Antibiotiká patria na Slovensku k najčastejšie predpisovaným liekom. Z neuveriteľných 8 miliónov ročne spotrebovaných balení antibiotík skonzumujú viac ako štvrtinu deti, pretože až 27 % z antibiotickej liečby predpisujú pediatrické ambulancie. Užívanie antibiotík u detí vyvoláva preto u rodičov mnohé otázky. Pri správnom predpisovaní a užívaní sú však antibiotiká účinné a relatívne bezpečné lieky.

Na najčastejšie otázky rodičov o užívaní antibiotík odpovedá detská pediatrička MUDr. Marta Špániková.

Na aké ochorenia u detí účinkujú antibiotiká?

Antibiotiká sú lieky, ktoré sa používajú na liečbu bakteriálnych infekcií. Pri liečbe viróz sú neúčinné.

Treba mať na zreteli vždy skutočnosť, že až 80 % infekcií dýchacieho traktu je vírusového pôvodu a liečba antibiotikami v takýchto prípadoch neprináša žiadny zdravotný benefit.

Naopak, zbytočné podávanie antibiotík pri vírusových ochoreniach zvyšuje u dieťaťa riziko vzniku antibiotickej rezistencie, tzn., že v prípade skutočného bakteriálneho ochorenia nemusia byť u neho antibiotiká v budúcnosti účinné.

Antibiotická liečba je vždy opodstatnená pri:

•           infekciách močových ciest a zápale obličiek,
•           pri angíne vyvolanej pyogénnym streptokokom,
•           infekciách dolných dýchacích ciest (napr. zápal pľúc)
•           prítomnosti iných dokázaných bakteriálnych patogénov,
•           u detí, ktoré sú chronicky choré (cystická fibróza, srdcová choroba), pretože reálne hrozí bakteriálna infekcia, ktorá by zásadne zhoršila celkový stav dieťaťa.

Môže prejsť vírusová infekcia do bakteriálnej?

Môže a stáva sa to dosť často. Dieťa príde do ambulancie s vírusovou infekciou a o pár dní už jeho stav vyžaduje liečbu antibiotikami. Väčšina bežných infekčných ochorení detí vzniká v detských kolektívoch a ich vyvolávateľom je väčšinou v zásade vírus.

V našom tele však žijú aj milióny baktérií. Okrem iného kolonizujú aj sliznice nosa, hrdla, dýchacích ciest. Označujeme ich za tzv. potencionálne patogény.

V stave zdravia žijú s nami v symbióze, ale vo chvíli, keď vírusové ochorenie ovplyvní lokálnu imunitu a obranyschopnosť sliznice, potencionálny patogén, tzn. doteraz „priateľská“ baktéria sa zmení sa skutočný patogén.

Takže, keď sa u dieťaťa často zdá, že už zvládlo vírusovú infekciu, príznaky ochorenia spojené s opätovným nástupom teploty sa opäť objavia. A tu už po potvrdení prítomnosti bakteriálnej infekcie rôznymi vyšetreniami prichádzajú na rad antibiotiká.

Prečo neúčinkujú antibiotiká okamžite?

Pri vniknutí infektu do organizmu antibiotiká eliminujú infekciu tak, že bránia množeniu baktérií v tele dieťaťa až po dosiahnutí účinnej koncentrácie liečiva v krvi. V zásade platí, že účinok antibiotika závisí od klinického stavu dieťaťa, druhu ochorenia, možnej rezistencie mikróbu.

Badateľné účinky v podobe zlepšovania zdravotného stavu dieťaťa sa všeobecne dostavujú približne po 42 až 72 hodinách od prvej dávky podania antibiotika.

K výraznému zlepšeniu po podaní prvej – druhej dávky antibiotika napríklad dochádza pri infekciách močových ciest alebo angín vyvolaných pyogénnym streptokokom. Antibiotická liečba u detí trvá zväčša aspoň jeden týždeň.

V ktorých prípadoch je aj samotný lekár „na vážkach“, či predpíše antibiotiká alebo nie?

