Prevencia

Antibiotická rezistencia: Keď antibiotiká neúčinkujú…

Baktérie: v dobrom aj v zlom

Pred objavením antibiotík zomierali bežne státisíce ľudí na bakteriálne ochorenia, ako sú zápal pľúc alebo pooperačná infekcia. Antibiotiká to zmenili.
Odkedy však boli objavené (Alexander Fleming-1928, objav penicilínu) a začali sa používať v liečbe, začal sa aj boj baktérií a účinných antibiotických látok.

Baktérie patria na Zemi k najstarším a považujú sa aj za najrozšírenejšie živé organizmy. Dokážu prežiť vo vesmíre, v teplote 100°C, v teplých prameňoch, aj sopečných kráteroch.
A tak ako na jednej strane žijú s človekom v symbióze (napr. v našom hrubom čreve žijú baktérie Escherichia coli), pretože bez nich by človek nežil; niektoré ich druhy (patogénne) predstavujú pre človeka smrteľné nebezpečenstvo (baktérie ako pôvodcovia antraxu, čierneho kašľa, tuberkulózy, škvrnitého týfusu, tetanusu, zápalu pľúc, salmonelózy, cholery, záškrtu, či moru).

Baktérie vs. antibiotiká

Baktérie sú na našej planéte dlhšie ako človek a počas evolučného vývoja sa museli kvôli prežitiu prispôsobiť mnohým novým a meniacim sa podmienkam. Robia to aj v prípade antibiotík. Tak ako milióny rokov, aj teraz sa prirodzene bránia a skúšajú prežiť.
Stále viac baktérií, ktoré boli pôvodne na antibiotiká citlivé, sa stáva rezistentnými a vytvorili si rôzne prostriedky boja proti inak účinným antibiotickým látkam.

Užívame veľa antibiotík

V rámci Európskej únie patrí Slovenská republika ku krajinám s najvyššou spotrebou antibiotík. Podľa údajov Európskeho centra pre prevenciu chorôb (ECDC) má najnižšiu spotrebu Holandsko, najvyššiu Grécko a Slováci užívajú antibiotiká viac ako v susednom Maďarsku, či Českej republike.

Spotreba antibiotík vyjadrená v dennej dávke na 1000 osôb, ktorá je v Maďarsku 13,8, v Českej republike 19, na Slovensku dosahuje hodnotu 23,6! Najvážnejším problémom nadužívania antibiotík je vznik rezistencie baktérií, ktorá dokáže významne komplikovať liečbu ochorení.

Čo sú antibiotiká?

Antibiotiká, označované aj ako antimikrobiálne lieky, sú lieky, ktoré ničia baktérie alebo bránia ich rastu, a tým liečia infekcie. Ide o lieky určené výhradne na bakteriálne infekcie (napríklad na pneumokokový zápal pľúc alebo na stafylokokové infekcie krvi). Existuje viac ako 15 rôznych skupín antibiotík, ktoré sa odlišujú chemickou štruktúrou a svojím účinkom proti baktériám.
Nie všetky antibiotiká sú však účinné proti všetkým baktériám. Antibiotikum môže byť účinné proti jednému typu baktérií alebo proti viacerým typom baktérií.

Antimikrobiálne lieky účinné proti vírusom sa zvyčajne nazývajú antivírusové lieky (napríklad na chrípku, HIV a herpes).

Čo je to rezistencia?

Antibiotiká sú vzácne lieky, ktoré účinkujú na baktérie, ktoré nás dokážu aj zabiť. Ak však zbytočným a nezodpovedným konzumovaním antibiotík učíme baktérie si na ne „pomaly zvykať“, baktéria sa stáva voči ich smrtiacemu účinku odolná.

Baktérie sú rezistentné voči antibiotikám vtedy, keď určité antibiotiká stratili schopnosť ich usmrtiť alebo zastaviť ich rast. Mechanizmus šírenia rezistencie spočíva v génoch, ktoré ochránia baktériu pred účinkom antibiotika.

Rozoznávame vrodenú alebo prirodzenú rezistenciu, keď sú niektoré baktérie prirodzene rezistentné (odolné) voči určitým baktériám.
Nebezpečnejšia je získaná rezistencia, keď sa niektoré baktérie, ktoré sú za normálnych okolností citlivé na antibiotiká, stanú rezistentnými v dôsledku genetických zmien.

Problém antibiotickej rezistencie je v súčasnosti veľkou hrozbou pre verejné zdravie, pretože rezistencia sa zvyšuje a v posledných rokoch bolo objavených a uvedených na trh len málo nových antibiotík.

Čo spôsobuje rezistencia na antibiotiká?

V prípade rezistencie na určitý druh antibiotika neprichádza ani po podaní antibiotika k zastaveniu rastu, či usmrteniu baktérií. Aj napriek antibiotickej liečbe baktérie prežívajú a naďalej sa množia, čo vedie k predlžovaniu ochorenia, dokonca až k smrti.

Infekcie spôsobené rezistentnými baktériami si vyžadujú zvýšenú zdravotnú starostlivosť, používanie alternatívnych a drahších antibiotík, ktoré ale môžu mať závažnejšie vedľajšie účinky.

Ako vzniká antibiotická rezistencia?

Rezistencia na antibiotiká vzniká ako dôsledok nesprávnej a nadmernej konzumácie antibiotík. Citlivé baktérie v organizme účinok antibiotík usmrtí, rezistentné baktérie v organizme, aj napriek podávaniu antibiotík, naďalej rastú a množia sa. Oslabujú nielen organizmus pacienta, ale sa môžu šíriť a spôsobovať infekcie u ľudí, ktorí neužívali žiadne antibiotiká.

Aké choroby spôsobujú rezistentné baktérie?

Baktérie rezistentné voči antibiotikám môžu byť príčinou:
– infekcií močových ciest,
– zápalu pľúc,
– kožných infekcií,
– hnačky,
– infekcie krvi.
Miesto infekcie závisí od baktérií a stavu pacienta.

Pacientov v nemocniciach ohrozujú nozokomiálne nákazy (nemocničné nákazy), ktoré vznikajú v príčinnej súvislosti s pobytom osôb v zdravotníckom zariadení, kde je zvýšený výskyt rezistentných baktérií.

Liečba je v prípade rezistentných baktérií náročná

Manažment liečby problému rezistentných baktérií je náročný, pretože bežne používané antibiotiká sú neúčinné a pri voľbe iných antibiotík môže prísť k oddialeniu správnej liečby pacienta a k následným zdravotným komplikáciám, vrátane smrti.
Takáto liečba vyžaduje zvýšenú zdravotnú starostlivosť, používanie alternatívnych antibiotík, ktoré môžu mať závažnejšie vedľajšie účinky, a v nemalej miere si vyžaduje aj zvýšené finančné náklady.

Problémom je aj to, že baktérie nemusia byť rezistentné len voči jednému typu antibiotika. Naopak dnes sú známe bakteriálne kmene rezistentné voči niekoľkým antibiotikám súčasne, ktoré sa môžu napokon stať rezistentnými voči všetkým dnes dostupným antibiotikám, čo znamená, že v prípade napadnutia organizmu takýmto druhom baktérie neexistuje žiadna účinná lekárska pomoc.

Bez účinných antibiotík by sme sa vrátili do čias pred ich objavením, keď by nebolo možné vykonávať transplantácie orgánov, protirakovinovú chemoterapiu, intenzívnu zdravotnú starostlivosť a ďalšie lekárske postupy. Bakteriálne ochorenia by sa šírili a nedali by sa liečiť!

Ako zamedziť antibiotickej rezistencii?

Zastaviť vývoj rezistentných baktérií a zachovať účinnosť existujúcich antibiotík dokáže len zodpovedný prístup všetkých z nás. Lekárov, aj pacientov.
Alfou a omegou riešenia tohto problému je zodpovedné užívanie antibiotík. Pomáhame tým nielen sebe, ale aj ďalším generáciám, pretože o pár rokov už nemusia byť súčasné antibiotiká v boji s baktériami účinné.

Čo je nevhodné užívanie antibiotík?

Užívanie antibiotík je nevhodné v prípade vírusových infekcií. Antibiotiká teda pri nádche alebo chrípke neúčinkujú. Nezmierňujú ich príznaky, neúčinkujú pri chrípkových horúčkach a bolestiach kĺbov a celého tela, nezmierňujú prejavy ako sú kýchanie, nádcha, či bolesť hrdla. Antibiotiká vírusové ochorenia neliečia!

K nesprávnym spôsobom užívania antibiotík patria:
-skracovanie dĺžky liečby
-znižovanie dávok antibiotík
-nedodržiavanie dávkovania

Môžem byť aj ja nápomocný pri znižovaní antibiotickej rezistencie?

Pri znižovaní antibiotickej rezistencie zohráva dôležitú úlohu každý z nás:
Pacienti:
-Antibiotiká užívajte vždy len na lekársky predpis, nepoužívajte zvyšky, ani antibiotiká bez
lekárskeho predpisu.
-Pri užívaní antibiotík dodržiavajte pokyny lekára.
-Ak je to možné zabráňte infekcii účinným očkovaním.
-Dbajte na zvýšenú hygienu a umývajte si Vy, aj ostatní členovia rodiny ruky, napríklad po
kýchnutí, zakašľaní.

Lekári a ďalší zdravotnícki pracovníci, napr. lekárnici a zdravotné sestry:
-Antibiotiká predpisujte, len keď je to nevyhnutné, podľa usmernení založených na dôkazoch.
Ak je to možné, predpisujte antibiotiká, ktoré sú špecifické pre infekciu a nie
širokospektrálne antibiotiká.
-Vysvetlite pacientom, ako môžu zmierniť príznaky nádchy a chrípky bez antibiotík.
-Informujte pacientov, prečo je dôležité, aby dodržiavali liečbu, keď im lekár predpíše
antibiotiká.

 

Zdroj: http://ecdc.europa.eu/

Komentáre