Nezaradené

Antibiotiká a zuby

Antibiotiká sú lieky ničiace alebo spomaľujúce rast baktérií. Sú teda liekmi, ktoré sa používajú na liečbu bakteriálnych zápalov organizmu.
Aké majú využitie v stomatologickej praxi?

Ústa – domov baktérií

Teplé a vlhké prostredie našich úst vytvára pre baktérie veľmi vhodné prostredie. V ústach ich máme 500 až 700 druhov.
„V ústach máme „dobré“ a „zlé“ baktérie. Pokiaľ je naše zdravie v poriadku, nažívajú spolu v symbióze. Vďaka „dobrým“ baktériám sa už v ústach začína proces rozkladu a trávenia potravy. Pri nedostatočnej hygiene sa však množia škodlivé baktérie, ktoré oslabujú funkciu ústnej flóry. „Zlé“ baktérie spôsobujú prevažne zubný kaz a zápaly ďasna,“ uviedla stomatologička MUDr. Irena Lacková.

Používanie antibiotík v stomatologickej praxi

Odborníčka upozorňuje, že v stomatologickej praxi by sa mali antibiotiká používať veľmi zriedkavo. „V prvom rade vždy treba vyliečiť príčinu a antibiotickou liečbou riešime vždy už len dôsledky zápalu.“

Antibiotiká sa podľa MUDr. Ireny Lackovej používajú v stomatológii v krajných prípadoch pri liečbe dvoch veľkých skupín zdravotných komplikácií:

  • pri závažných ochoreniach parodontu, teda ďasien, ak je potvrdená baktériami porušená mikrobiálna flóra,
  • pri komplikovaných extrakciách s hnisavými ložiskami a iných rozsiahlych chirurgických zákrokoch.

Ochorenia parodontu

Choroby parodontu tvoria veľkú skupinu ochorení ústnej dutiny.
Najťažší stupeň je parodontitída (hlboký zápal ďasna), pri ktorej sú prítomné hlboké vačky, zápal prejavujúci sa krvácaním, opuchnutím, bolestivosťou a zväčša býva prítomný hnisavý výtok z vačkov. Pri tomto type zápalu môže byť prítomných niekoľko druhov baktérií.

„Ťažká parodontitída je výsledkom vlastnej nedbanlivosti a nedostatočnej starostlivosti o chrup. Ak si niekto neumýva zuby celý život, baktérie majú v ústach takéhoto človeka doslova raj! Ľudia si často povedia: veď ide len o zuby, ale málokto si uvedomí, že mikroorganizmy spôsobujúce zápal a hnis v dutine ústnej sa organizmus snaží vylúčiť z tela alebo aspoň zo zápalového terénu úst. Všetky tieto zápalové produkty ukladá v cievach na rôznych miestach tela.“

Podľa MUDr. Ireny Lackovej dlhodobé neliečené zápalové ochorenia chrupu zvyšujú riziko srdcového infarktu, mozgovej porážky, cukrovky, u mladých mamičiek predčasné pôrody a nízku pôrodnú hmotnosť novorodenca. Tieto súvislosti si málokto uvedomuje.

O type antibiotík rozhoduje výsledok mikrobiologického vyšetrenia

Antibiotická liečba sa používa len v prípade prítomnosti bakteriálneho zápalu v ústnej dutine. „Pri ťažkých parodontologických ošetreniach sa robia stery, ktoré sa potom posielajú do mikrobiologického laboratória. Odtiaľ prídu výsledky aj s určením citlivosti, na ktoré antibiotiká sú prítomné baktérie citlivé. Na základe týchto výsledkov potom v liečbe volíme príslušný typ antibiotika.“

Extrakcie s hnisavými ložiskami

Extrakcia zubu, ľudovo povedané vytrhnutie, je krajným riešením stomatologického problému. Ide o odstránenie zuba mechanickým pôsobením.
Medzi jej najčastejšie dôvody patrí:

  • rozsiahle poškodenie zuba zubným kazom,
  • parodontopatia, spôsobujúca silné uvoľnenie zubu alebo jeho vystúpenie z okolitého tkaniva,
  • zápal zubného nervu, ktorý rozsiahle infikoval kosť,
  • poškodený hrot zubného koreňa s vytvoreným periapikálnym ložiskom, či nezrekonštruovateľné poškodenie zubu pri úraze.

„Pri extrakciách z dôvodu ťažkých zápalových ochorení, ktoré zasahujú ďasno nie je čas na mikrobiologické vyšetrenia, ale je zistené, že až 99 % určitého ochorenia je spôsobené rovnakými baktériami a na základe toho vieme, ktoré antibiotiká na tento typ baktérií fungujú,“ uviedla MUDr. Lacková.

starostlivost-o-zuby

Škodí užívanie antibiotík našim zubom?

Spotreba antibiotík na Slovensku stúpa. Podľa posledných štatistických údajov ich spotrebujú slovenskí pacienti ročne až 8 miliónov balení. 80% antibiotík predpíšu ambulantní lekári, 20% nemocnice. Viac ako štvrtinu antibiotík na Slovensku skonzumujú deti, pretože až 27% z antibiotickej liečby predpisujú pediatrické ambulancie.

„Užívanie moderných antibiotík môže mať vplyv na tráviaci trakt, či imunitný systém. Nadmerné a neuvážené užívanie spôsobuje rezistenciu určitých baktérií, ale antibiotiká neničia samotné zuby,“ uviedla MUDr. Irena Lacková.

Podľa skúseností dlhoročnej odborníčky bolo v minulosti veľkým problémom podávanie antibiotík z radov tetracyklínov deťom, ktorých zuby boli ešte vo vývoji. Tieto sa usadili v zubnej sklovine a spôsobovali jej zafarbenie a nedokonalý vývoj skloviny. Dnes je užívanie antibiotík na tetracyklínovej báze pre deti do 12 – rokov zakázané.

Pomáhajú proti baktériám v ústach ústne vody?

Vlhké a teplé prostredie úst vytvára priaznivý priestor pre osídlenie baktériami.
Reklamné slogany sľubujú, že používanie ústnej vody bezpečne zníži počet mikroorganizmov v ústach a tak ju mnohí používajú ako náhradu alebo súčasť ústnej hygieny.

MUDr. Irena Lacková však upozorňuje, že tieto prípravky si baktérie nevyberajú a tak ako „zlé“, ničia v ústnej dutine aj „dobré“ baktérie.
„Pri sledovaní reklám veľa ľudí nadobudne klamlivú predstavu, že si stačí vypláchnuť ústa ústnou vodou a nemusia robiť nič iné. Častým používaním ústnych vôd však ničíme aj baktérie potrebné na trávenie a tie, ktoré sa podieľajú na udržiavaní správnej mikrobiálnej flóry. Ústna voda nesmie nahrádzať zubnú kefku a mali by sme ju používať len na osvieženie dychu.“

Podľa MUDr. Ireny Lackovej je pri ústnej hygiene dôležité najskôr zbaviť zuby povlakov a až potom používať zubnú pastu, pretože pokiaľ je zub „obalený“ povlakom zloženom z potravy, slín a baktérií, účinné látky zubnej pasty nemajú šancu k nemu preniknúť. „Zubná voda je už len kozmetickou záležitosťou a nemala by sa používať často.“
Isté typy ústnych vôd však majú aj liečebné účinky. Tieto odporučí zubný lekár alebo dentálna hygienička. Nemali by sa používať dlhšie ako dva týždne.

Antibiotiká sa v liečbe zubných ochorení používajú zriedkavo

„Pokiaľ sa zuby dobre ošetrujú a pacient sa stará o ďasná antibiotiká sa používajú v stomatologickej praxi naozaj výnimočne. Môže však nastať prípad, že pacient dostane zápal kosti v oblasti čeľusti a sánky, ale to sú prípady, ktoré sa liečia na klinike a takéto ochorenia sú zriedkavé. Dôležitá je však nielen kvalitná starostlivosť o zdravie chrupu, ale aj absolvovanie pravidelných preventívnych prehliadok, vďaka ktorým dokážeme zachytiť problémy v ústnej dutine v skorých štádiách a vyhnúť sa zbytočným zdravotným komplikáciám,“ uzatvorila tému MUDr. Irena Lacková.

Čo ovplyvňuje farbu zubov?

  • genetické dispozície
  • kvalita starostlivosti o chrup
  • životný štýl (typ konzumovaných potravín, fajčenie)
  • odumretie alebo úraz zubu

Čisté zuby sa nekazia!

Zdravé zuby a ďasná sú výsledkom správnej ústnej hygieny.
Zubný kaz, zápal, či krvácanie ďasien sú spôsobené povlakom, obsahujúcim baktérie, ktorý vzniká pri nedokonalom a nedostatočnom čistení zubov.
Správnu techniku čistenia zubov poradí dentálna hygienička alebo zubný lekár. Dôležité je vyčistiť nielen všetky plochy zubov, ale aj medzizubné priestory.

Ako často a dlho si treba umývať zuby?

  • Ideálne po každom jedle, čo dodržuje málokto; inak je potrebné čistiť zuby ráno a večer pred spaním,
  • večerné čistenie je dôležité preto, že počas spánku sa znižuje vylučovanie slín až 8-násobne a zvyšky potravy, ktoré sa rozkladajú môžu nerušene poškodzovať zuby a ďasná,
  • dôležitejšia ako dĺžka je kvalita čistenia zubov, dlhší čas čistenia zubov však rozhodne nezaškodí!   

Na čistenie zubov potrebujeme:

  • kvalitnú zubnú kefku (s mäkkými rovnými vláknami a krátkou pracovnou časťou),
  • medzizubné kefky a zubnú niť,
  • zubnú pastu,
  • roztoky na vypláchnutie úst, ktoré by sme ale nemali používať často a nemali by byť náhradou klasického čistenia zubov.   

Komentáre