Klesajúca teplota ovzdušia, časté zmeny počasia, hmly, dažde, vietor, prechody z chladného do teplého prostredia, infekcie v detskom kolektíve – skutočnosti, ktoré majú počas jesenných a zimných dní výrazný podiel na zdravotnom stav vašich detí.

„Situáciu v tomto čase zhoršujú aj rôzne epidémie. Chrípková epidémia vždy zvyšuje chorobnosť na respiračné infekcie, ale pokles vonkajšej teploty znamená vždy aj stúpnutie chorobnosti na rotavírusovú infekciu, ktorá sa prejavuje problémami zažívacieho traktu,“ uviedla pediatrička MUDr. Marta Špániková.

Kedy hovoríme, že dieťa je často choré?

Ochorenia detí sú bežné počas celého roka. Sú však deti, ktoré ich prekonajú len niekoľko, iné sú zasa s krátkymi, či dlhšími prestávkami choré častejšie. Aj keď sa podľa detskej lekárky v prípade detských ochorení nedá hovoriť o žiadnej norme, približne päť ochorení dieťaťa do roka sa nevymyká bežnému priemeru.

„Dôležité však je ako ochorenia prebiehajú a ako dieťa vyzerá, keď vyzdravie. Či ďalej dobre prospieva, je čulé a bez problémov sa opäť zaradí do kolektívu, alebo či je napriek dostatočnej rekonvalescencii dlhodobo unavené,“ zdôraznila MUDr. Špániková.

Iný priebeh a následnú rekonvalescenciu má bežné prechladnutie spojené s kašľom, zvýšenou teplotou a nádchou; iný prístup si vyžaduje zápal priedušiek so sťaženým dýchaním, zápal pľúc, aj opakovaný, či opakujúca sa streptokoková angína.

„V takých prípadoch sú potrebné podobnejšie laboratórne vyšetrenia u otorinolaryngológa, či imunológa. O tom však vždy rozhoduje primárny lekár. Často sa opakujúce ochorenia alebo závažnejší priebeh ochorenia však nemusí vždy znamenať poruchu imunity a nie vždy je potrebné imunologické vyšetrenie.“

Bolesť hlavy, brucha – účinné výhovorky alebo pravda?

Bolesť hlavy, či brucha sú u detí aj účinnou zbraňou ako sa vyhnúť škole. Pri posudzovaní, či ide o skutočnú bolesť alebo len o overenú výhovorku pediatrička MUDr. Marta Špániková vyzdvihuje úlohu rodičovskej intuície, ale zároveň zdôrazňuje, že bolesť hlavy býva častým príznakom nastupujúceho ochorenia.

„Pre rodiča, aj lekára je zásadnou informáciou výsledok merania telesnej teploty. Je to prvý údaj, na ktorý sa rodičov pri návšteve ambulancie pýtam. Pre lekára je jedinou objektívnou informáciou, ostatné fakty sú subjektívnym rodičovským hodnotením zdravotného stavu dieťaťa.“

• Normálna teplota  36,5 – 37 °C
• Zvýšená teplota     37,1 – 38 °C
• Horúčka                  38,1 – 39 °C
• Vysoká teplota       nad 39 °C

S mierne zvýšenou telesnou teplotou by si mali vedieť rodičia poradiť v domácich podmienkach rôznymi režimovými opatreniami. Odborníčka radí pokoj na lôžku, dostatok tekutín, pravidelné čistenie nosa, zlepšenie kvality vzduchu vlhčením a vetraním, podávanie vitamínu C.

Kedy s dieťaťom k lekárovi?

Podľa detskej lekárky MUDr. Marty Špánikovej závisia návštevy lekára okrem zdravotného stavu dieťaťa najmä od jeho veku. „Čím je dieťa menšie, tým sú rodičia úzkostnejší a prichádzajú k lekárovi s takmer každou zdravotnou komplikáciou. Je to však pochopiteľné, neskôr sa stávajú skúsenejšími a vedia odhadnúť s čím treba prísť do ambulancie a čo zvládnu v domácich podmienkach vlastnými silami.“

Najčastejšími dôvodmi návštevy pediatrickej ambulancie sú:

•           horúčkový stav spôsobený rôznymi infekciami
•           hnačkové ochorenia
•           vyrážky na koži

K lekárovi netreba utekať hneď…

„Zvýšená teplota, červené hrdlo, pokašliavanie a soplíky nemusia byť vždy dôvodom návštevy lekára, a už vôbec nie pohotovostnej služby. V čakárňach totiž môžu čakať deti so závažnejším ochorením, ktoré sa môže preniesť na naše dieťa s banálnym infektom. Rodičia by mali byť trpezliví a v záujme ochrany zdravia dieťaťa počkať, či sa infekcia vyrieši domácou starostlivosťou alebo sa ochorenie skomplikuje,“ uviedla MUDr. Špániková.

Kedy treba lekára navštíviť neodkladne?

MUDr. Marta Špániková uvádza tri dôvody, pri ktorých je potrebné neodkladne vyhľadať lekársku pomoc.

1. Keď má dieťa intenzívne bolesti brucha alebo bolesti v oblasti genitálií, spojené s vracaním a vynucovaním si určitej polohy, ktorá mu prináša úľavu. Môže ísť o náhle brušné príhody – zápal slepého čreva alebo u chlapcov o otočenie osi vajíčka v miešku, tzv. torziu semenníka.
2. Intenzívne bolesti ucha, ktoré spôsobujú dieťaťu veľké utrpenie.
3. Vysoká teplota, zvracanie a bolesti hlavy sprevádzané výskytom podkožných „modriniek“ na dolných končatinách, krvácaním na brušku alebo medzi prstami. V tomto prípade ide o minúty a treba urýchlene volať rýchlu zdravotnícku pomoc, pretože ide o príznaky zápalu mozgových blán!

Aj „trochu choré“ dieťa nechajte radšej doma

Mnohí pracovne vyťažení rodičia posielajú dieťa do škôlky, či školy s odôvodnením: „Veď má len trochu soplíkov a občas zakašle.“ Nemajú ho radi ani pani učiteľky, ani lekári a neradi ho počujú aj rodičia zdravých detí.

Školský kolektív je totiž ideálnym miestom na šírenie infekcií akéhokoľvek typu a každý organizmus, aj ten detský, reaguje na prítomnosť infektov rôzne. To, čo sú pre jedno dieťa len soplík a kašeľ, z ktorého sa aj počas chodenia do školy za týždeň „vylíže“, môže u iného dieťaťa spustiť závažnú infekciu.

„Vôbec nejde o šťastné riešenie, najmä ak dieťa chodí do školy na začiatku infekcie dýchacích ciest, spojenej s bolesťami hlavy, intenzívnou tvorbou hlienov, kašľom a teplotou. Práve v prvých dňoch je totiž dieťa pre ostatné deti najviac infekčné,“ varuje pediatrička.

Každé ochorenie si vyžaduje svoj čas

Aj keď sa rodičom na trápenie detí spôsobené chorobu zle pozerá, lekári dokážu oceniť ich trpezlivosť a schopnosť nehľadať rýchle riešenia.

„Každá choroba má svoj priebeh a vyžaduje si svoj čas. Každý lekár ocení ak mu rodičia dôverujú a nechajú ho robiť si svoju prácu. Ak rodičom  vysvetlím, čo treba riešiť, aké lieky treba a ktoré sú zbytočné, ak apelujem aj na ich zodpovednosť, dokážu byť spolupracujúcimi partnermi.“

Podľa odborníčky to platí aj pri naliehaní rodičov na nasadenie antibiotík pri liečbe infekcií u detí.

Antibiotiká sú lieky, ktoré sa používajú len pri liečbe bakteriálnych ochorení.

Lekár, ktorý pracuje na princípe evidence base medicine – teda medicíny založenej na dôkazoch predpisuje antibiotiká len v prípade, ak má testom CRP alebo laboratórnymi vyšetreniami potvrdenú prítomnosť bakteriálnych infektov v organizme.

„Rodičia v mojej ambulancii vedia, že u mňa sa antibiotiká na kašeľ ani na teplotu nedávajú. Je to naozaj o dôvere medzi rodičom a lekárom, o trpezlivosti a spolupráci obidvoch strán, ktorým ide o to isté. O zdravie dieťaťa!“

Rekonvalescencia po užívaní antibiotík by mala byť dostatočne dlhá

Ak si ochorenie dieťaťa vyžaduje užívanie antibiotík, platí zásada, že doba rekonvalescencie by mala byť rovnako dlhá ako doba užívania antibiotík.

„To znamená, že ak má dieťa niekoľko dní zvýšenú teplotu a 7 dní užíva antibiotiká, rovnako dlhú dobu by mala trvať aj rekonvalescencia. Väčší žiaci môžu ísť skôr na nevyhnutný čas do školy, ale doma by mali byť ešte stále v pokojovom režime,“ zdôvodnila MUDr. Marta Špániková.

Prečo je aj v škole dôležitá hygiena?

V školských kolektívoch sa oveľa rýchlejšie šíria infekčné ochorenia, vírusové oveľa ľahšie ako bakteriálne.

MUDr. Špániková považuje pre prevenciu zdravia detí v oblasti hygieny za zásadné tieto skutočnosti:

„Dieťa by sa stále a vždy malo zdržiavať v nefajčiarskom prostredí. Deti s opačnou skúsenosťou častejšie trpia opakovanými zápalmi dýchacích ciest. Zvýšená hygiena v školskom prostredí dokáže úspešne eliminovať riziko šírenia infekcií medzi deťmi. Deti by sme mali naučiť správne a dostatočne často umývať ruky, nielen po použití toalety, ale aj napríklad po vyfúkaní nosa. V každej triede by mali byť k dispozícii papierové  utierky. Ak ich nevie zabezpečiť škola, mali by na ne prispievať rodičia. Ide o minimálne úsilie a náklady, ktoré sa ale rodičom vrátia v podobe dlhodobého zdravia dieťaťa,“ uzatvorila tému pediatrička MUDr. Marta Špániková.

Odbornú kontrolu zabezpečila MUDr. Jana Bendová, PhD., praktická lekárka pre dospelých s atestáciou z posudkového lekárstva a z vnútorného lekárstva, člen výboru Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva.