Antimikrobiálna rezistencia – globálny problém sveta

Posted · Add Comment
antimikrobialna_rezistencia1

Zdvíhať varovný prst už nestačí!

Valné zhromaždenie OSN na najvyššej úrovni doteraz o otázkach zdravia diskutovalo v troch prípadoch: HIV, Ebola a chronické ochorenia – cukrovka a obezita. Tento rok, v roku 2016, k témam pribudla „nočná mora“ zdravia celosvetovej populácie – antimikrobiálna rezistencia(AMR).

Na septembrovom summite sa všetkých 193 členských krajín OSN dohodlo na spoločnom boji proti antimikrobiálnej rezistencii, ktorá predstavuje jeden z najväčších problémov modernej medicíny.

Na svete existujú milióny baktérií, ktoré žijú okolo nás, aj v nás. Väčšina z nich nám pomáha prežiť a prosperovať. Z niektorých však ochorieme a doposiaľ boli práve antibiotiká účinným nástrojom v boji proti zdraviu škodlivým a život ohrozujúcim mikroorganizmom. Ich nesprávne využívanie však v posledných dekádach spôsobuje, že niektoré kmene baktérií sa voči antibiotikám stávajú rezistentnými. Popri „zázračných“ účinkoch majú antibiotiká jednu nevýhodu: Čím viac ich užívame, tým rýchlejšie sa im baktérie prispôsobujú a samotné lieky strácajú rýchlejšie účinnosť.

Antimikrobiálna rezistencia je skutočnou hrozbou

antimikrobialna rezistencia

Rezistencia baktérií na antibiotiká sa zaradila k najväčším problémom svetového zdravotníctva. Svetoví lídri to konštatovali na septembrovom 74. zasadnutí Valného zhromaždenia OSN v New Yorku.

Antibiotická rezistencia znamená, že niektoré baktérie rastú v organizme ďalej, bez ohľadu na prítomnosť antibiotík. Hrozí teda, že niektoré ochorenia sa znovu stanú nevyliečiteľnými.

Hoci pred zneužívaním antibiotík varoval už v 50.tych rokoch minulého storočia slávny vynálezca penicilínu a nositeľ Nobelovej ceny Alexander Fleming, antibiotická rezistencia dnes predstavuje celosvetový problém. Predpoklady hovoria, že pokiaľ sa táto situácia nezačne urýchlene riešiť, odolnosť mikroorganizmov voči antibiotikám môže v roku 2050 viesť až k desiatim miliónom úmrtí ročne.

Odhaduje sa, že v súčasnosti zomiera ročne na celom svete 700 000 ľudí na ochorenia, ktoré spôsobujú rezistentné kmene bežných bakteriálnych infekcií, na HIV, tuberkulózu a maláriu. Toto číslo zahŕňa aj 200 000 novorodencov, ktorí zomrú na infekcie nereagujúce na antibiotiká.

V skutočnosti však môžu byť tieto čísla oveľa vyššie, pretože neexistuje žiadny globálny systém, ktorý by presné príčiny úmrtí monitoroval.

Aj preto sa svetoví lídri na stretnutí vo New Yorku zaviazali riešiť rastúcu hrozbu AMR na regionálnej, národnej a globálnej úrovni. Na stretnutí sa zhodli na návrhu deklarácie, ktorá stanovuje základné zásady rozvoja a implementácie národných akčných plánov v boji proti narastajúcej rezistencii baktérií voči liekom.

„Antimikrobiálna rezistencia predstavuje základnú a dlhodobú hrozbu pre ľudské zdravie, trvalo udržateľnú potravinovú produkciu a rozvoj,“ konštatoval generálny tajomník OSN Pan Ki-moon. „Strácame schopnosť chrániť ľudí, aj zvieratá pred život ohrozujúcimi infekciami.“

Dochádza nám čas

Deklarácia priznala, že zvyšujúca sa AMR je predovšetkým výsledkom nevhodného používania antibiotík u ľudí, zvierat a v oblasti potravinovej a poľnohospodárskej produkcie.

V čase svojho vzniku sa stali antibiotiká „zázrakom, ktorý všetko vylieči.“ Nekontrolovaná rezistencia voči antibiotikám dnes môže poprieť všetky dosiahnuté výsledky liečby infekčných chorôb v 20. storočí.

Deklarácia, vychádzajúca z akčného plánu v boji proti antimikrobiotickej rezistencii, ktorý prijala Svetová zdravotnícka organizácia v roku 2015 kladie dôraz najmä na:

  • informovanosť verejnosti a zvyšovanie povedomia o  nadužívaní antibiotík,
  • zvýšenie kontroly nad rezistentnými kmeňmi mikroorganizmov,
  • zníženie výskytu infekcií prostredníctvom zvyšovania štandardov hygieny,
  • zintenzívnenie preventívnej vakcinácie populácie,
  • antimikrobiálny manažment v oblasti zdravia ľudí  a zvierat,
  • zvýšenie investícií do vývoja nových antibiotík, vakcía skvalitňovania diagnostiky.