Niekedy sa aj samotní lekári obávajú aký bude priebeh ochorenia a či sa vírusové ochorenie nezvráti do bakteriálnej infekcie. Detský lekár je „na vážkach“ napríklad v prípade povlakovej angíny, pri zápale priedušiek, ktoré môže mať rovnako bakteriálny ako vírusový pôvod.

Rozhodnutie odborníka však vždy závisí od výsledkov vyšetrení, chorobnosti malého pacienta a stavu jeho imunitného systému.

Sú antibiotiká pre deti iné ako antibiotiká pre dospelých?

V zásade nie. Konkrétne antibiotiká volíme podľa vyvolávateľa ochorenia. Samozrejme, že sú však typy antibiotík, ktoré sa deťom nepodávajú, resp. podávajú sa len v určitých špecializovaných prípadoch (nie v ambulancii, ale v nemocnici pri ohrození života), keď sa už volí antibiotikum, ktoré skutočne zaberie.

Pri výbere vhodného antibiotika sa neriadime výrobcom, dňami alebo spôsobom užívania, ale jeho účinkom na prítomnosť laboratórne potvrdenej baktérie.

Sú širokospektrálne antibiotiká účinnejšie ako antibiotiká s úzkym spektrom?

Spektrum účinnosti antibiotík závisí od toho, na ktoré mikróby je antibiotikum účinné. Tzn., že pokiaľ antibiotikum s úzkym spektrom účinkuje povedzme proti dvom vyvolávateľom, širokospektrálne antibiotikum zabíja niekoľko druhov mikróbov.

Zároveň však treba povedať, že tieto širokospektrálne lieky v širšom spektre ničia aj telu prospešné baktérie, teda majú väčšie nežiaduce účinky.

Máme dostatočnú škálu antibiotík pre deti?

Aj keď je na trhu dostatočný počet antibiotík pre deti na bežné ochorenia používam konkrétne päť druhov antibiotík. Pokiaľ treba použiť iné antibiotiká ide už zväčša o závažnejšie infekcie, ktoré nepatria do rúk primárneho lekára.

Sú antibiotiká pre deti prispôsobené ich veku?

Máme rôzne formy – sirupy, tabletky, prášky, kvapky, dokonca sme mali na trhu aj antibiotikum v slamke. Pretože pri antibiotickej liečbe je dôležité, aby dieťa v pravidelných  intervaloch skonzumovalo celú dávku lieku, osobne považujem za najprijateľnejšiu sirupovú formu, pretože tu vieme v mililitroch presne naordinovať.

Navyše je to najprijateľnejšia forma aj pre dieťa. Počas antibiotickej liečby je dôležité, aby sa neustále udržiavala v tele určitá koncentrácia antibiotika v krvi, hovoríme o minimálnej inhibičnej koncentrácii, čo znamená takú koncentráciu antibiotika, pri ktorej dochádza k zničeniu pôvodcu ochorenia.

Neudržiavanie tejto hladiny môže viesť k vzniku rezistentných kmeňov mikroorganizmov. Preto je dôležité, aby boli rodičia v dodržiavaní zásad podávania antibiotík deťom dôslední!

Je užívanie antibiotík u detí v niečom špecifické?

Deťom zväčša predpisujeme antibiotiká vo forme, ktorú dokážu dobre skonzumovať – kvapky, sirupy, kapsule, prášok, tabletky.

Pri antibiotikách všeobecne, nielen u detí, platí, že je dôležité striktne dodržiavať odporúčané dávky a časové intervaly medzi ich užívaním. Tým udržiavame v organizme neustále stabilnú hladinu látky účinnej v boji proti baktériám.

Dôležité je riadiť sa odporúčaniami lekára a vybrať celú predpísanú dávku antibiotika, aj keď sa zdá, že príznaky ochorenia už odzneli. Informácie na príbalovom letáku lieku upozorňujú rodičov aj na nevhodné kombinácie liekov a potraviny, ktoré by deťom počas antibiotickej liečby nemali podávať.

Aké vedľajšie účinky môže mať užívanie antibiotík u detí?

Každé dieťa má inú reaktivitu na podávané lieky. Pri užívaní antibiotík môže prísť k zvracaniu, hnačkám, alergickým reakciám, lokálnemu začervenaniu a opuchom.

Na prípadné nežiaduce účinky upozorní rodičov lekár a informácie sa nachádzajú aj na príbalovom letáku daného lieku.

Na užívanie antibiotík je však vždy pádny dôvod a ak sú ordinované správne, benefity ich liečebných účinkov sú pre zdravie dieťaťa ďaleko dôležitejšie ako ich nežiaduce účinky.

Môže byť dieťa na antibiotiká alergické?

Alergia na antibiotiká je okrem antibiotickej rezistencie ďalším problémom pri tomto type liečby. Je komplikovaná v tom, že často je ťažké (napr. pri vzniku vyrážky) rozlíšiť, či ide o alergiu na niektorú zložku lieku alebo súčasť klinického obrazu ochorenia.

Ak sa však u dieťaťa objavia počas antibiotickej liečby akékoľvek príznaky v podobe vyrážky, ťažšieho dýchania, opuchu je potrebná urýchlená konzultácia s ošetrujúcim lekárom.

Oslabuje časté užívania antibiotík imunitu?

V zásade áno, ale ide o laikovi ťažko vysvetliteľný mechanizmus. Stačí len apelovať na fakt, že antibiotiká by mali deti užívať skutočne len v prípadoch, keď je laboratórnymi vyšetreniami a CRP testom potvrdená prítomnosť bakteriálnej infekcie.

Aj preto napríklad,  z dôvodu vývoja imunitného systému, pokiaľ to nie je potrebné, deťom do jedného roka antibiotiká nepredpisujeme. U detí, ktoré v prvom roku života užívali antibiotiká je dokázaná súvislosť s výskytom neskorších alergií.

Na druhej strane si však treba uvedomiť, že antibiotiká sú dôležité, neraz život zachraňujúce liečivá. Takže v prípadoch, ktoré vyžadujú „nasadenie“ antibiotík možné ohrozenie vývoja imunity musí pri liečbe v určitých situáciách ustúpiť záchrane života.

Prečo sú dôležité pri antibiotickej liečbe u detí aj probiotiká?

Okrem škodlivých baktérií zabíjajú antibiotiká v tele aj dobré baktérie, ktoré mu pomáhajú fungovať správnym spôsobom. Najmä na tie, ktoré sídlia v črevnej mikroflóre a sú dôležité pre kondíciu imunitného systému.

Poškodenie prirodzenej bakteriálnej mikroflóry vedie u detí často k hnačkám a iným črevným problémom. Užívanie probiotík tento negatívny vplyv antibiotickej liečby na „dobré“ baktérie znižuje a podporuje správnu funkciu zažívacieho traktu.

Antibiotiká a najčastejšie rodičovské chyby:

• rodiča vidia v antibiotikách rýchle riešenie a tlačia na lekára, aby predpísal dieťaťu antibiotiká,
• opačným extrémom pre zdravie dieťaťa je ak rodičia aj v prípade potreby odmietajú pre dieťa antibiotickú liečbu,
• nedodržiavanie dávky a časových intervalov pri antibiotickej liečbe,
• nedodržiavanie odporúčaní príbalového letáku, napr. o konzumácii nevhodných jedál, či nápojov alebo o kombinácii s inými liekmi, resp. výživovými doplnkami,
• predčasné ukončenie antibiotickej liečby po zlepšení zdravotného stavu dieťaťa,
• krátka rekonvalescencia dieťaťa po chorobe.

Odbornú kontrolu zabezpečila MUDr. Jana Bendová, PhD., praktická lekárka pre dospelých s atestáciou z posudkového lekárstva a z vnútorného lekárstva, člen výboru Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva.