Antibiotiká v ambulancii praktického lekára pre dospelých

Posted · Add Comment
antibiotika

Škriabanie v krku, bolesti hrdla, upchatý nos, nádcha, kýchanie, kašeľ, bolesti kĺbov, zvýšená teplota…

Okrem romantických obrázkov zasneženej prírody prináša so sebou chladné, až mrazivé zimné počasie každý rok aj rôzne zdravotné komplikácie.

Ide o obyčajné prechladnutie, chrípku, či bakteriálny zápal?

Dosť nám napovedia naše predchádzajúce skúsenosti, pocity a bolesti. Presnú diagnózu však stanoví až lekár, ktorý rozhodne aj o najvhodnejšom a najbezpečnejšom spôsobe liečby „zimnej“ choroby.

Cez zimu užívame viac antibiotík

Podľa praktickej lekárky MUDr. Jany Bendovej je zima ročným obdobím, v ktorom sa v ambulanciách všeobecných lekárov predpisujú antibiotiká častejšie. „V zime sa zvyknú bežné virózy skomplikovať zápalmi prínosových dutín, priedušiek, či pľúc. Zvýšené predpisovanie antibiotík je však charakteristické aj pre prechodné obdobie, keď sa leto mení na jeseň a teplé počasie náhle vystrieda chlad a vietor. Ľudia sa na túto zmenu nepripravia a ak sú nevhodne oblečení ľahko prechladnú. V tomto období sú najmä u dievčat a mladých žien najčastejšou infekciou zápaly močových ciest.“

Top zimné ochorenia

Najčastejším zimným ochorením je nádcha. Pre nádchu platí, podľa odborníčky úsmevne povedané, že bez liečby trvá sedem dní, s liečbou týždeň. „S nádchou navštevujú ľudia ambulancie praktických lekárov len veľmi zriedkavo. Väčšinou prídu až vtedy, keď nádcha trvá viac ako 7 dní a keď sa obyčajná nádcha skomplikuje a z nosa už vychádzajú zelené hlieny,“ spresnila MUDr. Bendová.

Druhé najčastejšie ochorenie je kašeľ. Hoci pri ňom bolia hrdlo a priedušky, najčastejšou príčinou kašľa a vykašliavania hlienu je zápal v prínosových dutín spojený so zatekaním hlienov po zadnej strane nosohltana do hrdla a priedušiek. „Hlien sa vykašliavaním dostáva von z prínosových dutín „obchádzkou“. To je najmä vtedy, keď je nos upchatý. Vtedy liečime zápal prínosových dutín, nie kašeľ.“

Až 80 – 90% zimných ochorení sú vírusového pôvodu a nevyžadujú si liečbu antibiotikami

Aj keď sa zdravotné komplikácie spojené s prechladnutím, či chrípkou zdajú pacientom neraz dramatické, odborníci neustále zdôrazňujú, že len 10 – 20% ochorení je bakteriálneho pôvodu. Teda len jedno až dve ochorenia z desiatich si vyžadujú liečbu antibiotikami!

MUDr. Jana Bendová konkretizuje: „Bakteriálne sú zvyčajne typické angíny (s početnými belavými čapmi alebo povlakmi na začervenaných mandliach, sprevádzané horúčkou), hnisavé zápaly prínosových dutín a stredného ucha a zápaly pľúc. Zápaly stredného ucha sú typickým ochorením malých detí, zápaly prínosových dutín sú častejšie u väčších detí a dospelých. Malé deti totiž ešte nemajú prínosové dutiny vyvinuté, tak ich tento typ ochorenia obchádza. U pacientov so zdĺhavými ochoreniami priedušiek, najmä pri chronickej obštrukčnej chorobe pľúc býva zasa často aj hnisavý zápal priedušiek.“

Najčastejším dôvodom predpisovania antibiotík sú zápaly dýchacích ciest a zápaly pľúc

„Bežná viróza môže u ľudí s poruchou imunity prejsť v bakteriálny zápal – teda hnisavý zápal hrdla, prínosových dutín, zápal priedušiek alebo zápal pľúc. Liečbu každého pacienta však musíme posúdiť individuálne. Pokiaľ zdravý človek pri zápale priedušiek zvyčajne antibiotiká nepotrebuje, iná situácia je u diabetika s poruchou imunity, iná u fajčiara, ktorý má aj diagnózu CHOCHP, teda zdĺhavého zápalu priedušiek. U takého človeka sa baktérie ľahšie uchytia a nasadenie antibiotík je nutnosťou. Ľudia s týmito diagnózami užívajú antibiotiká aj niekoľkokrát za rok.“

Druhým najčastejším dôvodom predpisovania antibiotík v ambulancii praktického lekára sú zápaly močových ciest a obličiek, najmä u starších ľudí, s prevahou žien. U žien je totiž vzdialenosť medzi ústím močovej rúry a konečníka kratšia ako u mužov a baktérie zo stolice si ľahšie nájdu cestu do močových ciest, kde sa uchytia a spôsobia zápal.

Tretie miesto najčastejšej antibiotickej liečby patrí zápalom kože. „Rôzne abscesy, či infikované poranenia po úrazoch, napríklad pohryznutí psom, alebo po stúpnutí na hrdzavý predmet.“

Kedy sa oplatí s návštevou lekára počkať?

Aj keď majú vírusové a bakteriálne ochorenia veľmi často podobný priebeh sú situácie, keď sa podľa odborníkov oplatí niekoľko dní s návštevou ambulancie počkať. Najmä v prípade mladých a zdravých ľudí. Je však dôležité, aby chorobu „vyležali“, dopriali organizmu čas na oddych, nechodili do práce a nenamáhali sa. „Zodpovedný pacient sa dokáže pri menších komplikáciách liečiť aj sám – byť v teple, oddychovať, piť čaje a pri zvýšenej teplote užívať lieky na jej zníženie.“

Kedy treba lekára rozhodne navštíviť?

  •          Ak prípravky dostupné v lekárni bez receptu pri samoliečbe nezaberajú ani 4. – 5. deň, prípadne sa stav zhoršuje.
  •          Sú ochorenia, pri ktorých sú antibiotiká nutnosťou už od začiatku. Napríklad pri angíne, ktorá si vyžaduje nasadenie antibiotík bez meškania.
  •          Ak má pacient srdcovú  chybu, cukrovku alebo poruchu imunity rozhodne je namieste poradiť sa s lekárom aj v prípade „ľahšieho“ ochorenia.
  •          Rizikoví sú starí ľudia a malé deti, u ktorých sa môže priebeh ochorenia zhoršovať relatívne rýchlo v krátkom čase.

Človek mieni, vírus mení  –  keď po vírusovej infekcii nastúpi bakteriálna.

Začiatočné plány zostať niekoľko dní v posteli a s čajmi a s dostupnými liekmi z lekárne ochorenie vyležať môže prekaziť chrípkový vírus, ktorý je podľa MUDr. Bendovej skutočným „majstrom“. „Chrípka sa začína ako viróza. Jej zvládanie však vždy závisí od troch faktorov. Od daného stavu imunity, od sily vírusu, ktorý telo napadol a tiež od toho, či bol pacient očkovaný proti chrípke alebo nie. Chrípkový vírus dokáže v niektorých prípadoch poškodiť imunitu človeka natoľko, že v organizme sa ľahko uchytia baktérie a na vírusovú infekciu „nasadne“ infekcia bakteriálna, na ktorú už antibiotiká nasadiť treba.

Prečo potrebujeme antibiotiká pri angíne?

Angína je zápal hrdla spojený so zápalom podnebných mandlí. „Pôvodcom angíny môže byť aj vírus, najčastejšie sú však angíny spôsobené baktériami, zvyčajne baktériami kmeňa Streptococcus pyogenes. Nie každá bolesť hrdla však musí hneď znamenať angínu. Typická streptokoková angína je zvyčajne sprevádzaná celkovými príznakmi – vysokými horúčkami, ktoré neklesajú ani po podaní liekov proti teplote a silnými bolesťami hrdla pri prehĺtaní,“ spresnila MUDr. Jana Bendová.

Ako postupuje lekár pri voľbe, či na liečbu ochorenia treba použiť antibiotiká?

Na základe rozhovoru praktický lekár pre dospelých najskôr zisťuje príznaky ochorenia. „Pýtam sa, či je prítomná len nádcha alebo aj bolesti hrdla, kašeľ, či vysoká teplota. Veľmi dôležitým údajom je časové trvanie ochorenia a údaje o jeho nástupe. Či príznaky prišli náhle, z plného zdravia, alebo pomaly postupne. Pre praktického lekára je dôležitou informáciou aj to, ako teplota reaguje na bežne podávané lieky, či po podávaní paracetamolu alebo aspirínu klesne do normy alebo nie,“ konkretizuje MUDr. Jana Bendová. Lekára zaujíma aj charakter kašľa. Pýta sa na to, či je suchý alebo vlhký, na farbu vykašľaného, či vyfúkaného hlienu.

Následné vyšetrenie pacienta dodá lekárovi množstvo potrebných a cenných informácií.

„Na základe rozhovoru a výsledkov vyšetrení sa potom praktický lekár rozhoduje, či sú antibiotiká potrebné alebo či predvolá pacienta na kontrolu o niekoľko dní. Pri pochybnostiach, respektíve po pátraní po presnej príčine ťažkostí, lekár naordinuje laboratórne vyšetrenie. Najbežnejším je vyšetrenie hladiny C-reaktívneho proteínu z krvi. Tento ukazovateľ je v rozhodovaní o nasadení, či nenasadení antibiotickej liečby veľkým pomocníkom.“

Ako prijímajú pacienti rozhodnutie lekára?

Mnohí pacienti bývajú po návšteve ambulancie praktického lekára sklamaní, že pri svojich zdravotných ťažkostiach neodchádzajú domov s receptom na antibiotiká. Antibiotiká však nie sú všemocné a lekár by ich zbytočne predpisoval v prípade vírusových ochorení. Zbytočné užívanie antibiotík totiž zvyšuje možnosti vzniku antibiotickej rezistencie.

Všeobecne rozšírený názor, že antibiotiká sú najrýchlejšou voľbou liečby, ktorá nám umožní čo najskôr sa vrátiť k bežným povinnostiam vyvracia praktická lekárka MUD. Jana Bendová: „Antibiotiká treba užívať len v prípadoch potvrdených bakteriálnych infekcií. Inak pacientom vôbec nepomáhajú. Ani opačný extrém však nie je vhodný. Mala som napríklad pacientku s akútnym zápalom obličky, ktorá sa rozhodla, napriek dôkladnému poučeniu, antibiotiká neužívať. Skončila v nemocnici. Na druhom póle sú zase pacienti, skôr starších vekových ročníkov a menej vzdelaní, ktorí sú sklamaní, ak im antibiotiká nepredpíšem. Potešujúce však je, že v posledných rokoch registrujem v ambulancii mladých informovaných ľudí, ktorí majú pred antibiotikami rešpekt a nesnažia sa ich užívať za každú cenu.“

Najúčinnejšou zbraňou je prevencia

Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky odporúča ako prevenciu chrípky  a ďalších respiračných ochorení dodržiavanie zásad zdravého životného štýlu, teda správnej výživy s dostatkom ovocia a zeleniny, dodržiavania pitného režimu, dostatočného pobytu a pohybu na čerstvom vzduchu, otužovania a dostatku spánku a odpočinku. V zimnom období je dôležité aj primerané obliekanie. Riziko nákazy znižuje časté a účinné vetranie, najmä v školách, či na pracoviskách. Je vhodné vyhýbať sa uzavretým priestorom s vysokou koncentráciou ľudí, rovnako ako kontaktu s chorými.

Bakteriálne ochorenia vyžadujúce antibiotickú liečbu:

  • typické streptokokové angíny
  • hnisavé bakteriálne zápaly prínosových dutín
  • zápaly stredného ucha
  •  zápaly pľúc
  • zápaly priedušiek
  • zápaly močových ciest
  • zápaly obličiek
  • hnisavé zápaly kože
  • hnisajúce rany

 

autor: Tatiana Šušková

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK S PRIATEĽMI