„Záväzky, ktoré sme dnes prijali musia byť realizované prostredníctvom rýchlych a účinných akcií vo všetkých oblastiach, týkajúcich sa ľudí, zvierat, aj životného prostredia. Dochádza nám čas,“ konštatovala Margaret Chan, generálna riaditeľka WHO.

Ľudia, zvieratá aj jedlo

Antimikrobiálna rezistencia (AMR) znamená schopnosť mikroorganizmu odolať antimikrobiálnej liečbe, ktorá bola predtým účinná. Keď je mikroorganizmus neustále vystavovaný subletálnej dávke antimikrobiálnej látky, vyvinie si voči nej mechanizmy rezistencie. Rezistentné mikroorganizmy sa môžu šíriť mnohými cestami (napr. prostredníctvom ľudí, zvierat, prostredia alebo potravín).

„AMR nie je problémom len v našich nemocniciach, ale aj na našich farmách a v našom jedle,“ povedal José Graziano da Silva, generálny riaditeľ Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo OSN (FAO). Zdôraznil, že svoj diel zodpovednosti musí prevziať aj poľnohospodárstvo a začať používať antibiotiká zodpovedne (iba na liečbu infekcie u zvierat, nie na prevenciu alebo podporu rastu poľnohospodárskych zvierat).

Zámer deklarácie je jasný, chýbajú však konkrétne ciele

Hoci bola dohoda OSN na  znižovanie antimikrobiálnej rezistencie schválená zástupcami všetkých 193 krajín, nestanovila žiadne konkrétne ciele na znižovanie používania antibiotík u ľudí a zvierat. Podľa expertov na infekčné ochorenia sú však nevyhnutné na dosiahnutie progresu v boji s AMR. Dohoda rovnako nezaväzuje jednotlivé krajiny k predloženiu konkrétnych finančných záväzkov v oblasti vývoja nových antibiotík.

Margaret Chan, generálna riaditeľka WHO však konštatovala, že za úspech považuje aj fakt, že svetoví lídri uznali problém, ktorý bol doteraz považovaný za „zanedbateľný“.

„Pre mňa je ich uznanie… historickým okamihom.“

Dohoda OSN vyzýva WHO (Svetová zdravotnícka organizácia), FAO Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo)a OIE(Svetová organizácia pre zdravie zvierat) k pomoci pri dosahovaní stanovených cieľov a k podpore krajín v príprave a implementácii AMR akčných plánov. Pokrok v napĺňaní cieľov deklarácie bude na pôde OSN prehodnotený opäť v roku 2018.

Vymedzenie pojmov:

Čo sú antibiotiká?

Antibiotiká, antimikrobiálne lieky, sú lieky, ktoré môžu ničiť baktérie alebo zabrániť ich rastu, a liečiť tak infekcie ľudí, zvierat a niekedy aj rastlín. Antibiotiká sú lieky na bakteriálne infekcie (napríklad na pneumokokový zápal pľúc alebo na stafylokokové infekcie krvi); antimikrobiálne lieky, ktoré sú účinné proti vírusom, sa zvyčajne nazývajú antivírusové lieky (napríklad na chrípku, HIV a herpes). Nie všetky antibiotiká sú účinné proti všetkým baktériám. Existuje viac ako 15 rôznych skupín antibiotík, ktoré sa odlišujú chemickou štruktúrou a svojím účinkom proti baktériám. Antibiotikum môže byť účinné proti jednému typu baktérií alebo proti viacerým typom baktérií.

Čo je antibiotická rezistencia?

Baktérie sú rezistentné voči antibiotikám vtedy, keď určité antibiotiká stratili schopnosť usmrtiť tieto baktérie alebo zastaviť ich rast. Niektoré baktérie sú prirodzene rezistentné voči určitým antibiotikám (vrodená alebo prirodzená rezistencia). Tento problém je znepokojujúci vtedy, keď sa niektoré baktérie, ktoré sú za normálnych okolností citlivé na antibiotiká, stanú rezistentnými v dôsledku genetických zmien (získaná rezistencia). Rezistentné baktérie prežívajú v prítomnosti antibiotika a ďalej sa množia, čo vedie k predĺženiu ochorenia alebo dokonca k smrti. Infekcie spôsobené rezistentnými baktériami môžu vyžadovať väčšiu zdravotnú starostlivosť a tiež alternatívne a drahšie antibiotiká, ktoré môžu mať závažnejšie vedľajšie účinky.

 

Zdroj:

http://ecdc.europa.eu/sk/eaad/antibiotics-get-informed/factsheets/Pages/general-public.a

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK S PRIATEĽMI