Zápaly dýchacích ciest sú dnes najčastejšie sa vyskytujúcou skupinou infekčných ochorení a ich výskyt stúpa aj v detskej populácii. Respiračné nákazy sú aj najčastejšou príčinou návštevy ambulancie detského lekára.

Pokiaľ podľa štatistík prekonajú určitú formu infekcie dýchacích ciest dospelí 2-5 krát ročne, deti až 4-8 krát ročne. Môže za to aj skutočnosť, že 6 ročné dieťa má len 80 % imunity dospelého, takže je voči patogénom v prostredí oveľa menej odolnejšie.

Zápaly dýchacích ciest u detí sú pomerne ľahko liečiteľné. Ak sa však nedodržiava správny postup predpísanej liečby a ak sa dieťa hneď po ochorení vracia späť do kolektívu, môžu ochorenia dýchacích ciest prerásť do chronického stavu.

Dýchacie cesty

Dýchacia sústava človeka zabezpečuje výmenu plynov medzi organizmom a vonkajším prostredím.

Denne človek vdychuje 10 000 – 20 000 litrov vzduchu, aby získal kyslík a do ovzdušia odovzdal oxid uhličitý. S atmosférickým vzduchom sa dostávajú do tela aj škodliviny vo forme prachu, pár a aerosólov.

Dýchaciu sústavu z funkčného hľadiska delíme na:

• dýchaciu trubicu (nosová dutina, prínosové dutiny, nosohltan, hrtan, priedušnica, priedušky),
• pľúca.

Dýchacie cesty sa delia aj na hornú a dolnú časť a sú označované ako:

• horné dýchacie cesty (skr. HDC – nosová dutina, prínosové  dutiny a (noso)- hltan (farynx);
• dolné dýchacie cesty (skr. DDC – hrtan (larynx), priedušnica (trachea), bronchiálny strom (priedušky bronchi) a priedušničky (bronchioly).

Primárka Tatranských kúpeľov v Lučivnej MUDr. Helena Potanková na otázku, či sú u detí častejšie ochorenia horných alebo dolných dýchacích ciest odpovedá: „Väčšina infekcií dýchacích ciest u detí postihuje horné dýchacie cesty, ale ich pretrvávajúci priebeh, adenoidné vegetácie – teda zväčšenie nosohltanovej mandle, alergia, imunodeficiencia – imunitná nedostatočnosť, znečistené ovzdušie, pasívne fajčenie napomáhajú vzniku infekcií dolných dýchacích ciest najmä v zimných mesiacoch a v každom období detského veku.“

Ako bumerang – prečo bývajú deti opakovane choré?

Infekcie dýchacích ciest u detí sa často vracajú ako bumerang. Akútne infekcie dýchacích ciest do veku 5 rokov tvoria asi 50 % ochorení detí, vo veku 6-12 rokov detí asi 30 % ochorení. Ide o alergické aj nealergické ochorenia. Tento stav je spôsobený viacerými faktormi:

Vnútorné faktory:

• vek dieťaťa
• umelá pľúcna ventilácia v novorodeneckom období
• výživa, najmä dojčenie
• vrodené vývojové chyby
• imunodeficiencia
• atopia
• fyzická kondícia
• psychika
• hygiena

Faktory vonkajšieho prostredia:

• sociálno-ekonomický stav rodiny
• pobyt v kolektívnych zariadeniach
• kvalita životného prostredia
• pasívne fajčenie

Kedy sa najčastejšie vyskytujú infekcie dýchacích ciest u detí?

Podľa primárky Tatranských kúpeľov Heleny Potankovej závisí frekvencia ochorení dýchacích ciest aj od toho, ako často je dieťa vystavené infekciám v uzatvorených kolektívoch, aký je stav vykonaných očkovaní u novoprijatých detí do kolektívov a či sú počas pobytu dieťaťa v zariadení dopĺňané očkovania v zariadení. Častejší výskyt ochorení dýchacích ciest u detí podporuje podľa nej aj nesprávna výživa, podvýživa a poruchy imunitného systému.

Pri opakovaných infekciách dýchacích ciest rozoznávajú odborníci dva vrcholy ich výskytu:

1. vek 6-12, keď dieťa spotrebovalo ochranné protilátky, ktoré získalo od matky pred narodením a ešte sa plne nerozvinula tvorba jeho vlastných protilátok;
2. zaradenie dieťaťa do detského kolektívu (materská škola, škôlka) a tým vysoké vystavenie vplyvu infekčných chorôb od iných detí v kolektíve.

Lekári sa v praxi u detí veľmi často stretávajú s recidivujúcimi (opakovanými) infekciami dýchacích ciest. Prevažujú najmä ochorenia horných ciest dýchacích (nosové a prínosové dutiny, stredné ucho, zápaly mandlí, zápaly hrtana).

Deti do 5 rokov sú postihnuté predovšetkým vírusovými infekciami, v školskom veku sa začne zvyšovať výskyt infekcií bakteriálnych.

Oveľa dôležitejšie, ako samotná frekvencia infekcií dýchacích ciest je:

1. charakter týchto infekcií – vážnejšie sú tie, ktoré sú sprevádzané pretrvávajúcou vysokou teplotou a zhoršením celkového stavu dieťaťa;
2. trvanie – vážnejšie sú tie, ktoré trvajú viac dní a len pomaly dochádza k zlepšeniu klinického obrazu;
3. odpoveď na antibiotiká a ostatnú symptomatickú liečbu – vážnejšie sú väčšinou tie, ktoré zle reagujú na podávanú liečbu a aj napriek podávaniu antibiotika nedochádza k ústupu ťažkostí;
4. druh vyvolávajúceho mikroorganizmu – vážnejší je nález nezvyčajných baktérií, prípadne mikroorganizmov, ktoré u dieťaťa s dobre fungujúcim imunitným systémom nie sú schopné vyvolať ochorenie;
5. vznik komplikácií – napr. chronický zápal prínosných dutín, perforácia bubienka pri zápale stredoušia.

Ako prebieha liečba infekcií dýchacích ciest?

„Liečba ochorení dýchacích ciest spočíva vo farmakologickej liečbe, často už od útleho veku dieťaťa, no vysokoúčinná a efektívna je aj nefarmakologická terapia,“ hovorí MUDr. Helena Potanková z klimatických kúpeľov v Lučivnej.

Pri liečbe ochorení dýchacích ciest je dôležité v prvom rade rozlíšiť, či ide o ochorenie vírusového alebo bakteriálneho pôvodu!

„Farmakologická liečba respiračných infekcií vyvolaných vírusmi je symptomatická, teda zameraná na zmiernenie príznakov sprevádzajúcich ochorenie. Podávajú sa antipyretiká, nosové  nosové dekongestíva, kloktadlá, antitusiká, sekretolytiká, mukolytiká, expektoranciá, bronchodilatanciá, analgetiká. Jedným z možných prístupov je podpora obranyschopnosti organizmu pomocou imunoterapeutík, pri určitých stavoch sa využíva aj imunosupresia kortikoidmi. Antivírusová liečba poskytuje iba obmedzené možnosti,“ upresňuje primárka MUDr: Helena Potanková a dodáva, že antibiotiká sú podávané len pri sekundárnej bakteriálnej infekcii.

„Najdôležitejšou súčasťou farmakologickej liečby respiračných infekcií vyvolaných baktériami je antibakteriálna liečba pomocou antibiotík a chemoterapeutík. Podávaná je aj symptomatická liečba.“

Časté užívanie antibiotík – v čom deťom škodí?

Snaha o rýchle uzdravenie dieťaťa a návrat do škôlky, či školy; pochopiteľné úsilie rodičov pomôcť dieťaťu zmiernením dramatických príznakov v prvých dňoch ochorenia; netrpezlivosť pri čakaní na účinok lieku – to sú dôvody, ktoré často vedú rodičov k nátlaku na lekárov, aby dieťaťu predpísali antibiotiká. Treba sa však spoľahnúť na úsudok lekárov, ktorí dobre vedia, že antibiotiká nie sú obyčajné lieky!

