Čisté ruky = bezpečné ruky

Posted · Add Comment
ciste-ruky

Od roku 2005 si na podnet Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) pripomíname 5.máj ako  Svetový deň čistých rúk. Tento rok sa kampaň Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) nesie v duchu hesla: Bojujte proti rezistencii na antibiotiká – je to vo vašich rukách!  Tohtoročné heslo zdôrazňuje nebezpečenstvo nárastu antibiotickej rezistencie vo svete, proti ktorej môžeme bojovať aj obyčajnými čistými rukami – základnou prevenciou  pred infekčnými ochoreniami.

Kampaň spojená s jediným dňom roka nás však upozorňuje práve na to, že o čistotu rúk máme dbať po celý rok!

Aj keď ide pri umývaní rúk o zdanlivo samozrejmú vec, čisté ruky sú jedným z najspoľahlivejších preventívnych „nástrojov“ na udržanie zdravia. Predchádzame nimi mnohým chorobám a následnému užívaniu liekov, vrátane antibiotík.

Už samotný význam slova hygiena (gr. hygies = zdravý, Hygiea =  v gréckej mytológii bohyňa zdravia) napovedá, že čistota je synonymom zdravia.

Život s mikróbmi

Svet okolo nás je plný mikróbov. Väčšina z nich je však pre zdravie človeka neškodná, mnohé baktérie nám dokonca prospievajú. Napríklad tie, v našich črevách, nám pomáhajú tráviť potravu a sú súčasťou imunitného systému nášho tela. Iné zasa môžu pri vniknutí do organizmu spôsobovať nepríjemné ochorenia a infekcie.

Najbežnejšie typy mikroorganizmov okolo nás sú: baktérie, vírusy, plesne, parazity.

Baktérie a plesne potrebujú pre svoj život teplo a vlhko; vírusy naopak potrebujú na prežitie živého hostiteľa. Inak sa nerozmnožujú.

Na udržiavanie primeranej hygieny je dobré vedieť, kde sa im v domácich podmienkach, ale aj v prostredí mimo domu dobre darí.

Kde sa mikróbom najviac darí?

kuchyna

Najkritickejším miestom v domácnosti paradoxne nie je toaleta, ale kuchyňa.

Hygienici to vysvetľujú tým, že prenos mikróbov, napríklad salmonel a pôvodcov hnačkových ochorení, hrozí najmä po styku so surovým mäsom, z nedostatočne vyčistených nástrojov a dlhodobo používaných hubiek a handričiek.

Miesta, ktoré majú u nás doma baktérie radi:

  • vodovodný kohútik (vďaka tomu, že je neustále v kontakte s vlhkým prostredím, v jeho okolí je ideálne miesto na množenie baktérií);
  • miesta, ktorých sa často dotýkame: vypínače, ovládače, kľučky dverí, klávesnice počítačov;
  • dosky na krájanie potravín (je vhodné mať viacero dosiek na krájanie, pričom jednu máme špeciálne vyčlenenú na mäso, po každom použití ich treba dôkladne vydrhnúť, prípadne obliať vriacou vodou);
  • hubky na umývanie riadu (ide o predmet, ktorý vedci označujú za vec s najvyšším počtom baktérií v domácnosti, špongiu treba pravidelne meniť a medzi používaniami vkladať napr. do umývačky riadu, pomáha aj keď ju po použití necháme uschnúť, pretože sucho ničí baktérie);
  • zubná kefka  (množeniu baktérií sa dá predísť jednoducho jej dôkladným umývaním po každom vyčistení zubov, výmenou v odporúčaných intervaloch a správnym odkladaním v poháriku hlavičkou nahor);
  • uteráky v kúpeľni (kúpeľňa je zväčša vlhkým prostredím, uteráky treba pravidelne vymieňať, používať individuálne a po každom použití dôkladne vysušiť, odporúča sa ich pranie pri vyšších teplotách);
  • dávkovače mydla (nevymieňané, len dopĺňané dávkovače mydla sa môžu paradoxne stať rezervoárom baktérií)
  • dotykové obrazovky telefónov, tabletov.

Najšpinavšie verejné miesta:

Zoznam týchto miest by bol dlhší, ale vymenujeme tie „naj“: držiaky vo verejnej hromadnej doprave, rúčky nákupných vozíkov, tlačidlá bankomatov a výťahov, rúčka pumpy na benzínovej stanici, peniaze, jedálne lístky v reštauráciách, vypínače, prístroje v posilňovniach, dierky v bowlingových guliach apod.

Ako sa dostávajú mikroorganizmy do tela?

  • Môžu byť konzumované kontaminovanými potravinami, či kontaminovanou vodou.
  • Môžu byť vdýchnuté cez ústa a nos.
  • Môžu sa dostať do organizmu cez neošetrené rezy alebo rany.
  • Môžu sa dostať do organizmu prostredníctvom injekčnej striekačky, pri operáciách.
  • Môžu sa dostať do organizmu pri bodnutí hmyzu, pohryzení zvieraťom.
  • Môžu sa dostať do organizmu prostredníctvom telesných tekutín pri telesnom  kontakte.

Prečo je dôležité umývať si ruky?

Väčšina mikroorganizmov, s ktorými sa v dennom kontakte stretávame nie sú významným zdrojom zdravotných rizík a vyhnúť sa infekciám je pomerne jednoduché. Základná hygiena, spočívajúca v pravidelnom umývaní rúk zbaví naše dlane väčšiny baktérií.

Napriek veľkým možnostiam dodržiavania hygieny v civilizovaných krajinách však umývanie rúk nie je takou samozrejmosťou, ako by sme predpokladali. Prieskum britskej Hygienickej rady ukázal, že viac ako dve tretiny ľudí si po použití toalety, pred prípravou jedla a po kýchaní ruky neumyje.

Pravidelné umývanie rúk patrí k základným pravidlám osobnej hygieny, pomáha udržiavať kvalitu zdravia a má aj významný kultúrny a estetický zmysel.

Umývaním rúk predchádzame nákaze vážnymi ochoreniami, tzv. ochoreniami špinavých rúk, medzi ktoré patria: hepatitída A (žltačka), hnačky vyvolané baktériou Escherichia coli, šigelóza (dyzentéria), toxoplazmóza (ochorenie prenášané zo zvierat na človeka) a iné prenosné ochorenia.

Doma by sme si mali umývať ruky:

Pred:

  • manipuláciou s nebalenými potravinami,
  • prípravou jedla,
  • pred konzumáciou jedla.

Po:

  • návrate domov,
  • použití toalety,
  • manipulácii so surovým mäsom, rybami, vajcami, zeleninou,
  • prebaľovaní dieťaťa,
  • smrkaní, kašľaní, kýchaní ( najmä v období akútnych respiračných ochorení),
  • manipulácii s odpadom, vynášaní odpadkov z domácnosti,
  • kontakte s infekčne chorým pacientom v domácnosti,
  • manipulácii a hrách s domácim miláčikom,
  • manipulácii s pôdou,
  • návšteve nemocnice, lekára,
  • pri akomkoľvek pocite nečistých rúk.

Ako si správne umývať ruky?

Americké Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) odporúča, aby ste si umývali ruky mydlom a vodou po dobu 15 až 20 sekúnd.

  • Pred umývaním rúk odstránime prstene, hodinky, náramky.
  • Ruky si umývame v teplej tečúcej vode.
  • Použijeme mydlo, prípadne dezinfekčný prostriedok.
  • Ruky dôkladne namydlíme, vytvoríme penu a cca 20 sekúnd rozotierame po dlaniach, medzi prstami a okolo nechtov.
  • Ruky si dôkladne opláchneme tečúcou vodou.
  • Umyté ruky osušíme dosucha čistým uterákom, vhodnejšie sú však jednorázové papierové obrúsky.
  • Pri častom umývaní rúk je vhodné ošetrenie suchej pokožky ochranným krémom.

Nezabúdajte na čistotu a zdravie nechtov

Zvláštnu pozornosť treba venovať aj nechtom, pod ktorými sa baktérie radi zdržiavajú.

Ich primeraným kozmetickým ošetrovaním predchádzame záderom a dbáme na to, aby z drobných poranení nevznikali hnisavé zápaly na prstoch a nechtových lôžkach.

Deti spoznávajú svet rukami

Vytváranie správnych návykov umývania rúk, je dôležité od útleho detstva, pretože tí najmenší spoznávajú svet prostredníctvom rúk a úst.

Prostredie, v ktorom sa deti rady pohybujú – príroda, pieskovisko, spoločnosť domácich zvierat – je mikroorganizmom zvlášť „naklonené“.

Pravidelný návyk umývania rúk je dôležité budovať od útleho detstva, keďže tí najmenší sú z dôvodu vyvíjajúcej sa imunity a užšieho sociálneho kontaktu s inými deťmi, náchylnejší na ochorenia.

Ani s hygienou to netreba však preháňať

Prostredie okolo nás nie je sterilné a náš imunitný systém má mnoho sofistikovaných spôsobov, ako si s mikroorganizmami okolo nás poradiť.

Na dodržiavanie zásadných pravidiel prevencie stačí základná osobná hygiena a primeraná hygiena v domácnosti. Umývanie rúk mydlom a teplou vodou po návrate domov, po toalete,  pred prípravou, aj konzumáciou jedla by malo byť samozrejmosťou.

Použitie obyčajného mydla a vody pomáha mechanickému odstráneniu nečistôt a mikrónov z rúk. Nadmerným umývaním sa však odplavujú ochranné vrstvy pokožky, čo vedie k jej stenčovaniu, vysušovaniu a praskaniu. Praskliny v pokožke rúk tak vytvárajú cestu na prienik mikroorganizmov do tela.

Prehnané umývanie rúk, je aj jedným zo znakov obsedantno-kompulzívnej poruchy, pri ktorej ľudia často trpia prehnaným strachom z nečistoty, či mikróbov.

Používanie dezinfekčných prostriedkov je vhodné len vo výnimočných prípadoch – napríklad na miestach zo zvýšeným výskytom infekcií, na miestach s nízkym hygienickým štandardom.

Pri použití dezinfekčného mydla totiž dochádza aj k usmrteniu a potlačeniu rastu mikroflóry na pokožke rúk.

Pri častom používaní dezinfekčných prostriedkov hrozí podráždenie pokožky, strata jej prirodzenej odolnosti a vznik ekzémov. Výsledok nadmerného používania dezinfekčných prostriedkov môže paradoxne viesť k zničenej prirodzenej ochrane pokožky.

„Pokožka rúk u zdravého človeka je osídlená priateľskými nepatogénnymi baktériami, ktoré jej poskytujú ochranu pred rozmnožením choroboplodných zárodkov. Prehnanou hygienou rúk, či používaním agresívnych hygienických prostriedkov v bežnom živote, tie dobré baktérie z pokožky systematicky odstraňujeme, a to nie je zdraviu prospešné. Aj keď je umývanie rúk v prevencii šírenia prenosných ochorení dôležité, aj v tomto prípade by malo platiť zlaté pravidlo „všetko s mierou,“ hovorí Doc. MUDr. Jana Jurkovičová z Ústavu hygieny Lekárskej fakulty UK v Bratislave.

Ďalšie cesty ako zabrániť prenosu mikroorganizmov do organizmu:

dezinfekcia

  • Pravidelne čistite a dezinfikujte často používané predmety a povrchy.
  • Zaobchádzajte bezpečne s potravinami (s čistými rukami, oddeľujte surové od varených, dôkladne jedlo uvarte, čerstvé aj varené potraviny skladujte v chlade, surové ovocie a zeleninu pred konzumáciou vyumývajte v tečúcej vode).
  • Pri kýchaní a kašľaní si zakrývajte ústa rukami, ktoré si potom umyjete.
  • Pri kontakte s chorým človekom používajte aj špecializované prostriedky na hygienu.
  • Očkovanie je vhodný spôsob ochrany pred závažnými infekciami. Podstúpte všetky očkovania aktuálne odporúčané vaším lekárom.
  • Na zvýšenú hygienu dbajte špeciálne na cestách do zahraničia, pretože jednak ide o prostredie so zvýšeným výskytom ľudí – letiská, benzínové pumpy, hotelové rezorty, pláže; ale aj o miesta s výskytom neznámych a cudzích mikroorganizmov, ktoré náš imunitný systém nepozná.

Choroby špinavých rúk

Prenos infekčných ochorení môže prebiehať rôznymi spôsobmi.

Špinavé ruky zohrávajú dôležitú úlohu najmä pri šírení hnačkových ochorení, pre ktoré je typická fekálno-orálna cesta prenosu.

Mikroorganizmy však majú schopnosť prežívať určitý čas aj vo vonkajšom prostredí (voda, potraviny), kedy dochádza k priamemu prenosu baktérií do tráviaceho traktu alebo nepriamo rukami, predmetmi kontaminovanými chorým či konzumáciou stravy, ktorá bola pripravovaná znečistenými rukami.

Najčastejšie ochorenia „špinavých rúk“:

Hnačkové ochorenia: spôsobujú ich rôzne typy baktérie Escherichia coli, ktorá sa dostáva do organizmu pri konzumácii jedla.

Helicobacter pylori: ochorenie spôsobujúce tráviace ťažkosti, pobolievanie žalúdka, zvracanie, zapríčinené baktériou  Helicobacter pylori, ktorá sa prenáša špinavými rukami, infikovaným človekom, nakazeným zvieraťom.

Hepatitída typu A: ochorenie spôsobuje hepatovírus, ktorý sa môže pri klasickej nákaze vyskytovať na povrchu čerstvého ovocia či zeleniny, v roztopenej kocke ľadu v osviežujúcom nápoji, ale aj na neumytej ruke a pod.

Toxoplazmóza: ochorenie spôsobené  Toxoplasma gondii; zdrojom býva mačací trus, ktorý sa vyskytuje aj na miestach, kde sa hrajú deti – napr. detské pieskoviská.

Bacilárna dyzentéria:  nákazlivé črevné ochorenie spôsobuje baktéria Shigella.

Norovírusová gastroenteritída: ochorenie postihujúce tráviaci trakt, spôsobené norovírusom, preneseným kontaminovanou vodou, špinavými rukami.

Rotavírusové infekcie: sú najčastejším pôvodcom závažných hnačkových ochorení u dojčiat a malých detí a často vedú až k ich hospitalizácii. Rotavírusy sú veľmi odolné mikroorganizmy, vydržia pomerne dlho na kontaminovaných povrchoch, pri izbovej teplote prežívajú 10 dní, pri nižších teplotách aj dlhšie. Preto sa im darí hlavne v chladných mesiacoch. Vysoká odolnosť im umožňuje nielen priame šírenie prostredníctvom rúk osoby ošetrujúcej choré dieťa, ale aj nepriamo z kontaminovaných predmetov, hračiek a plôch v okolí chorého dieťaťa. Možný je aj prenos vzduchom.

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK S PRIATEĽMI