Liečba Prevencia

Z neliečených zubov môžete vážne ochorieť

Viete, že aj všeobecný lekár vás môže poslať k zubárovi?

Naše ústa sú „dobrým domovom“ mnohých mikroorganizmov…

Viete, že zdravá ústna dutina obsahuje viac ako polovicu mikroorganizmov, ktoré ako naša súčasť, teda v symbióze, žijú v rôznych orgánoch nášho tela?

Asi je ťažké si predstaviť, že ľudské ústa sú „domovom“ až 6-tich miliárd mikroorganizmov predstavujúcich až 300 – 500 rôznych bakteriálnych druhov. Aj keď zväčša vnímame mikroorganizmy ako niečo zlé, baktérie nám v ústach vytvárajú jedinečný orálny mikrobiálny ekosystém, ktorý sa stále mení a extrémne citlivo reaguje počas celého života človeka na rôzne zmeny v ľudskom organizme.

Napríklad:

  • Pri chrípke, ktorá znižuje odolnosť tela sa počet baktérií v ústach výrazne zvýši a niektoré z týchto baktérií sa stávajú pre ústne tkanivá škodlivé.
  • Ak človek skonzumuje veľa sladených nápojov a pokrmov, baktérie zubného kazu znásobujú automaticky svoj počet, vylučujú kyseliny, ktoré rozpúšťajú zubnú sklovinu a vzniká zubný kaz. Ak nie je dôslednou ústnou hygienou bakteriálny povlak zo zubov odstraňovaný, baktérie spôsobujú zubný kaz alebo zápal ďasien.

Chrup človeka má 32 zubov, ktoré sú zložené hlavne z minerálov obsahujúcich vápnik. Sú rôzneho tvaru a funkcie. Každý zub sa skladá z korunky, krčka a koreňa.
Na priereze zubom vidíme zubnú dreň (nachádza sa v strede) a tvrdé tkanivá zuba – zubovinu (je hlavnou hmotou zuba), sklovinu (na povrchu korunky) a cement (na povrchu koreňa).

chrup

Keď sa to v ústach pokazí…

zapal-dasien

Najčastejšie ochorenia ústnej dutiny sú zubný kazzápal ďasienzávesného aparátu (parodontu). Ak sa neliečia, baktérie ktoré ich vyvolávajú prenikajú do okolitého kostného lôžka, kde vyvolávajú zápal. Takýto stav sa nazýva ložisková infekcia zubného pôvodu.
Parodontitída – jedno z najčastejších ochorení ďasna a tkanív okolia zuba je známa pod ľudovým názvom paradentóza.

Zubný kaz je bakteriálna infekcia

zubny-kaz

Zubný kaz (lat. caries dentis) je choroba tvrdých zubných tkanív, ktorá sa prejavuje rozpadom skloviny a zuboviny. Spôsobujú ho ústne mikroorganizmy, tzv. kariogénne mikroorganizmy, najčastejšie Streptococcus mutans a Streptococcus sobrinus. Ďalším faktorom vzniku zubného kazu je príjem potravy (najmä potravy s vysokým obsahom sacharidov) a frekvencia jej konzumácie.

Z klinického hľadiska rozlišujeme kaz povrchový (postihuje len povrch korunky), stredný (zasahuje hlbšie do korunky, príp. k dentínu alebo ku koreňu) a hlboký (dostáva sa až do blízkosti zubnej drene).

Ložisková infekcia zubného pôvodu vážne ohrozuje naše zdravie

Prezident Regionálnej komory zubných lekárov MUDr. Vlastimil Graus, MPH,, špecialista endodentista na ošetrovanie koreňových kanálikov sa aj po dlhých rokoch praxe neprestáva čudovať paradoxu, že keď ľudia krvácajú z ucha, či nosa hneď utekajú k lekárovi. „Krvácanie z ďasien však dokážu dlhodobo ignorovať. Krvácanie v ústach, ani neošetrené zuby však nie sú normálne. Mikrobiálne kmene vo vnútri zubov a v parodontálnych vačkoch sú často podceňovanou záležitosťou a reklamy, ktoré hovoria účinných zubných pastách sú zavádzajúce, pretože na chvíľu možno zmiernia príznaky, ale neodstránia príčinu, teda zápal ktorý v ústach máme.“

Na Slovensku väčšina ľudí chodí k zubnému lekárovi len v prípade bolesti, dokonca približne 30 – 40 % detí nebolo nikdy stomatologicky ošetrených.