Antibiotiká sú lieky, ktoré sa používajú na usmrtenie alebo zastavenie rastu baktérií spôsobujúcich infekciu v organizme. Dnes sú k dispozícii rôzne typy antibiotík, ktoré pôsobia na rôzne typy baktérií. Ide o lieky, ktoré sa využívajú len na liečbu bakteriálnych infekcií!

Antibiotiká sú život zachraňujúcimi liekmi, ale iba v prípade, ak sa predpisujú a užívajú správne. Dnes však aj v prípade detí patria antibiotiká k najčastejšie predpisovaným liekom!

Infekcie dýchacích ciest, vyžadujúce antibiotickú liečbu

Na otázku v liečbe akých infekcií dýchacích ciest u detí sa najčastejšie používajú antibiotiká MUDr. Helena Potanková odpovedá: „Akútnu nádchu vyvoláva viac ako 200 druhov vírusov. Primárna bakteriálna infekcia je pri nej zriedkavá, a preto je jej liečba symptomatická. Ak však nádcha neustúpi za 3 dni, ide o sekundárnu bakteriálnu infekciu alebo komplikácie, preto je optimálne cielene, podľa citlivosti, ordinovať antibiotiká.

U detí sú časté zápaly mandlí a hltana, ktoré vyvolávajú vírusy a baktérie. Vírusové zápaly sú liečené symptomaticky, hnisavé antibiotikami. Z klinického hľadiska majú veľký význam zápaly hrtana najmä u dojčiat a batoliat, ktoré vyvolávajú vírusy a liečba je symptomatická.

Etiológia akútneho zápalu priedušiek je v 90 – 95 % vírusová, zriedkavejším vyvolávateľom u starších detí sú atypické baktérie. Bakteriálna infekcia je viac sekundárna a vzniká na sliznici primárne poškodenej vírusovou infekciou. Preto sú antibiotiká indikované pri závažnom priebehu choroby alebo pri jeho zhoršení, čo poukazuje na možnosť bakteriálnej  infekcie.

Zápaly pľúc patria v súčasnosti medzi časté a závažné choroby detského veku. Najčastejším vyvolávateľom je vírusová infekcia, ktorá vytvára vhodné podmienky pre sekundárne bakteriálne infekcie a tu sú najdôležitejšou súčasťou liečby antibiotiká.“

Zbytočné užívanie antibiotík deťom škodí

K antibiotickej liečbe ochorení dýchacích ciest lekár vždy pristupuje po dôkladnom uvážení individuálne na základe poznania vyvolávateľa ochorenia a jeho vlastnosti (citlivosti).

„Antibiotiká sa nesmú stať prostriedkom na liečbu symptómov!,“ varuje primárka Tatranských kúpeľov v Lučivnej MUDr. Helena Potanková. „Neuvážená antibiotická liečba môže byť okrem zbytočných rizík vyplývajúcich z ich vedľajších a nežiaducich účinkov, ako aj možnosti vzniku alergickej reakcie, hrubým zásahom do ekológie bakteriálnej flóry detského organizmu s následnou možnosťou superinfekcie rezistentnými bakteriálnymi kmeňmi a plesňami, ovplyvnením metabolizmu niektorých vitamínov, priebehu imunitných reakcií a ďalších negatívnych dôsledkov pre detský organizmus. Zmena bakteriálnej flóry v tráviacom trakte dojčiat po užívaní antibiotík je významnou príčinou vzostupu detských alergií.“

Keď sa z „obyčajného“ ochorenia stáva chronické

Chronické ochorenia dýchacích ciest u detí môžu mať nealergický a alergický základ. Najčastejšie nealergické infekcie dýchacích ciest detí v prvých rokoch života:

• recidivujúce katary horných dýchacích ciest s oslabenou odolnosťou
• zápaly stredoušia
• recidivujúca bronchitída
• sinobronchitída
• zápaly pľúc

Až viac ako 70 – 80 % akútnych respiračných infekcií je spôsobených  rôznymi vírusmi.  „Potvrdilo sa, že expozícia niektorým typom vírusov v prvom roku  života významne zvyšuje nielen nástup obštrukčných prieduškových príznakov s pískaním, ale aj ich pretrvávanie a následný rozvoj bronchiálnej astmy,“ uviedla MUDr. Helena Potanková. Len 20 – 30 % tvoria bakteriálne nákazy.

Alergické ochorenia dýchacích ciest

U detí sú veľmi rôznorodé – v škále od najčastejších, ako sú alergická nádcha a zápal očných spojoviek, cez kožné alergické reakcie, alergické prejavy tráviaceho traktu až po bronchiálnu astmu.

Alergické ochorenia sú momentálne jednou z najväčších epidémií v Európe – alergickou nádchou trpí 113 miliónov ľudí a počet astmatikov sa zvýšil na 68 miliónov. Až u tretiny pacientov trpiacich na jeden alebo viacero druhov alergie sa toto ochorenie rozvinie do bronchiálnej astmy. Tento trend sa týka aj Slovenska.

Primárka Tatranských kúpeľov v Lučivnej MUDr. Helena Potanková uviedla pri jednotlivých diagnózach rozdiely medzi akútnou a chronickou fázou ochorenia.

Akútna nádcha

Akútna nádcha je zápal sliznice nosa. Trvá len niekoľko dní a maximálne 6 týždňov. Má prevažne infekčný charakter vyvolaný najmä vírusovou a bakteriálnou infekciou. Hlien zateká do hrdla, kde môže spôsobiť angíny, zápaly priedušiek, prínosových dutín a stredného ucha.

Chronická nádcha

Chronická nádcha trvá viac ako 6 týždňov. Je zvyčajne neinfekčná. Okrem alergickej príčiny, sa môže na jej vzniku podieľať aj veľa nealergických príčin. Preto je vhodné ORL vyšetrenie, ktoré vylúči napríklad prekážku v nose, nosohltane (cudzie teleso, zväčšenú nosnú mandľu, nádor).

Celoročná alergická nádcha

Nepoznaná celoročná alergická nádcha je často liečená ako infekčná nádcha, čo nevedie k zlepšeniu klinického stavu, ale k progresii ochorenia a k vzniku komplikácií v zmysle chronického zápalu prínosových dutín, vytvoreniu nosových polypov, porúch sluchu, strate čuchu alebo chuti, chronickému zápalu podnebných mandlí a príznakom bronchiálnej astmy.

Pri dlhodobom pôsobení alergénu na sliznicu dýchacích ciest dochádza k jej ireverzibilnej (nenávratnej) prestavbe a k strate funkcie, čím pacient nedostatočne reaguje na podávanú liečbu. K trvalému poškodeniu sliznice nosa prispieva aj neadekvátna dlhodobá liečba bežne dostupnými nosovými kvapkami.

Peľová sezónna nádcha

Samostatnou je peľová sezónna nádcha, ktorá je vyvolaná alergénom s rýchlym nástupom a v určitom konkrétnom období. Ak nie je u detí liečená, môže viesť k vzniku chronického zápalu nosovej sliznice, k opakovaným zápalom prínosových dutín, až k ich chronickému zápalu, ako aj k opakovaným zápalom stredného ucha.

U neliečených pacientov so sezónnou alergiou sa môže vyvinúť celoročná alergia a u pacientov so sezónnou nádchou sa môže vyvinúť bronchiálna astma.

Chronický zápal prínosových dutín

Chronický zápal prínosových dutín je u detí vzácny a hovoríme o ňom vtedy, ak trvá dlhšie ako 3 mesiace. Vzniká pri zanedbaní liečby alebo nesprávnej liečbe náhle vzniknutých zápalov. Ich vzniku napomáha alergia, imunodeficiencia, porucha funkcie riasiniek, infekcie, anatomické odchýlky nosa a prínosových dutín.

