Človek verzus baktérie

Posted · Add Comment
clovek-verzus-bakterie

Baktérie okolo nás

V dnešnom svete prevláda názor, že baktérie, ktoré nás obklopujú nám škodia. Baktérie sú ale prítomné na každom mieste na Zemi, všade okolo nás a sú schopné rásť v rôznych podmienkach – od mínusových teplôt až do 120°C.
Nájdeme ich teda v pôde, v kyslých horúcich prameňoch, aj hlboko v zemskej kôre.

Aeróbne baktérie – prispôsobené na život s kyslíkom.

Anaeróbne baktérie – prispôsobené aj na život bez kyslíka.

Pre život na našej planéte sú baktérie esenciálne a život na Zemi by bez nich nebol možný. Človek je dokonca na nich v mnohom závislý. Sú napríklad zodpovedné za kolobeh uhlíka, dusíka a ďalších prvkov na Zemi, vďaka nim vznikajú mnohé potraviny a bez nich by nedokázalo existovať ani telo človeka.

Súčasný pokrok v biotechnológii dokázal baktérie postaviť aj do úlohy „užitočných pomocníkov“ a využívať ich na produkciu mnohých biotechnologicky, ako aj klinicky dôležitých látok (vakcíny, liečivá, hormóny a enzýmy).

Baktérie v nás

clovek-verzus-bakterie-v-nas

Baktérie sa nachádzajú aj v ľudskom organizme. A možno informácia, že každé ľudské telo  obsahuje 1,5 kilogramov baktérií bude pre mnohých prekvapivá. Ešte prekvapivejšie pôsobí fakt, že v našom tele máme 10-krát väčší počet bakteriálnych buniek ako ľudských.
Pre ľudský organizmus sú dôležité a plnia v ňom významné funkcie. Chránia nás pred choroboplodnými baktériami, podporujú trávenie, pôsobia na imunitu a pod.

V ľudskom tele sa nachádza viac ako 200 druhov baktérií na rôznych miestach. Napríklad v ústnej dutine (jazyk, povrch zubov, ďasná), v horných dýchacích cestách (nosohltan, krčné mandle) , v gastrointestinálnom trakte (žalúdok, tenké črevo, hrubé črevo), v ženskom genitálnom trakte (vonkajšie genitálie, pošva), na koži a pod.  

Pre zdravie človeka je nebezpečné len 1% zo všetkých baktérií, ktoré žijú vo svete.
Aj keď je veľkosť patogénnych baktérií mnohonásobne menšia ako ktorákoľvek bunka nášho tela dokážu spôsobiť značné zdravotné komplikácie a niekedy dokážu človeka aj zabiť. Ešte pred nedávnom boli infekčné choroby, ktoré spôsobovali baktérie najčastejšou príčinou úmrtí.
V priebehu histórie sa svety človeka a baktérií navzájom ovplyvňovali a viedli medzi sebou permanentný boj.

O objavenie baktérií ako príčiny ochorení sa až v polovici 19. storočia pričinili najmä vedci Louis Pasteur a Robert Koch, ktorí dali základ aj vedeckej disciplíne, ktorá sa nimi zaoberá – mikrobiológii.

Nedbalosť a šťastie škótskeho biológa a chemika Alexandra Fleminga však začali prepisovať históriu zápasu – človek versus patogénne baktérie. V roku 1928 objavil schopnosť plesne z rodu Penicilium zabraňovať rastu baktérií, čo viedlo k objaveniu vôbec prvého antibiotika na svete – penicilínu. Od tohto momentu sa začala veľká éra antibiotík, ktoré doteraz zachránili stovky miliónov životov.

Zlatá éra antibiotík kulminovala v období rokov 1945 až 1960. V súčasnosti je známych viac ako 15 000 rôznych antibiotík, ale len malé percento z nich má aj uplatnenie v praxi pri liečbe infekčných ochorení. Veľké množstvo objavených antibiotík je totiž nepoužiteľných kvôli ich vysokej toxicite aj voči ľudskému organizmu a iným negatívnym vlastnostiam.

Vďaka objavu a rozšíreniu antibiotík je dnes ešte stále človek v boji s patogénnymi baktériami čiastočne víťazom. Slovo čiastočne je však dnes dôležitejšie ako sa zdá, pretože ľudia vďaka nezodpovednému prístupu k týmto „zázračným“ liekom môžu spôsobiť, že šťastie víťazstva sa môže prikloniť na stranu baktérií.

