Domáca lekárnička: Antibiotiká do nej nepatria!

30. augusta 2016Tatiana Šušková

Škriabe vás v hrdle alebo sa vám zdá, že na vás niečo lezie?

Patríte k tým, čo sa začnú prehrabávať v domácej lekárničke, či v nej nezostali zvyšné lieky po poslednej antibiotickej liečbe a stanete sa lekárom sami sebe?

Čo patrí do domácej lekárničky?

V zásade však antibiotiká nemajú v domácej lekárničke čo robiť! Aj bežná domáca lekárnička sa môže zmeniť na skrinku s jedmi.

Upozorňuje na to osvetová kampaň Slovenskej lekárnickej komory „Kto má kľúče od skrinky s jedmi?“, ktorá vzdeláva verejnosť, že hoci sú lieky v lekárničkách prirodzenou súčasťou domácnosti je dôležité správne s nimi zaobchádzať, vedieť o ich účinkoch, ale aj rizikách. Pri nesprávnom používaní, či skladovaní je nebezpečný každý liek, ľudia navyše väčšinou nevedia, ktoré lieky by mali mať stále doma, a ktoré sú, naopak, zbytočné.

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), sa až 50 % liekov vo svete užíva nesprávne a na prvom mieste príčin úmrtí intoxikovaných pacientov je práve nesprávne užívanie liekov.

„Antibiotiká do domácej lekárničky nepatria“, tvrdí jednoznačne vedúca Fakultnej lekárne Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Miroslava Snopková, PharmDr., PhD. „Výnimku tvorí len jediné voľno predajné lokálne antibiotikum existujúce na trhu, ktoré sa používa pri samoliečbe ochorení hrdla.“

čo patrí do domácej lekárničky?

Vydávanie antibiotík na lekársky predpis nie je náhodné, pretože len odborník dokáže posúdiť najlepšie, či je pri danom type choroby užívanie antibiotík nevyhnutné.

Podľa skúseností lekárov sú Slováci netrpezliví pacienti a choroby, resp. jej nepríjemných príznakov sa chcú zbaviť hneď. Aj keď nám v rámci Európskej únie patria v spotrebe antibiotík popredné priečky, ešte stále nie je dostatočne rozšírené povedomie o účinkoch antibiotík.

Antibiotiká sú lieky, ktoré pôsobia špecificky proti baktériám a sú lekárom predpisované výhradne na liečbu bakteriálnej infekcie!

Antibiotiká nemajte v domácej lekárničke

„Antibiotiká sú systémovo pôsobiace antiinfekčné liečivá a ich použitie musí byť pod dohľadom lekára. To znamená, že správnemu použitiu antibiotika predchádza vyšetrenie, ktorého súčasťou je niekedy vyšetrenie CRP alebo mikrobiologické vyšetrenie, čo nie je možné realizovať v domácom prostredí. Preto nemá prítomnosť antibiotík v domácej lekárnička žiadne opodstatnenie,“ uviedla doktorka Snopková.

Skúsenosti farmaceutov však hovoria, že antibiotiká sú v domácich lekárničkách druhou najčastejšie sa vyskytujúcou skupinou liekov. Často totiž skladujeme nedoužívané antibiotiká, pretože si myslíme, že keď nám pomohli raz, v prípade potreby nám môžu pomôcť opäť.

„Konkrétne antibiotikum však dostane predpísané pacient na individuálnu liečbu na konkrétne ochorenie s daným dávkovaním len pre tohto daného pacienta. Takýto liek pacient dostáva s náležitým poučením ako ho má užívať. Ak ho podľa odporúčaní lekára správne užíva nemôže sa stať, že mu liek zostane. Ak sa to predsa len stane zvyšok liekov z balenia musí priniesť do lekárne na znehodnotenie,“ konštatovala Miroslava Snopková, vedúca Fakultnej lekárne Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského, ktorá je zároveň autorkou knihy Kto má kľúče od skrinky s jedmi?

Ak si pacient v dobrej viere myslí, že samovoľným nasadením antibiotík si pomôže, mýli sa. Nevhodným používaním a nedoužívaním celého balenia antibiotík nebude ochorenie správne liečené, môže sa mu vrátiť a zbytočná alebo nevhodná konzumácia antibiotík môže spôsobiť rezistenciu (odolnosť) baktérií voči lieku.

Môže sa nám teda stať, že ak budeme antibiotiká skutočne potrebovať nemusia byť účinné. Okrem toho majú nevhodne užívané antibiotiká nežiaduce účinky na tráviaci trakt, imunitný systém a pod..

Zásady užívania antibiotík

Nevynechávajte dávky a užívajte antibiotiká tak, ako je predpísané.
Antibiotiká sú najúčinnejšie len v prípade, že ich užívate pravidelne podľa pokynov lekára.
Využívajte celé balenie antibiotík aj v prípade, že sa zdravotný stav zlepšuje. Pokiaľ sa liečba zastaví príliš skoro, nemusí liečivo zničiť všetky baktérie. Tzn. môžete opäť ochorieť a zostávajúce baktérie môžu získať rezistenciu voči antibiotiku, ktoré ste užívali. Neusilujte sa antibiotiká šetriť.
Liečivo je určené na konkrétnu infekciu, konkrétnu osobu a konkrétnu dobu užívania. Neužívajte zvyšky liečebného prípravku z predchádzajúcej choroby alebo lieku určeného inej osobe.
Dodržiavajte pokyny uvedené na príbalovom letáku lieku.

(Podľa európskeho strediska European Centre for Disease Prevention and Control a amerického úradu Food and Drug Administration)

Súvislosti a varujúce fakty:

Prieskum občianskeho združenia Slovenský pacient v roku 2015 ukázal, že iba dve tretiny respondentov (65 %) oslovených dotazníkom (zo 415 osôb) doužívajú vždy celé balenie antibiotík. Ostatní si nechávajú antibiotiká do zásoby!

„Slovenskí pacienti si stále neuvedomujú dar antibiotík a často sa dávajú sa do polohy lekárov a samoliečiteľov, čím aktívne prispievajú k znižovaniu účinnosti liekov, ktoré zachraňujú životy,“ uviedol predseda občianskeho združenia Slovenský pacient Radoslav Herda.

Doc. PharmDr. Tomáš Tesař, Phd., MBA, v práci, ktorá sa v rámci medzinárodného projektu venovala téme zneužívania antibiotík v samoliečbe vo výskume zistil, že:

zo 1000 respondentov na Slovensku až 42 % používa antibiotiká na samoliečenie, teda antibiotiká užívajú bez preskripcie lekára!
Na otázku: Keby mali dostupné antibiotiká v lekárňach bez predpisu? z 1000 respondentov až 324 (cca 1/3) odpovedala, že by ich používali na liečbu pokiaľ sa cítia chorí.
192 pacientov z 1 000 mali stále dostupné antibiotiká v domácej lekárničke.

Podľa doc. Tomáša Tesařa, člena kategorizačnej komisie MZ SR, slovenskí pacienti veľakrát antibiotickú liečbu podceňujú: „Po 5– 6 dňoch užívania antibiotík, keď sa cítia lepšie, ukončia predpísanú liečbu, nedodržiavajú časové horizonty dávkami, zabúdajú užiť liek vtedy, keď majú,“ konkretizoval najčastejšie chyby pacientov v antibiotickej liečbe.

Čo riskujeme ak neužívame antibiotiká správne?

Odpovedá riaditeľka Kancelárie WHO na Slovensku MUDr. Darina Sedláková:

„Riskujeme to, že baktéria sa adaptuje na antibiotikum. To znamená, že prestane reagovať tak ako očakávame, keď sme danému pacientovi antibiotikum predpísali. Nezbavíme sa teda infekcie, skôr naopak. Infekcia sa môže ešte prehĺbiť a konečným katastrofickým výsledkom môže byť trvalé poškodenie zdravia a niekedy bohužiaľ aj smrť pacienta.“

Prečo musíme užívať antibiotiká zodpovedne?

domaca_lekarnicka_1

Najnovšie údaje potvrdzujú, že v Európskej únii stúpa počet pacientov infikovaných rezistentnými baktériami a že antibiotická rezistencia je výraznou hrozbou pre verejné zdravie.

Rezistencia alebo odolnosť baktérií na antibiotiká nie je len problémom pacientov, ktorí antibiotiká nezodpovedne užívajú, ale rizikom pre každého z nás. Rezistentné kmene baktérií si totiž môžeme vzájomne odovzdávať a niektoré baktérie môžu dokonca „informáciu“ vedúcu k získaniu odolnosti voči antibiotikám získať od iných baktérií.

Antimikrobiálna rezistencia (odolnosť) je schopnosť baktérie odolávať účinku antibiotika.
Za posledných 5 rokov sa účinnosť antibiotík v dôsledku rastúcej odolnosti baktérií voči antibiotickej liečbe významne znížila.
Akékoľvek použitie antibiotika spôsobí buď smrť baktérie alebo sa mu baktéria prispôsobí a stane sa voči nemu odolná.
Antibiotická rezistencia má za následok zníženie alebo stratu účinnosti antibiotika pri liečbe infekcie spôsobenej touto baktériou.

Zachovanie účinnosti antibiotík je preto zodpovednosťou každého z nás!

Ako užívať antibiotiká?

správne a zodpovedne;
len vtedy, keď ich predpíše lekár;
počas celej doby, ktorú lekár určil s dodržiavaním časového režimu užívania;
neodkladajte zvyšky antibiotík.

Pokiaľ vám lekár zmenil liek, poraďte sa s lekárnikom ako zvyšné lieky zlikvidovať. Nikdy nelikvidujte lieky sami, napríklad vyhodením do komunálneho odpadu, kde sa môžu pri spracovaní na skládkach dostať napr. do pôdy, zdrojov vody.