Chronický zápal podnebných mandlí

Chronický zápal podnebných mandlí vzniká pri opakovaných infekciách nosohltana, ak sú neliečené alebo nedostatočne liečené. Ak sa infekcia z mandlí neodstráni, predstavujú mandle ohnisko infekcie, z ktorého kedykoľvek vznikne akútny hnisavý zápal mandlí, ktorý zle reaguje na antibiotickú liečbu.

Keď liečia kúpele

„Bronchiálna astma, chronická bronchitída, obštrukčná choroba pľúc, či inak spôsobené poškodenia pľúc sú v dnešnej dobe zvládnuteľné a liečiteľné. Farmakologická liečba je často nutná už od útleho veku dieťaťa, ale vysokoúčinná a efektívna je aj nefarmakologická forma liečby ochorení dýchacích ciest v kúpeľných zariadeniach na to určených. Podstatou tohto typu liečby je kúpeľná terapia, redukcia alergénu a využívanie prírodných benefitov vo forme lokálnej flóry a klimatických podmienok,“ hovorí MUDr. Helena Potanková z Tatranských kúpeľov Lučivná.

Klimatické kúpele pre deti majú preukázateľne dlhodobé priaznivé účinky na zdravotný stav malých pacientov.

Klimatické kúpele sú:

• miestom bez exhalátov,
• miestom s malým množstvom alergénov,
• miestom s miernymi výkyvmi teplôt,
• miestom s dostatočným slnečným žiarením,
• miestom s čistým vzduchom so zvýšenou hodnotou atmosférickej elektriny, s dostatkom aerosólov vo vodných tokoch a ihličnatých porastoch,
• miestom, kde nájdu deti okrem zdravia aj zaujímavé aktivity a množstvo nových priateľov,
• miestom, kde majú deti neopakovateľnú príležitosť spoznať krásy prírody.

Pobyt dieťaťa v kúpeľoch, ktorý preplácajú poisťovne trvá od 21 do 28 dní. Za túto dobu sa na detskom organizme pozitívne prejavia liečivé faktory klímy, ktorej účinok je podporený aj zmenou podnebia, v ktorom sa dieťa bežne počas roka pohybuje.

Primárka Tatranských kúpeľov MUDr. Helena Potanková konštatuje, že výhody kúpeľnej starostlivosti pre deti sú nenahraditeľné. „Absolvovaním liečebného pobytu sa u detí zlepšuje, alebo stabilizuje ich zdravotný stav, čím sa zabraňuje zhoršovaniu choroby u chronických pacientov. Liečebný pobyt stimuluje imunitný systém dieťaťa, znižuje výskyt respiračných infekcií a redukuje následnú antibiotickú liečbu.“

Pobyt v kúpeľoch nie je však zameraný len na bezprostrednú kúpeľnú starostlivosť, ale aj na prevenciu.

„Vďaka pobytu v klimatických kúpeľoch si detský pacient vytvára odolnosť predovšetkým proti vírusovým infekciám. To sa prejavuje menšou frekvenciou ochorení, ich ľahším priebehom, menej častou sekundárnou bakteriálnou infekciou, ktorá vyžaduje antibiotickú liečbu. Liečba infekcií dýchacích ciest je viac symptomatická, čím klesá spotreba antibiotík, čo pozitívne vplýva na zdravý vývin dieťaťa, dochádza k poklesu bezdôvodných ekonomických strát a nezvyšuje sa rezistencia organizmu na rôzne patogény,“ uzatvorila primárka Tatranských kúpeľov v Lučivnej MUDr. Helena Potanková.

Odbornú kontrolu zabezpečila MUDr. Jana Bendová, PhD., praktická lekárka pre dospelých s atestáciou z posudkového lekárstva a z vnútorného lekárstva, člen výboru Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva.