitnej vody, ktoré vedú k obmedzeniu šírenia infekčných ochorení.
  • Zabezpečiť prístup k antibiotikám v chudobnejších a medicínsky zaostalých krajinách sveta (odhaduje sa, že zlepšený prístup k antibiotikám by mohol zabrániť ¾ úmrtí detí mladších ako 5 rokov na zápal pľúc, čo predstavuje asi pol milióna úmrtí ročne).
  • Preventívne očkovanie proti infekčným ochoreniam znižuje výskyt ochorení, spotrebu antibiotík a tým aj rezistenciu na antibiotiká.

Zachovať účinnosť antibiotík je zodpovednosťou každej krajiny a každého jednotlivca. Len zodpovedné používanie antibiotík môže totiž zastaviť vývoj rezistentných baktérií a zachovať účinnosť antibiotík, aby mohli byť efektívne využívané aj ďalšími generáciami.

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK S PRIATEĽMI