Slovenskí pacienti spotrebujú ročne neuveriteľných 8 miliónov balení antibiotík.

Pri aktuálnom štatistickom údaji 5,4 milióna obyvateľov žijúcich na Slovensku to znamená, že každý z nás, vrátane tých najmenších, skonzumuje počas roka 1,5 balenia antibiotík. 80 % antibiotík predpíšu ambulantní lekári, 20% nemocnice.

Viac ako štvrtinu antibiotík na Slovensku skonzumujú deti, pretože až 27 % z antibiotickej liečby predpisujú pediatrické ambulancie.

Súčasní pacienti sú v užívaní antibiotík informovanejší

Aj keď vo verejnosti ešte stále pretrváva mylný názor, že pri bolestiach kĺbov, horúčkach, škriabaní v hrdle, pri kašli, či nádche pomôžu jedine antibiotiká praktickí lekári pre dospelých  zaznamenávajú v posledných rokoch u svojich pacientov v prístupe k užívaniu antibiotík predsa len pozitívne zmeny.

MUDr. Jana Bendová hovorí: „V porovnaní s minulosťou je rozdiel v informovanosti pacientov obrovský. Pracujem v zdravotníctve takmer dvadsať rokov a pozitívne zmeny v informovanosti pacientov vnímam najmä v posledných piatich rokoch. Možno to súvisí s rozvojom internetu, možno aj s tým, že sa tejto téme venuje viac priestoru v médiách.“

Väčšina infekcií dýchacieho traktu, až 80 % je vírusového pôvodu a liečba antibiotikami neprináša chorému žiadny benefit. Skôr naopak, časté a nevhodné užívanie antibiotík vedie k rezistencii (odolnosti baktérií) na antibiotiká.

To, čo nás teda má liečiť sa časom stáva neúčinným. V opodstatnených prípadoch je však dôležité aj správne a zodpovedné užívanie antibiotík.

Na najčastejšie otázky pacientov o užívaní antibiotík, ale aj o najčastejších chybách pri ich konzumácií odpovedá praktická lekárka pre dospelých MUDr. Jana Bendová.

Pristupujú slovenskí pacienti ku konzumácii antibiotík zodpovedne?

V ambulancii sa tvária, že k užívaniu antibiotík pristupujú seriózne a zodpovedne a doužívajú predpísané dávky liekov. Medzinárodné výskumy však potvrdzujú opak.

Aj moji pacienti sa mi občas zdôveria, že antibiotiká si zohnali po známosti v lekárni bez receptu, od kamarátky, ktorá ich nedoužívala, alebo doužívali zvyšok antibiotík z predchádzajúcej liečby.

Aj keď na jednej strane ako praktický lekár takýto prístup neschvaľujem, na druhej strane som rada, že so mnou hovoria otvorene a pri ďalšej liečbe môžem vychádzať z komplexných faktov. Pacient by mal byť, aj pri chybách, ktoré spraví, k svojmu lekárovi úprimný a otvorený. Veď ide predsa o jeho zdravie.

V ktorých prípadoch sa užívajú antibiotiká a v ktorých sú absolútne zbytočné?

Antibiotiká sa užívajú len na infekcie vyvolané baktériami, nie na vírusové ochorenia, hoci si to veľa ľudí myslí. V spoločnosti je stále zaužívaný aj spôsob „preventívneho“ užívania antibiotík, teda užívania antibiotík pri viróze, aby nedošlo k zhoršeniu ochorenia v zmysle  prechodu do bakteriálnej infekcie. To je nesprávny spôsob!

Na čo sa pýta lekár pacienta, keď predpisuje antibiotiká?

Pýta sa v prvom rade na prípadné alergie na lieky a kvôli liekovým interakciám aj na ostatné užívané lieky. Dôležitý je tiež údaj o prípadnej gravidite, dojčení a iných ochoreniach pacienta (napríklad závažné poruchy pečene alebo obličiek). Lekár berie tiež do úvahy históriu predchádzajúceho užívania antibiotík.

Koľko druhov antibiotík predpisujete v ambulancii?

Zvyčajne predpisujem len 5 druhov antibiotík.

