Medzi ľuďmi sa nájdu mnohí, ktorí tvrdia, že ak choré dieťa s vysokou horúčkou, so silným kašľom alebo žltkastým výtokom z nosa nedostane antibiotiká, nie je dobre liečené.

Niektorí, naopak, trvajú na antibiotickej liečbe, hoci vedia, že antibiotiká u detí ani nie sú potrebné, no chcú, aby bolo dieťa rýchlo vyliečené. Zvýšenú spotrebu antibiotík, by sme mohli vysvetliť aj tak, že rodičia sa (niekedy) obracajú na lekára neskôr, a nie hneď na začiatku ochorenia.

Kedy sa najčastejšie používajú antibiotiká u detí?

Najvyššia spotreba antibiotík je pri ochoreniach dýchacích ciest:

• zápal sliznice nosovej dutiny a vedľajších nosových dutín,
• zápal ucha,
• zápal hrtana,
• zápal mandlí a hltana – angína.

Tieto diagnózy sú častokrát spojené s jednoduchým prechladnutím, infekčnou vírusovou hnačkou, či zápalom očí.

CRP test a domáce rýchlotesty

Na rozlíšenie vírusovej od bakteriálnej infekcie, sú dostupné tzv. CRP testy . Nnázov podľa C-reaktívneho proteínu, ktorého množstvo v krvi stúpa pri bakteriálnej, nie vírusovej infekcii. O tento test môžete požiadať svojho detského lekára priamo v ambulancii.

Lekár vám môže dať spraviť tiež kultiváciu zo steru, a to hneď na začiatku liečby, alebo počas liečby– na kontrolu vývoja choroby. Nevýhodou tejto kultivačnej metódy je však dlhší čas na preukázanie výsledku, minimálne 2 až 3 dni.

Dostupné sú už aj domáce rýchlotesty (v lekárňach), ktoré sú síce drahšie, menej presné, ale umožňujú vám zistiť prítomnosť bakteriálnej infekcie v pohodlí domova.

Najčastejšie predpisované antibiotiká u detí:

• penicilíny,
• cefalosporíny,
• makrolidy.

Penicilíny

V praxi je najdlhšie používaný fenoxymetylpenicilín, ktorý sa najčastejšie predpisuje pri angíne a stomatologických infekciách. Nevýhodu predstavuje alergická reakcia na penicilíny, ktorá sa môže prejaviť hlavne na koži, v podobe malých červených fľakov.

V prípade, že sa čo len raz objavia, v budúcnosti sa penicilínom úplne vyhnite (pre možné ohrozenie života)!

Pre lepšie vstrebanie do organizmu, by ste ho mali užiť nalačno, pol hodiny pred jedlom. Aby sa predišlo tráviacim ťažkostiam, môžete si časové intervaly nastaviť na 2 hodiny pred, alebo po jedle.

Širokospektrálne penicilíny, najčastejšie ampicilín a amoxicilín (samostatne, alebo v kombinácii s kyselinou klavulánovou), sú účinnejšie proti viacerým mikroorganizmom, ako základné penicilíny (fenoxymetylpenicilín). No aj ony môžu spôsobiť alergickú reakciu.

Cefalosporíny

Cefalosporíny sa vyznačujú lepšou odolnosťou voči niektorým baktériám, než penicilíny. Používajú sa pri infekciách dýchacieho, močovopohlavného a tráviaceho systému, a infekciách kože.

Aj tu sa môžete stretnúť s alergickou reakciou. Navyše, pre podobnosť penicilínov a cefalosporínov, sa môže alergická reakcia objaviť aj vtedy, keď je osoba alergická nielen na cefalosporíny, ale aj na penicilíny.

Preto je mimoriadne dôležité, informovať svojho lekára (alebo farmaceuta) o precitlivenosti, či alergii na lieky!