Fokálna infekcia zubného pôvodu

Je sekundárna alebo celková infekcia spôsobená rozptylom mikroorganizmov do vzdialených orgánov, pričom prvotná infekcia je lokalizovaná  v tkanivách apikálneho a marginálneho parodontu. To znamená, že z miesta zápalu v okolí zuba sú bakteriálne toxické látky hlavne krvnými cievami odplavené do vzdialených orgánov, kde vyvolávajú zápal určitého orgánu alebo zhoršujú stav a komplikujú liečbu už postihnutého orgánu. 

MUDr. Vlastimil Graus, PhD. o fokálnej infekcii hovorí: „Infekcia, ktorá je na koreňoch zubov je krvnou cestou prenášaná na rôzne iné orgány v tele človeka. Mikroorganizmy sa usádzajú v kĺboch, cievach, v obličkách, na srdci a spôsobujú množstvo ochorení.“ Podľa neho sa neliečené fokálne infekcie „podpisujú“ pod ochorenia kĺbov, srdcovocievne ochorenia, ochorenia obličiek, pľúc, ale bývajú aj príčinou predčasných pôrodov alebo potratov.

„Je dôležité si uvedomiť, že 5 milimetrov hrubé parodontálne vačky obnažené zápalom vytvárajú v celej ústnej dutine až 25 centimetrov štvorcových veľkú ranu, cez ktorú prenikajú do krvi rôzne mikrobiálne produkty, imunitný systém organizmu je nadmerne zaťažovaný a nakoniec môže zlyhávať. Mikroorganizmy a ich toxíny sa usadzujú na rôznych miestach tela,“ ilustruje MUDr. Graus.

Je potrebné si uvedomiť, že tzv. mŕtve zuby (zuby s nálezom na rtg snímke) väčšinou nebolia, rovnako ako nebolí parodontitída a preto je potrebné podrobné vyšetrenie.

Nevyhnutným je rtg vyšetrenie, bez ktorého nie je možné potvrdenie alebo vylúčenie ložiskovej infekcie. „Z klasických RTG snímok dokážeme posúdiť stav kosti, stav zubov, ktoré v ústnej dutine sú, ale rôzne nálezy na nedoliečených zuboch je niekedy potrebné riešiť podrobnejšou diagnostikou, napr. CT projekciou zubov, vďaka ktorej vieme na reze zuba zistiť kde a aký veľký zápalový proces tam je a vieme aj stanoviť približné riziko tohto potenciálneho zdroja fokálnej infekcie.“

rtg-vysetrenie

Pri zubných tomografoch stačí na získanie kompletného trojrozmerného obrazu jedno otočenie lúča a radiačná dávka je pri tomto vyšetrení neporovnateľne nižšia ako v prípade rovnakých prístrojov v iných oblastiach medicíny.

Za ložiskovú infekciu v ústnej dutine najčastejšie považujeme:

  •  tzv. mŕtve zuby, ktoré nemajú ošetrenú zubnú dreň v koreňových kanáloch (vznikajú ako následok neliečeného zubného kazu);
  • zápal v okolí hrotu koreňa zuba, ľudovo nesprávne označovaný ako „vačok koreňa“;
  • nedostatočne zaplnené koreňové kanáliky mŕtvych zubov;
  • ponechané korene v kosti;
  • cysty v kosti sánky alebo čeľuste;
  • sťažené prerezávanie zubov múdrosti;
  • tvarovo nedokonalé a previsnuté výplne v medzizubných priestoroch;
  • nevyhovujúce, odstávajúce fixné mostíky a korunky;
  • parodontitída s hlbokými parodontálnymi vačkami a tvorbou hnisu;
  • zápal ďasien so zväčšením ďasna vyvolaný dlhodobo nevyhnutným podávaním liekov;
  • cudzie telesá v kosti.

Stavy s ložiskovou infekciou sú nebezpečné pre celkovo zdravého človeka, ale najmä
pre rizikových pacientov. Z týchto zápalových ložísk sa krvnými a miazgovými cievami rozširujú infekčné produkty baktérií do vzdialenejších tkanív orgánov.

Ide o pacientov :

  •  transplantovaných alebo zaradených do transplantačného programu;
  • s ochorením srdca, kde vyvolávajú alebo zápal srdcového svalu alebo sa usádzajú do prirodzenej alebo umelej chlopne a zhoršujú ich funkciu;
  • s diabetes mellitus (cukrovka), kde neliečená parodontitis zvyšuje glykémiu;
  • s cievnym ochorením, kde dochádza k zhoršeniu aterosklerózy;
  • s chronickým zápalom pľúc alebo chronickou obštrukčnou chorobou pľúc, kde zhoršuje priebeh a liečbu;
  • v tehotenstve – je príčinou rizikového tehotenstva a predčasného pôrodu s nízkou pôrodnou hmotnosťou dieťaťa;
  • s onkologickými ochoreniami;
  • s chronickým zápalom obličiek, kde zhoršujú  a komplikujú liečbu;
  • u ktorých je príčinou akné;
  • je príčinou zápalu prínosových dutín;
  • s osteoporózou;
  • liečených  imunosupresívami;
  • s reumatologickými ochoreniami;
  • s krvácaním do mozgu;
  • s chronickými zmenami na slizniciach ústnej dutiny, napr. ústny lišaj a iné.

Spôsob liečby fokálnej infekcie závisí od toho z akého zdroja pochádza.
„Ak je zdrojom pokazený zub, resp. neošetrené alebo zle ošetrené korene zuba posielame pacienta k špecialistovi endodontistovi, ktorý má s ošetrovaním koreňových kanálikov väčšie skúsenosti a vhodné prístroje na ošetrenie,“ hovorí MUDr. Vladimír Graus.
Druhým zdrojom fokálnej infekcie je ochorenie parodontu, ktoré sa začína zápalom ďasien, tzv. gingivitídou, ktorá sa prejavuje krvácaním z ďasien. „Pri rozvoji zápalu nám vďaka zápalu, ale aj pôsobeniu mikroorganizmov a ich toxínov postupne ubúda závesný aparát zuba. Pokiaľ stav nie je liečený mikroorganizmy sa dostávajú krvou do celého tela.“

Stomatológ MUDr. Vladimír Graus upozorňuje, že u pacienta, ktorý chodí na pravidelné preventívne prehliadky sa takáto infekcia nemôže rozvinúť do dramatického stavu. „Fokálna infekcia je prakticky vylúčená u pacienta, ktorý je pravidelne stomatologicky ošetrovaný.

Pri pravidelných kontrolách a rtg kontrolách každý svedomitý lekár, ktorý zistí, že niečo nie je v poriadku, okamžite takúto situáciu rieši. Takýmto komplikáciám predchádzame jednak dôslednou konzervatívnou liečbou a dôslednou paradontálnou liečbou.“

K zubnému lekárovi vás môže poslať aj všeobecný lekár

Na zubné vyšetrenie vás môže poslať aj všeobecný lekár alebo iný špecialista. Pri vyšetrení ide o zistenie prítomnosti ložiskovej infekcie zubného pôvodu (odborný názov – fokálna dentogénna infekcia).

„Veľmi často sa stretávame práve s tým, že pacient má ísť na operáciu, napríklad výmenu kĺbu, či operáciu srdca a týždeň pred operáciou dostaneme od všeobecného lekára alebo špecialistu požiadavku odstrániť fokusy z úst pacienta. Ide však o proces, ktorý je dlhodobý a v horizonte jedného týždňa sa nedá vyriešiť. Ale v prípade potreby akútneho riešenia, to riešime náhradnými spôsobmi. Pacient je „prekrytý“ antibiotikami a príčiny fokusov odstraňujeme neskôr,“ hovorí MUDr. Vladimír Graus.

Ako sa správne starať o zdravie zubov?

zdravie-zubov

Najlepším spôsobom ako zabrániť zdravotným komplikáciám spôsobeným neliečenými zubami je podľa odborníkov účinná prevencia. Vznik mnohých chorôb v ústnej dutine totiž priamo súvisí so zlými stravovacími a hygienickými návykmi. Prevencia v zubnom lekárstve znamená najmä poznať a zmeniť návyky, ktoré zhoršujú orálne zdravie a tým aj celkový zdravotný stav organizmu.

Čisté zuby sa nekazia!

MUDr. Irena Lacková hovorí, že zdravé zuby a ďasná sú výsledkom správnej ústnej hygieny.
Zubný kaz, zápal, či krvácanie ďasien sú spôsobené povlakom, obsahujúcim baktérie, ktorý vzniká pri nedokonalom a nedostatočnom čistení zubov. Správnu techniku čistenia zubov poradí dentálna hygienička alebo zubný lekár. Dôležité je vyčistiť nielen všetky plochy zubov, ale aj medzizubné priestory.

Ako často a dlho si treba umývať zuby?

  • Dĺžka čistenia zubov nerozhoduje, dôležité je to, ako si ich čistíte. Ak dva razy denne, treba to urobiť poriadne.
  • Ideálne po každom jedle, čo dodržuje málokto; inak je potrebné čistiť zuby ráno a večer pred spaním.
  • Večerné čistenie je dôležité preto, že počas spánku sa znižuje vylučovanie slín až 8-násobne a zvyšky potravy, ktoré sa rozkladajú môžu nerušene poškodzovať zuby a ďasná.
  • Správnou technikou čistenia rozumieme jemné krúživé pohyby, ktoré smerujú od ďasien k zubom, počas ktorých sa hlavička kefky pohybuje nielen po zuboch, ale i v oblasti, kde sa stretávajú zuby a ďasná, dokážu odstrániť plak z povrchu zubov aj z oblasti ďasien.
  • Deťom do 7 rokov by pri čistení zubov mali rodičia nielen pomáhať, ale im zúbky aj dočistiť.

Na čistenie zubov potrebujeme:

  •  kvalitnú zubnú kefku (s mäkkými rovnými vláknami a krátkou pracovnou časťou),
  • medzizubné kefky a zubnú niť,
  • zubnú pastu,
  • roztoky na vypláchnutie úst, ktoré by sme ale nemali používať často a nemali by byť náhradou klasického čistenia zubov.

„Dôležitá je však nielen kvalitná starostlivosť o zdravie chrupu, ale aj absolvovanie pravidelných preventívnych prehliadok, vďaka ktorým dokážeme zachytiť problémy v ústnej dutine v skorých štádiách a vyhnúť sa zbytočným zdravotným komplikáciám,“ konštatuje na záver zubná lekárka MUDr. Irena Lacková.

Do rámčekov

Na prevenciu mnohí Slováci zabúdajú

Zaujímavosti:

  • K zubnému lekárovi príde priemerný Slovák dva razy do roka.
  • Na preventívnu prehliadku však chodí len každý druhý poistenec.
  • Na preventívnej prehliadke odhalí zubný kaz lekár až u 66 % ľudí.
  • Zubné kazy si častejšie nechali ošetriť ženy ako muži v pomere 57 % : 43 %.

Najčastejšie sa u dospelých poistencov vyskytujú:

  1. ošetrenia pokazených zubov – výplne koruniek a koreňových systémov zubov
  2. liečba mäkkých zubných tkanív – z tejto skupiny najmä zápaly ďasien a parodontu ( ošetrení ostatných slizníc vrátane áft je menej)
  3. extrakcie zubov a iné chirurgické výkony
  4. odstraňovanie zubného kameňa

Najčastejšie sa u detských poistencov vyskytujú:

  1. ošetrenia pokazených zubov – výplne koruniek a koreňových systémov zubov
  2. extrakcie zubov a iné chirurgické výkony
  3. potreba čeľustnoortopedickej liečby
  4. odstraňovanie zubného kameňa

(Z prieskumu poisťovne Union z roku 2018)

Nejde len o zuby, ide aj o život

Nové poznatky o systematickom vplyve chronických parodontálnych zápalov, spôsobených vždy zle vyčistenými zubami:

  • 98 % dospelého obyvateľstva trpí viac alebo menej pokročilými zápalmi ďasien, ktoré sa okrem iného prejavujú ich krvácaním;
  • zhruba polovica z nich vykazuje aktívne parodontálne váčky o priemernej hĺbke 5mm;
  • u pacientov so zlou orálnou hygienou (a tým aj s parodontopatiami) je podstatné zvýšenie pravdepodobnosti srdečného infarktu (1,5-2x) a mozgovej mŕtvice (2,8x);
  • množstvo predčasných pôrodov a novorodencov so zníženou váhou stúpa u pacientiek so zlou orálnou hygienou až 7 x;
  • Interakcia mediátorov s inzulínom je podkladom pre predpokladaný vplyv parodontopatií na vznik získanej diabetes mellitus.

 

zdroje:

http://www.skzl.sk/pre-verejnost/radime-vam/prevencia/3131-co-je-loziskova-infekcia-v-ustnej-dutine-a-ake-je-jej-nebezpecie-pre-zdravie

www.curaproxpresrdce.sk/articles/…/pri-cisteni-zubov-nejde-len-o-zuby-ale-aj-o-zivot

https://www.npz.sk/sites/npz/Stranky/NpzArticles/2013_06/Prevencia_u_dospelych_v_zubnom_lekarstve.aspx

Komentáre