Ako pôsobia choroboplodné baktérie v ľudskom tele?

Choroboplodné baktérie dokážu za určitých okolností kolonizovať ľudské, aj zvieracie tkanivo alebo orgán. Produkciou toxínov (jedovatých látok) a množením poškodzujú svojho hostiteľa. Za normálnych okolností prichádza k reakcii organizmu, ktorými  môžu byť napríklad opuch, začervenanie, bolestivosť, zvýšená teplota na postihnutom mieste alebo v celom tele.

Patogénne baktérie sa môžu do organizmu dostať rôznymi cestami. Napríklad cez kontaminované  jedlo, či vodu do tráviaceho traktu. Častým zdrojom nákazy sú špinavé ruky. Človek sa môže nakaziť aj vdýchnutím baktérií alebo ranou na koži. Prenášačom nákazy je aj hmyz.

V priebehu spolužitia človeka s baktériami si ľudský organizmus voči patogénnym baktériám vytvoril mnohé obranné mechanizmy, najmä pre život nevyhnutný imunitný systém, čo ho do istej miery chráni pred ich nepriaznivým pôsobením. V priebehu histórie sa však niekedy vo vojne človeka s neviditeľným mikrosvetom darilo viac baktériám.

Pandémiu moru, tzv. „Čiernu smrť“, ktorá v stredoveku vyplienila až tretinu európskej populácie spôsobila baktéria Yersinia pestis.
Cholera a tuberkulóza, pôvodcami ktorých sú patogénne baktérie Vibrio cholerae a Mycobacterium tuberculosis, boli ešte koncom 19. storočia príčinou takmer 100% úmrtnosti napadnutých osôb.

Zastavenie pandémií spôsobených patogénnymi baktériami priniesol až revolučný objav antibiotík v prvej polovici dvadsiateho storočia, ktorý odštartoval rozmach vedeckého bádania v oblasti produkcie antibiotík.

Ako pôsobia antibiotiká na choroboplodné baktérie?

Antibiotiká (ANT) sú látky produkované baktériami alebo hubami. Majú schopnosť usmrcovať choroboplodné mikroorganizmy alebo tlmiť ich rast.

Antibiotiká sú nízkomolekulové látky produkované baktériami alebo plesňami. Pôsobia baktériostaticky (zastavujú rast baktérií) alebo baktériocídne (zabíjajú baktérie).

Antibiotká pôsobia iba na baktérie.

Od objavenia prvého antibiotika (penicilínu) bolo vyvinutých už množstvo rôznych typov antibiotík určených na rôzne bakteriálne infekcie. Aj preto sa dnes dajú predpisovať cielene – pretože dokážu cielene pôsobiť na rôzne súčasti alebo funkcie buniek (napr. na stenu bakteriálnej bunky, na množenie baktérií, na výživu baktérií, tvorbu bielkovín a pod.).
Na bakteriálne infekcie neexistuje univerzálne antibiotikum. Rôzne antibiotiká pôsobia na rôzne baktérie.

Čo nahráva baktériám?

Antibiotiká sú lieky zachraňujúce život. Nesprávnym používaním, dávkovaním, zbytočnou antibiotickou liečbou vírusových ochorení, používaním antibiotík ako rastových stimulátorov v živočíšnej výrobe (v EU je na takéto použitie zákaz, v USA doteraz nie) ich účinnosť znižujeme. Multi-rezistentné baktérie sa tak stávajú pre ľudskú populáciu skutočnou hrozbou. Jednoducho povedané, baktérie sa v boji voči antibiotikám bránia a vyhrávajú. Antibiotiká prestávajú byť v niektorých prípadoch účinnými zbraňami.

Na začiatku roka 2017 vydala Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) zoznam 12 druhov baktérií rezistentných na antibiotiká. Podľa nej predstavujú hrozbu pre zdravie ľudí na celom svete.

Podľa naliehavosti potreby nových antibiotík je zoznam rezistentných baktérií rozdelený do troch kategórií: kritickej, vysokej a strednej.
Riziko je považované za kritické pri troch druhoch baktérií: acinetobaktérií, pseudomonas a enterobaktérií (vrátane kmeňov E.coli). Tie sú odolné aj proti najnovším antibiotikám a sú príčinou väčšiny závažných infekcií vzniknutých v nemocničnom prostredí.
WHO zaraďuje ďalších šesť druhov baktérií do kategórie vyššej priority, kvôli potrebe vyvinúť nové lieky. Okrem iných ide o zlatého stafylokoka (Staphylococcus aureus), Salmonelu a Helicobacter pylori.
Ďalšie tri skupiny baktérií sú v kategórii priemernej, strednej intenzity. Partia do nej pneumokoky, ktoré vedú k zápalu pľúc a meningitíde, Heamophilus influenzae a baktéria Shigella.