Makrolidy

Najznámejším makrolidovým antibiotikom je azitromycín, ktorý je veľmi dobre tolerovaný, vysoko účinný, a keďže dlhšie pretrváva v tkanive (až 7 – 10 dní), stačí ho dávkovať krátkodobo (zvyčajne 3 dni). Užíva sa buď hodinu pred jedlom, alebo 2 hodiny po jedle. Môže sa podať spolu s mliekom.

Ďalším známym makrolidom v liečbe detí je klaritromycín. Ten je používaný pri infekciách horných a dolných dýchacích ciest, zápale stredného ucha, infekcii kože a mäkkých tkanív. Môže sa podávať spolu s jedlom, alebo aj bez jedla, a môže sa zapiť mliekom.

Ako správne podať antibiotiká deťom? Dodržte základné pravidlá:

1. Antibiotický sirup si nechajte pripraviť priamo v lekárni. Prášok na prípravu antibiotického sirupu sa riedi čistenou vodou, čím sa zabezpečuje vyššia čistota, ako pri domácej príprave (z prevarenej vody).
2. Účinok antibiotického sirupu klesá, ak chvíľu „postojí“, preto ho (po príprave) používajte iba určenú dobu (zvyčajne 5 až 14 dní).
3. Dbajte o spôsob uchovávania. Napr. klaritromycín sa uchováva v chladničke, azitromycín aj pri izbovej teplote (čiže 25 °C);
4. Pri suspenziách, ktoré boli pripravované v čase uplatnenia predpisu, fľaštičku pred použitím dôkladne pretrepte, inak sa vo vode nariedený prášok môže usadiť na dne, a dávka sirupu nebude rovnomerná.
5. Dodržiavajte časový interval dávkovania, aby antibiotická látka vydržala (v účinnom množstve) v tele dieťaťa po celý čas. Keď antibiotiká nie sú dávkované vždy v tom istom čase, dieťa môžete poddávkovať. Liečba tak môže trvať dlhšie, alebo dôjde k vyššej odolnosti mikroorganizmov na podávanú antimikrobiálnu látku.
6. Prísun dostatočného množstva tekutín. Pri infekciách dýchacích ciest je „najlepším liekom na vykašliavanie“ teplý bylinný čaj z feniklu, kamilky, alebo prieduškové zmesi s lipou, bazou, šípkami atď. Teplá tekutina „rozbehne“ funkciu sliznice, a tá potom ľahšie odstráni na nej zdržiavajúci sa hlien.
7. Pri náchylnosti na tráviace alebo vaginálne infekcie, alebo keď sa práve vyskytli, môžeme nasadiť probiotiká už počas liečby. Vtedy je potrebné, aby ste medzi užitím antibiotika a probiotika ponechali aspoň 2-hodinový odstup, inak by antibiotikum „zabilo“ prospešné baktérie (obsiahnuté v probiotiku). Je vhodné, ak probiotiká užívate ešte 14 dní od poslednej dávky antibiotika, lebo sa tým urýchľuje návrat prospešných baktérií do črevného traktu.

Liečba nádchy

Pri dlhšie trvajúcej nádche, alebo zápale nosovej sliznice (sínusitíde) vírusového pôvodu, ľahko dochádza k preneseniu zápalu na sliznicu prínosových dutín.

Pri nádche dochádza k opuchu, začervenaniu, neskôr k podráždeniu nosa (a jeho koreňa). Keď je prítomný výtok, hlieny z tela odchádzajú.

Najľahšie vieme výtok zastaviť kvapkami, alebo – u malých detí – čo je praktickejšie, sprejmi do nosa. Spreje sa však môžu používať maximálne týždeň, pretože dlhšie užívanie poškodzuje sliznicu nosa, čím dochádza k opätovnému opuchu.

Naopak, keď je nos upchatý, hlieny sa zdržiavajú na sliznici, a dieťaťu sa ťažko dýcha. Najrýchlejšiu úľavu predstavuje inhalácia nad horúcim kúpeľom s kamilkami, eukalyptovou silicou, či iba so soľou, prípadne minerálnou vodou.

Osvedčila sa aj liečba suchým teplom – infračervená lampa. Pomôcť môže aj preplachovanie nosových dierok slanou vodou, minerálkou alebo hypertonickou morskou vodou (vysoká koncentrácia solí).

Iné možnosti – zrieďovače hlienov

Ak napriek vašej snahe príznaky neustúpia, môžete siahnuť po „zrieďovači hlienov“, ako je N-acetylcysteín, ambroxol, resp. bromhexin, ktoré dostanete v lekárni (vo forme sirupu alebo pastiliek). Aby sa účinok dostavil, používajte ich aspoň 3 až 4 dni.

Ich účinok môžete podporiť teplými čajmi, ktoré hlien zrieďujú. V neposlednom rade – tekutinami dopĺňajte stratenú vodu, ktorá „odišla“ počas potenia/horúčky.

Ako môžeme urýchliť uzdravenie

Na začiatku ochorenia je dôležitý pokojový režim, aby sa organizmus sústredil len na zotavenie. Až po 3 – 4 dňoch môžete dieťa podporovať v pohybe, napr. zobrať ho na krátku prechádzku.

Pri ľahších infekciách dýchacích ciest využite tieto prírodné prostriedky:

• zázvor (nesmie sa užívať pri liekoch, ktoré upravujú zrážanie krvi),
• citrón (aj spolu so zázvorom, ak to dieťaťu chutí),
• oregánový olej,
• aníz,
• rasca,
• skorocel,
• echinacea,
• rakytník,
• hliva ustricovitá,
• propolis (ak dieťa nie je alergické na včelie produkty),
• sezónne ovocie a zelenina.

Antibiotiká nie sú obyčajné lieky, zvážte všetky pre a proti

Antibiotická liečba u detí je na dôkladnejšie uvažovanie. Pri jej nadužívaní môžeme potlačiť správny vývin prirodzenej odolnosti.

Faktom je, že až 90 % zápalov dýchacích ciest je vírusového pôvodu, a iba v 10 % prípadov dochádza k bakteriálnej infekcii, ktorá vyžaduje antibiotickú liečbu.

Chorobu je preto potrebné prekonať v pohodlí domova, bez nasadenia antibiotika. U detí je totiž celkom normálne, že prekonajú 5 až 7 vírusových infekcií dýchacích ciest ročne.

Autorka je farmaceutka

Článok bol publikovaný so súhlasom združenia Slovenský pacient

Redakčne upravené (jam)

Ilustračné fotografie

Zdroje:

Hrubiško, M. Racionálne prístupy k liečbe a prevencii respiračných katarov. Ambulantná terapia. 2007; 5 (2), 96-91

http://www.solen.sk/pdf/d1db166e269a1ca3c61f30a615b3bf47.pdf

Marešová, V. Použití antibiotík v primární pediatrické praxi. Pediatrická prax. 2007; 5; 244-248 http://www.solen.sk/pdf/eea7a4cb6c37351b1c6f193c28eefc54.pdf

Novák, I. Chyby pri léčbě antibiotiky u dětí v primární péči. Pediatrie pro praxi. 2004; 1, 10-12

http://www.solen.sk/pdf/Novak.pdf

Vyhnánková, L. Racionální používání antibiotik u dětí při ORL infekcích. Medical Tribune. 2012; 11

http://www.tribune.cz/clanek/26848-racionalni-pouzivani-antibiotik-u-deti-pri-orl-infekcich

http://telemedicina.med.muni.cz/pdm/detske-infekcni-lekarstvi/index.php?pg=vyukove-texty–zaklady-antibioticke-terapie-u-deti

http://www.tribune.cz/clanek/26848-racionalni-pouzivani-antibiotik-u-deti-pri-orl-infekcich

www.adcc.sk