Prevencia

Trochu špiny nezaškodí – Deti potrebujú mikróby, nie antibiotiká.

Každý z nás vie, aké dôležité je dodržiavať hygienu.

Umývať si pravidelne ruky niekoľko krát za deň, zvlášť v období epidémií infekcií, po návrate domov, po použití toalety, po jazde v dopravnom prostriedku, po návšteve nemocnice… 

Starostlivosť o hygienu však dnes zašla, najmä v rozvinutých krajinách, oveľa ďalej. Rodičia sa usilujú prehnanou čistotou držať deti v bezpečnej vzdialenosti od všetkých baktérií – dobrých, aj zlých. To však môže mať na deti paradoxne opačný účinok. 

Výpravy za špinou…

Najväčším dobrodružstvom je dažďová mláka, najvernejšími kamarátmi zvieratá na dvore starej mamy, najchutnejší je chlebík zdvihnutý zo zeme, najlepšou zábavou stavanie priehrady z teplého blata. Deti intuitívne priťahuje to, čo ich rodičia pokladajú za špinavé.

Nechytaj to, budeš mať špinavé ruky; nelez tam, zašpiníš sa!

deti potrebujú mikróby
Zdroj foto: Adobestock.com

Vláda čistoty

Doma ich čaká podlaha, ktorá sa až leskne; žiarivá kúpeľňa; vzduch nasýtený rôznymi vôňami dezinfekčných prostriedkov…

Ktorý rodič by nemal rád pocit poriadnej čistoty? Najmä, ak v rodine žije malý človiečik. Veď treba spraviť všetko pre jeho zdravie!

Dotýkame sa ho len čistými rukami, umývame ho špeciálnymi mydlami, na udržiavanie čistoty domácnosti používame batériu špeciálnych čistiacich prostriedkov a zvonku sa tiež s dieťaťom vraciame ako s „cukríkom“, pretože ani tam mu nedovolíme nič chytiť a poriadne sa zašpiniť.

To všetko s dobrým vedomím, že robíme všetko preto, aby sme ho ochránili pred rôznymi patogénmi z prostredia. Aj deti však potrebujú svoju dávku špiny a aj podľa odborníkov im prehnaná hygiena viac škodí ako pomáha.

Prehnaná čistota nepodporuje imunitu detí

Podľa mnohých výskumov deti, ktoré vyrastajú v sterilne čistom prostredí sú náchylnejšie na rôzne ochorenia a častejšie sa u nich vyskytujú alergie, ekzémy, či astma. Naopak „zdravá porcia špiny“ u nich trénuje detský imunitný systém.

Baktérie a iné mikroorganizmy žijúce v našom okolí nie sú vždy len škodlivé, niektoré z nich sú pre náš organizmus dokonca veľmi prospešné. Snaha zničiť všetko „živé“ v okolí nášho dieťatka dôkladnou dezinfekciou a používaním antibakteriálnych prostriedkov preto nie je v žiadnom prípade namieste.

Ak sa dieťa stretáva s rôznymi, zdraviu neškodnými baktériami, vírusmi, parazitmi, aj plesňami vytvárajú sa v jeho detskom telíčku proti nim protilátky a v dospelosti sú odolnejší. V prostredí prirodzene osídlenom „užitočnými“ patogénmi sa totiž imunitný systém dieťaťa dostatočne trénuje v boji s baktériami, ktoré mu nedovoľujú „zaspať na vavrínoch“.

Všetkého veľa škodí… Aj v prípade čistoty.

Podľa imunológov to teda netreba so sterilnosťou prostredia v detskom veku preháňať.Odborníci však nehovoria, že treba nechať dieťa špinavé a nedbať o čistotu v domácnosti. Tvrdia len, že pre ne nie je prirodzené a vhodné žiť v sterilnom a umelom prostredí a že deti by mali mať možnosť prísť do styku s prirodzenými mikroorganizmami prostredia.

V prírode je „čistá špina“…

deti potrebujú mikróby

Predstava nechať deti voľne sa hrať v prírode, zašpiniť si ruky, či tvár, časti odevu, chytať rastliny, či zvieratá vyvoláva u mnohých rodičov prehnané obavy.

Príroda však nie je špinavá. Práve hry v prírode sú najlepším tréningom pre imunitný systém.

V prírode má totiž detská imunita príležitosť stretnúť sa s najrôznejšími baktériami a látkami a naučiť sa na ne správne reagovať. Spolu s dojčením to hrá kľúčovú úlohu pri vzniku správneho bakteriálneho prostredia v tráviacom trakte, ktoré následne podstatne ovplyvňuje imunitný systém organizmu. Teda aj jeho zdravej reakcie.

V prírode existuje „rôzna špina“. Niektorá môže naozaj ublížiť, iná prospieť. Samozrejme, že nechceme, aby dieťa chutnalo rožok nájdený na zemi, alebo chytalo odpadky „zabudnuté“ v parku. Nebezpečné môžu byť aj výkaly mačiek, ktoré môžu obsahovať parazitický prvok toxoplazmózy. Opatrnosti nie je nikdy dosť, najmä v prípade ak ide o deti do jedného roku, ktoré skúmajú svet nielen rukami, ale aj ústami. Ale…

Ale existuje aj prírodná špina, ktorá deťom neškodí, naopak posilňuje ich imunitu – váľanie sa  v tráve, hra v hline, skákanie v mlákach, pečenie koláčov z blata,  stavenie priehrad v potoku, hry v lese s prírodnými materiálmi, kontakt so zvieratami…

Dnes existujú stovky výskumov, ktoré mapujú tento vzťah a posúvajú názory lekárov na to, čo je pre malé dieťa dobré.

Deti potrebujú mikróby, nie antibiotiká.

Mikrobiologička Marie-Claire Arrieta napísala v spoluautorstve knihu s provokatívnym názvom Nechajte ich jesť špinu: Zachráňme deti pred sterilným svetom (Let Them Eat Dirt – Saving Your child from an Oversanitized World), v ktorej prináša poznatky súčasnej vedy o tom, že prehnaná čistota, používanie dezinfekcie, antibakteriálnych mydiel, a častých dávok antibiotík má negatívny vplyv na vývin imunitného systému detí.

Profesorka na Univerzite v Calgary spolu s uznávaným mikrobiológom Brettom Finlay, argumentujú, že v súčasnosti vychovávame naše deti v príliš čistom, sterilnom prostredí než kedykoľvek predtým. Tvrdia, že príliš úzkostlivou hygienou prispievame k tvorbe chronických ochorení detí.

Pri narodení naše telo neobsahuje žiadne mikróby. Náš imunitný systém nie je ešte vyvinutý. Ako náhle však prídeme do styku s mikróbmi, naštartuje sa a začne jeho správny vývin. Bez mikróbov by náš imunitný systém nedokázal bojovať s infekciami. Nie je to však len o  prítomnosti mikróbov v našom tele, ale aj tom, čo produkujú. Mikróby vytvárajú molekuly a látky, ktoré priamo pôsobia na bunky sliznice v črevách, ako aj na bunky imunitného systému, ktoré sa nachádzajú na druhej strane sliznice našich čriev. Vyslovene ich trénujú. Všetko teda záleží od stretnutia týchto mikrobiálnych látok s bunkami imunitného systému a získania informácie, ako by mali správne reagovať. Potom majú tieto natrénované bunky možnosť preniesť sa do ostatných častí nášho tela a naučiť zvyšok buniek, ako sa majú správať.“

Zdroj foto: Adobestock.com

Odborníčka tvrdí, že vystavenie organizmu mikróbom v rannom detstve je veľmi dôležité pre náš imunitný systém a jeho správne fungovanie a slúži ako prevencia k vzniku mnohých chorôb.

Na otázku, či existujú návody pre rodičov, ktoré by mohli zabezpečiť správny a zdravý vývin imunity a znížiť tak riziko vzniku alergií, astmy a iných chorôb mikrobiologička Marie-Claire Arrieta povedala:

Epidemiologické štatisticky poukazujú na to, že deťom vyrastajúcim na farmách hrozí výrazne nižšie riziko vzniku astmy. To pravdaže neznamená, že sa máme všetci odsťahovať na farmy, ale nám to pomôže pochopiť, že žiť v prostredí, ktoré je menej čisté, je vlastne lepšie. Dnes  žijeme príliš čisto, čo však pre nás nie je v konečnom dôsledku prínosné.

Hygiena je nevyhnutná pre naše zdravie. Nemali by sme si prestať umývať ruky, mali by sme to však robiť vtedy, keď chceme zabrániť šíreniu chorôb, pred jedením, alebo po toalete. Za iných okolností to nie je nevyhnutné. Preto, ak sa vaše dieťa hrá na dvore s hlinou, netreba mu hneď umyť ruky. Jednoducho musíme vytvoriť rovnováhu medzi prevenciou voči infekciám, ktoré pre našu spoločnosť stále predstavujú reálnu hrozbu a podporou vystavovania nášho organizmu mikróbom, ktoré sú pre neho zdravé.“

Čistotu treba dodržiavať, ale nepreháňať…

Samozrejme, nechceme tvrdiť, že by sme mali deti nechávať špinavé a nedbať o čistotu a hygienu v domácnosti. Nič by sa však nemalo preháňať a deti by mali mať prirodzenú možnosť prísť do kontaktu s aj trochu „špinavým“ okolitým svetom, v ktorom nechýbajú rôzne mikroorganizmy. Pre naše deti jednoducho totiž nie je prirodzené a ani vhodné žiť v sterilnom a umelom prostredí.

V kúpeľni…

deti potrebujú mikróby

Naučiť deti hygienické návyky patrí k základom starostlivosti o vlastné zdravie. S ich učením treba začať od útleho detstva, aby si ich čo najviac a čo najrýchlejšie osvojilo. Alfou a omegou osobnej hygieny je pravidelné a dôkladné umývanie rúk.  V ostatných oblastiach hygieny však tiež dochádza na základe výskumných zistení k prehodnocovaniu tradičných prístupov.

Experti z Americkej akadémie dermatológie (AAD) vytvorili nové pravidlá, ktoré stanovujú, ako sa majú umývať deti vo veku od šiestich do jedenástich rokov.

Pokyny pre hygienu detí sú menej prísne: Každodenné umývanie nie je nevyhnutné, môže dokonca pôsobiť škodlivo.

Sprchovanie stačí raz, či dvakrát týždenne, rovnako je to aj s umývaním vlasov, ktoré odporúčajú raz za desať dní. Sprchovanie odporúčajú predovšetkým po športe, s výnimkou plávania. V tomto prípade stačí prúd čistej vody, aby sa z pokožky odstránil chlór.

Prísna hygiena ale stále platí pre ruky, ktoré treba umývať v priemere osemkrát denne, hlavne pred jedlom alebo po styku so zvieratami.

Problém každodennej hygieny je stále aktuálnejší, pretože boli preukázané ochranné funkcie kožného mikrobiómu, citlivého ekosystému tvoreného mikróbmi, ktoré sídlia na našej pokožke a chránia ju.

Agresívne mydlá a šampóny kožné mikróby ničia. Mikróby, ktoré pokrývajú telo, sú u detí nevyhnutné na to, aby budovali silnejší imunitný systém. Odstránenie mikrobiotickej flóry a poškodenie hydrolipidového filmu vytvárajú prostredie priaznivé pre infekcie a atopickú dermatitídu.

Na okraj: Čistota ako posadnutosť

Prehnaná posadnutosť čistotou môže byť aj známkou psychickej poruchy, obsedantno – kompulzívnej poruchy, ktorá sa môže prejavovať aj strachom z infekcie a nutkavou potrebou neustále upratovať alebo si umývať ruky vždy, keď sa niečoho dotknú. Pričastý kontakt rúk s vodou a mydlom však narúša povrch kože a môže vyvolať rôzne kožné reakcie, alergie, poranenia pokožky, ktoré sa paradoxne môžu stať vstupnou bránou infekcie do tela.

Obraz obsedantno kompulzívnej poruchy je u detí identický s priebehom ochorenia u dospelých. Dieťa s touto poruchou je zvyčajne výsledkom výchovy matky úzkostlivej na čistotu alebo takej, ktorá sama trpí neurózou. Inokedy môže byť porucha odpoveďou na traumu dieťaťa.

Ako podporiť imunitu detí:

  • Nechajte deti hrať sa v prirodzenom prostredí.
  • Nepreháňajte to doma s čistotou.
  • Do jedálneho lístka dieťaťa zaraďujte dostatok ovocia a zeleniny – potraviny bohaté na vlákninu, vitamíny a stopové prvky, ktoré prispievajú k správnemu fungovaniu imunitného systému. Ak dieťa tieto potraviny odmieta, skúste ich dodať do jedálnička v atraktívnejšej forme (smoothie, mrkvová torta, spoločné zábavné krájanie ovocia a zeleniny „na vojačikov“ a pod.).
  • Vďaka vysokému obsahu probiotických kultúr je vhodné zaraďovať do jedálneho lístka dieťaťa kyslomliečne výrobky.
  • Doprajte dieťaťu denne dostatočnú pohybovú aktivitu na čerstvom vzduchu.
  • Nevyhýbajte sa pobytu na slnku, pretože vitamín D, ktorý sa vďaka slnečnému žiareniu tvorí v organizme hrá v imunitnom systéme dôležitú úlohu a jeho dostatočná hladina priaznivo ovplyvňuje imunitu dieťaťa.
  • Dodržiavajte pravidelný spánkový režim dieťaťa a doprajte mu dostatok spánku (napr. batoľatá by mali spať 13 hodín denne, predškoláci a mladšie deti 10 hodín denne).
  • V prípade ak je dieťa choré, dokončite liečebný proces, kým bude zdravé a silné a nevracajte ho nedoliečené do detského kolektívu.
  • Deti, ktoré sú choré viac ako 6-8 krát ročne by mali podstúpiť imunologické vyšetrenie. Imunológ zistí, či nejde o vážnejšiu poruchu funkcie imunitného systému a prípadne navrhne ďalší postup.

Odbornú kontrolu zabezpečila MUDr. Jana Bendová, PhD., praktická lekárka pre dospelých s atestáciou z posudkového lekárstva a z vnútorného lekárstva, členka výboru Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva.

Zdroje:

https://www.thestar.com/life/2016/10/20/children-need-microbes-not-antibiotics-to-develop-immunity-scientists-say.html

https://www.healthnutnews.com/scientists-children-need-microbes-not-antibiotics-to-develop-immunity/

https://www.noviny.sk/zahranicie/198216-umyvate-vase-deti-denne-skodite-im

http://www.ceskatelevize.cz/ct24/veda/2032353-kazdodenni-myti-deti-je-k-nicemu-radi-americka-akademie-dermatologie

Komentáre