K závažnej situácii prispieva aj skutočnosť, že farmakologický priemysel v niektorých prípadoch prestal s vývojom nových antibiotík, pretože je nerentabilný.

Pribúdanie stále nových multi-rezistentných baktérií a dramatický pokles v zavádzaní nových účinných liečiv na liečbu infekčných ochorení je podľa vedeckých a klinických inštitúcií tikajúcou bombou, ktorú netreba podceňovať a čakať kým „vybuchne“.

Ako vzniká odolnosť baktérií na antibiotiká?

clovek-verzus-bakterie-antibiotika

  1. Keď pacient prestane užívať antibiotiká skôr, ako mu predpísal lekár. Lieky totiž nestihnú zabiť všetky baktérie, resp. zastaviť ich rozmnožovanie. Tie, ktoré prežijú už majú vyššiu odolnosť na antibiotiká.
  2. Keď pacient zníži dávkovanie, resp. vynechá dávky. Lieky nemajú dostatočnú silu, baktérie prežijú, ďalej sa množia a vypestujú si odolnosť na podávané antibiotiká.
  3. Keď pacient užíva antibiotiká, aj keď na to nemá dôvod. Každý človek má v sebe určité množstvo baktérií, ktoré ak sa nepremnožia, nie sú preňho škodlivé. Ak pacient užíva antibiotiká bezdôvodne, umožňuje „svojim“ baktériám zvyknúť si na ne. Zároveň vo svojom tele zabije aj telu prospešné baktérie.

Čo by sme mali vedieť o užívaní antibiotík, aby sme neznižovali ich účinnosť?

  • Antibiotiká sú účinné len v prípade bakteriálnych infekcií!
  • Antibiotiká neúčinkujú ani na vírusy, huby, ani na parazity, ktoré bývajú tiež pôvodcami infekcií.
  • Antibiotiká nie sú lieky na zvýšenú teplotu. Aj keď je teplota jedným z príznakov infekcie, nehovorí nič o tom, či ju spôsobila baktéria alebo iný mikroorganizmus.
  • Predpisovanie antibiotickej liečby je plne len v kompetencii ošetrujúceho lekára! Svojvoľné užívanie antibiotík je nebezpečné.
  • Bežné infekcie si vyžadujú len krátkodobú liečbu antibiotikami. Dlhodobá liečba antibiotikami sa vzťahuje na preventívne podávanie antibiotík a dlhotrvajúce zápaly. Optimálne je však vysoké dávkovanie na krátke obdobie. Týmto spôsobom sa totiž zneškodní najviac baktérií a znižuje sa riziko vzniku rezistencie (odolnosti) baktérie na antibiotikum.
  • Ak chceme, aby bol účinok antibiotík efektívny treba dodržiavať zásady ich užívania:  určené dávkovanie lieku, presné časové intervaly medzi jednotlivými dávkami, doužívať predpísanú dávku liekov aj v prípade ak sa už cítime lepšie.
  • Častým nadužívaním antibiotík strácajú lieky svoju účinnosť, pretože baktérie si na ne „zvyknú“, získavajú voči nim odolnosť.
  • Je potrebné ošetrujúceho lekára informovať o užívaní iných liekov, pretože kombinácia niektorých liekov a antibiotikami môže viesť k zhoršeniu zdravotného stavu, dokonca môže vzniknúť život ohrozujúca situácia.
  • Počas liečby antibiotikami je zakázané piť alkohol, pretože môže prísť k poškodeniu pečene.
  • Spolu s antibiotikami treba konzumovať aj probiotiká, ktoré pomáhajú obnovovať bakteriálnu flóru v gastrointestinálnom trakte.

 

Zdroj:

http://www.uski.sk/files/2013-1-4-Kormanec-Jan-bakterie-antibiotika.pdf

https://www.npz.sk: prof. MUDr. Pavol Jarčuška, PhD.; MUDr. Martin Novotný, PhD: Užívate antibiotiká? Pozor na kombinácie s inými liekmi a bežnými nápojmi!

https://tlacovespravy.sme.sk/ts/20600275/bakterie-vyhravaju-nad-antibiotikami-a-mozeme-si-za-to-sami.html

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK S PRIATEĽMI