Od čoho závisí Vaša voľba, ktoré antibiotikum predpíšete?

Na liečbu infekcií platia doporučené postupy. Lekár však musí pristupovať ku každému pacientovi individuálne. Musí teda zvážiť, či bude postupovať presne podľa doporučených postupov, alebo nie a prečo.

Ilustrujem to na príklade: Ak napríklad viem, že obe pacientove deti práve prekonávajú chlamýdiovú infekciu dýchacích ciest, nezačnem liečbu antibiotikom, ktorým by som inak začala ako prvým, ale tým, o ktorom viem, že zaberá na chlamýdiové infekcie. Beriem totiž do úvahy fakt, že sa pacient v spoločnej domácnosti pravdepodobne nakazil tiež chlamýdiami.

Lekári dostávajú pravidelne aj z laboratória prehľad o tom, ktoré baktérie práve „frčia“ a na aké antibiotiká sú citlivé. Ideálna situácia samozrejme nastáva vtedy, ak sme pacientovi urobili výtery, z laboratória nám prišiel výsledok, v ktorom laboratórium stanovilo presného pôvodcu ochorenia ako aj jeho citlivosť na antibiotiká. Táto situácia je však v ambulanciách všeobecných lekárov pre dospelých skôr zriedkavá.

Veľa ľudí je presvedčených, že účinok antibiotík má nastúpiť hneď. Po akej dobe sa prejaví ich účinok?

Účinok antibiotík nie je okamžitý. Na tento fakt pacientov aj upozorňujem. Liek sa musí vstrebať z tráviaceho ústrojenstva do krvi a krvou sa dostať na miesto, kde je potrebný. Aby bolo liečivo účinné musí sa dosiahnuť jeho istá hladina v krvi.

Na mieste infekcie pôsobí antibiotikum na baktérie tak, že ich zabíja, alebo im bráni v rozmnožovaní sa. Účinok antibiotika preto môžeme pozorovať zvyčajne až po 24 – 48 hodinách od začiatku užívania.

Najrýchlejšie účinok antibiotika zaznamenávame pri akútnych infekciách močových ciest, keď sa ťažkosti (pálenie pri močení) zmiernia zvyčajne už po pár hodinách od užitia prvej tablety.

Rýchly nástup účinku je aj pri streptokokových angínach, kedy prichádza už po 12 –  24 hodinách od začiatku užívania penicilínu u pacienta k poklesu horúčok a zmierneniu bolestí hrdla.

Je rozdiel medzi antibiotikom s úzkym spektrom účinnosti a širokospektrálnym antibiotikom?

Širokospektrálne antibiotiká používajú najčastejšie všeobecní lekári, či už pre deti a dorast, alebo pre dospelých. Je to preto, že zvyčajne nemajú v rukách výsledky laboratórnych vyšetrení s presne stanovenou citlivosťou danej baktérie na antibiotiká, preto vyberajú radšej antibiotikum so širším „záberom“. Ak už máme výsledok z laboratória, môžeme vybrať cielené antibiotikum, hoci nie je širokospektrálne.

Je rozdiel medzi tzv. trojdňovými a sedemdňovými antibiotikami? Účinkujú rýchlejšie alebo sú účinnejšie?

Aj obľúbené trojdňové antibiotiká účinkujú v tele 6  – 7 dní a nie len tri ako sa pacienti mylne domnievajú. Určite nezaberajú skôr, ani nie sú lepšie ako sedemdňové. Medzi pacientmi sú však obľúbené pre komfort, ktorý prinášajú, pretože ich užívajú len 3 dni po sebe po jednej tabletke a na antibiotiká nemusia už viac myslieť.

Pre lekára však nastáva problém vtedy, ak tieto antibiotiká nezaberú, pacient príde na 3. deň, že ťažkosti neustupujú. Čo teraz? Ak mu chcem antibiotiká zmeniť, mám problém, pretože pôvodné antibiotiká bude mať v organizme ešte 3 dni a ak mu nasadím iné, bude mať vlastne dvojkombináciu antibiotík.

Prečo sa niektoré antibiotiká berú raz za deň, iné každých 6 hodín?

Závisí to od rýchlosti vstrebávania, rýchlosti dosiahnutia účinnej hladiny v tele, v rýchlosti odbúravania lieku v tele a vylučovania von.  Čistý penicilín sa užíva zvyčajne každých 8 hodín (pri vážnej infekcii aj každých 6 hodín). Dnes sú však bežné antibiotiká, ktoré sa užívajú len dvakrát denne (teda každých 12 hodín), alebo len raz denne (každých 24 hodín).

Čo hrozí pacientom ak si ordinujú antibiotiká sami?

V prvom rade hrozí, že si ich naordinujú úplne zbytočne.

V druhom rade, že sa „netrafia“ typom antibiotika na pôvodcu ťažkostí.

A sú tu aj ďalšie hrozby – že sa antibiotiká „pobijú“ s liekmi, ktoré užívajú dlhodobo, alebo zhoršia existujúce chronické ochorenie.

A samozrejme vznik rezistencie na daný typ antibiotika.

Najčastejšie chyby pri konzumácii antibiotík:

• svojvoľné nasadenie antibiotík
• nerešpektovanie informácií z príbalového letáka (spôsob užívania, konzumácia nevhodných potravín)
• predčasné ukončenie užívania antibiotík
• znižovanie dávok antibiotík
• nedodržiavanie predpísaných intervalov užívania

Prečo je potrebné dobrať celú dávku antibiotík, aj keď sa už pacient cíti dobre?

U bakteriálnych infekcií neplatí, že keď sa nám uľaví – klesne teplota alebo zmizne bolesť hlavy, či hrdla, že baktérie už v organizme nie sú. Práve naopak, stále sú prítomné a pokiaľ neudržiavame dostatočnú hladinu lieku v krvi môžu si na jeho prítomnosť „ zvyknúť“, čím sa  pre ne dané antibiotikum stáva v ďalšej terapii neúčinné. Liečba ďalších ochorení môže byť potom zbytočne komplikovaná a náročná.

Môžeme aj pri konzumácii antibiotík chodiť do práce?

Počas akútneho ochorenia ako aj počas užívania antibiotík by mal mať pacient pokojový režim, teda veľa oddychovať, prípadne aj ležať a spať. Ak teda pacient na antibiotickej liečbe chodí do práce, škodí najmä sám sebe, ale svojou infekciou ohrozuje najmä v prvých dňoch ochorenia aj ostatných. Najviac ohrození sú ľudia s poruchou imunity.

Za to, že sme niekoho v práci nakazili, sa nám nepoďakuje nikto, najmä nie tehotné ženy. Nehovoriac o tom, že  chorý človek v práci dokáže spustiť lavínu, keď postupne ochorejú ďalší a ďalší kolegovia.

Aký liečebný režim je spravidla potrebný pri liečbe bakteriálnych ochorení?

Základom je pokoj, oddychovanie, pitný režim a odľahčená strava, aby nebol organizmus príliš zaťažovaný a mohol sa venovať „svojej“ práci – boju s ochorením.

Dôležité je aj to, aby človek po antibiotickej liečbe nechal organizmu čas sa plne zotaviť. Aj keď v súčasnej rýchlej  dobe nemáme veľa času na rekonvalescenciu pacienti by sa mali ešte niekoľko dní po liečbe šetriť a nezaťažovať organizmus napríklad namáhavým cvičením, či otužovaním.

Základné pravidlá užívania antibiotík:

• vždy užívajte len antibiotiká predpísané lekárom,
• nepoužívajte zvyšky z predchádzajúcej liečby, ani antibiotiká získané bez lekárskeho predpisu,
• pokiaľ lekár nasadí antibiotickú liečbu, neodkladajte jej začiatok,
• dodržiavajte dĺžku celú podávania antibiotík, aj v čase keď sa už príznaky ochorenia zmiernili,
• dodržiavajte veľkosti dávok a dávkovacie intervaly, vrátane odporúčaní týkajúcich sa spôsobu podávania, o ktorých informuje príbalový leták lieku.

Odbornú kontrolu zabezpečila MUDr. Jana Bendová, PhD., praktická lekárka pre dospelých s atestáciou z posudkového lekárstva a z vnútorného lekárstva, člen výboru Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva.