Začínajú sa chladné a sychravé dni, keď sa v detskej, aj v dospelej populácii v zvýšenej miere objavujú zápalové ochorenia dýchacích ciest. Ku každoročne sa opakujúcim patrí aj chrípka, ktorá môže mať u niekoho štandardný priebeh, u iného človeka však môže prebiehať so závažnejšími komplikáciami.

K najčastejším komplikáciám chrípkových ochorení patria pridružené bakteriálne infekcie – zápaly prínosových dutín – tzv. sínusitída,  zápal priedušiek, hnisavý zápal stredného ucha, zápal pľúc – teda ochorenia, ktoré si vyžadujú antibiotickú liečbu a neraz i hospitalizáciu (najmä u starších osôb, malých detí a u ľudí s chronickým ochorením).

Zdravotným komplikáciám a aj zbytočnému užívaniu antibiotík sa však môžeme vyhnúť jednoduchým, rýchlym a účinným spôsobom – očkovaním proti chrípke, na ktoré je v týchto mesiacoch najvyšší čas.

Ako Slováci využívajú možnosť očkovania proti chrípke?

Hoci je očkovanie proti chrípke v odborných kruhoch považované za spoľahlivý, bezpečný a zároveň najefektívnejší spôsob prevencie proti chrípke, Slováci využívajú očkovanie proti chrípke nedostatočne a trend tohto typu prevencie proti ochoreniu nie je tiež pozitívny. Zaočkovanosť populácie proti chrípke v Slovenskej republike totiž už niekoľko rokov za sebou klesá.

Podľa aktuálnych údajov Úradu verejného zdravotníctva SR v uplynulej chrípkovej sezóne klesla pod úroveň 4,6 %. Očkovanie pritom výrazne znižuje množstvo závažných prípadov i cirkuláciu chrípky v populácii. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča celkovú zaočkovanosť populácie vyššiu ako 30 % .

Údaje WHO o chrípke:

•   ročne ochorie na chrípku cca 1 miliarda ľudí,
•   3 až 5 miliónov má závažný priebeh ochorenia,
•   ročne umrie na chrípku 300 – 500 000 osôb,
•   v priebehu epidémie chrípky sa v rozvinutých krajinách ročne nakazí 10 – 20 % populácie,
•   očkovanie znižuje chorobnosť populácie o 70 – 90 %.

Chrípková sezóna

Podľa Úradu verejného zdravotníctva SR sa pojmom chrípková sezóna označuje obdobie od októbra (40. kalendárneho týždňa daného roka) do konca apríla (18. kalendárneho týždňa nasledujúceho roka), ktoré je v našej zemepisnej šírke charakteristické zvýšenou chorobnosťou na akútne respiračné ochorenia, vrátane chrípky a chrípke podobných ochorení.

Inkubačná doba chrípky je 1 – 3 dni, ochorenie sa veľmi rýchlo šíri a zasahuje veľké skupiny populácie. Neraz spôsobuje zatvorenie škôl a rušenie hromadných podujatí, kde sa predpokladá veľký výskyt ľudí.

Čo spôsobuje chrípkové ochorenie?

Chrípka je vysoko infekčné ochorenie vyvolané vírusom. Spôsobujú ho tri základné typy influenzavírusov A,B a C, ktoré majú schopnosť mutovať (meniť svoju štruktúru). Vírus infikuje bunky sliznice dýchacieho traktu, v ktorých sa po 4 až 6 hodinách pomnoží. Z napadnutej bunky sa uvoľňuje niekoľko tisíc vírusov, ktoré infikujú ďalšie bunky a tie sa pri kašľaní a kýchaní dostávajú do ovzdušia.

Ako sa chrípka prenáša?

Akútne respiračné ochorenia, vrátane chrípky, sa prenášajú:

• vdýchnutím vzduchu, ktorý je kontaminovaný pôvodcom ochorenia,
• priamym kontaktom s infikovanou osobou,
• nepriamym prenosom kontaminovanými rukami a predmetmi dennej potreby.

Ako prebieha chrípka?

Chrípkové ochorenie prebieha klinicky ako akútne zápalové ochorenie horných dýchacích ciest.

Príznaky

Typickým znakom ochorenia je jeho náhly nástup. Človek prechádza do choroby z plného zdravia. Chrípka sa začína zimnicou, bolesťami hlavy a teplotou stúpajúcou na 39 – 40°C. Chorý má bolesti svalov a kĺbov, suchý dráždivý kašeľ, nádchu, pocit sucha a škriabania v hrdle.

Priebeh

Ku klinickým príznakom ochorenia prichádza za 1 – 3 dni od infikovania sa. Pokiaľ nevzniknú komplikácie, príznaky ochorenia odznejú po 3 – 5 dňoch. K úplnému vyzdraveniu obvykle dôjde do 2 – 4 týždňov od prvých príznakov.

Ako odlíšiť chrípku od iných ochorení dýchacích ciest?

Diagnostika ochorenia je plne v rukách lekárov. Na rozdiel od ostatných ochorení dýchacích ciest je však pre chrípku typický jej náhly nástup, keď človek prechádza do choroby náhle z plného zdravia a jej nástup od začiatku sprevádzajú vysoká teplota, triaška, bolesti kĺbov, svalov, bolesti hlavy, extrémna slabosť, strata chuti do jedla.

Príznakmi typického zimného prechladnutia sú nádcha, slziace oči, kýchanie, podráždené hrdlo. Angína sa zasa vyznačuje výraznou bolesťou v krku, bolesťami pri prehĺtaní a teplotou. Nástup ochorenia nie je taký výrazný a prudký ako pri chrípke.

Diagnostika chrípky

Správne rozlišovanie respiračných infekcií len na základe klinických príznakov je náročné a vyžaduje si dlhoročné profesionálne skúsenosti lekára. Potvrdiť prítomnosť vírusu chrípky mu pomáhajú výsledky laboratórnych testov.

Pre laika je dôležité vedieť, že chrípka je vírusové ochorenie a pri jej liečbe nepomáhajú antibiotiká, ktoré sú účinné len pri bakteriálnych ochoreniach. Zbytočné užívania antibiotík v prípade vírusových ochorení znižuje imunitu organizmu, ničí užitočné baktérie v tele a zvyšuje antibiotickú rezistenciu, tzn. že ak raz budeme antibiotiká skutočne potrebovať nemusia byť už účinné.

Liečba chrípky

Chrípka by sa rozhodne nemala „prechodiť“. Ignorovanie liečby ochorenia môže viesť na jednej strane k vzniku závažných zdravotných komplikácií (vírusový zápal pľúc, druhotná infekcia baktériami), na strane druhej prispieva k dramatickému šíreniu ochorenia.

Chrípka je totiž vysoko infekčné ochorenie. Tým, že inkubačná doba je 1–3 dni, ľudia často rozšíria tento vírus ešte predtým ako o tom sami vedia.

Pri liečbe ochorenia sú dôležité pokoj na lôžku, dostatočný príjem tekutín a vitamínov a podávanie antipyretík. V závažnejších prípadoch sa podávajú antivirotiká.

Prečo sa treba dať očkovať?

Účinnosť očkovacej vakcíny spočíva v prevencii alebo zmiernení priebehu ochorenia. Účinnosť očkovania však závisí od:

• imunitného stavu očkovanej osoby,
• veku očkovanej osoby,
• stupňa podobnosti vakcinálneho vírusu a vírusu cirkulujúceho v populácii,
• (sub)typu vírusu,
• dĺžky času medzi očkovaním a expozíciou chrípkového vírusu.

Tieto faktory spôsobujú, že je ťažké s určitosťou presne stanoviť aká účinná je chrípková vakcína.

Podľa údajov Úradu verejného zdravotníctva sa účinnosť vakcín proti chrípke však pohybuje v rozmedzí 70–90 %. Všeobecne sa dá konštatovať, že očkovanie zabráni ochoreniu chrípky u 80 % mladých dospelých a o niečo menej je účinná u starších osôb.

Dokedy treba stihnúť očkovanie proti chrípke?

Prvý nárast chrípkových ochorení sa na základe dlhoročných sledovaní podľa údajov Úradu verejného zdravotníctva očakáva v decembri. To znamená, že najvhodnejšie je absolvovať  očkovanie proti chrípke v priebehu októbra až novembra, aby sa stihli v tele vytvoriť včas protilátky. Protilátky sa vytvárajú postupne a ich dostatočná ochranná hladina sa dosiahne asi za 14 dní po očkovaní. Účinnosť protilátok pretrváva v organizme 6 až 12 mesiacov.

Aj keď sú najvhodnejšími mesiacmi na očkovanie október a november, očkovať možno aj v ďalších zimných mesiacoch, dokonca aj v čase zvýšenej aktivity chrípky.

Kto by sa mal rozhodne dať zaočkovať proti chrípke?

Úrad verejného zdravotníctva SR určil rizikové skupiny, ktorým sa odporúča očkovanie proti chrípke:

najvyššia priorita:

•  tehotné ženy (nie ženy v prvom trimestri)

priorita (bez konkrétneho poradia):

• deti vo veku 6 mesiacov až 5 rokov,
• staršie osoby (59 ročné a staršie),
• zdravotnícki  pracovníci,
• osoby so špecifickým chronickým ochorením:
  • dýchacieho systému, napr. astma,
  • srdcovocievneho systému, napr. ischemická choroba srdca,
  • endokrinného systému, napr. diabetes mellitus,
  • pečene, napr., cirhóza pečene,
  • obličiek, napr. chronické zlyhávanie obličiek,
  • neurologickým a neuromuskulárnym, napr. Parkinsonova choroba,
• športovci cestujúci na zahraničné športové podujatia v čase prebiehajúcej chrípkovej sezóny,
• cestujúci do zahraničia v čase predpokladanej epidémie chrípky.

Ako pôsobí očkovacia vakcína v organizme?

Očkovacia vakcína obsahuje zväčša tri rôzne typy usmrteného chrípkového vírusu. Po očkovaní začne imunitný systém organizmu produkovať látky proti vírusovým bielkovinám vakcinálnych kmeňov. V prípade ak sa človek infikuje skutočným vírusom, vytvorené protilátky sa naviažu na „votrelca“ – častice skutočného vírusu chrípky a odstránia ho skôr ako dokáže poškodiť tkanivo dýchacích ciest. Očkovaný človek teda na chrípku neochorie alebo u neho ochorenie prebehne len veľmi mierne.

Môže človek dostať chrípku aj keď je zaočkovaný?

Očkovaná osoba môže ochorieť skôr ako si stihne vytvoriť protilátky, čo trvá približne 10–14 dní. Ide najmä o prípady starších dospelých ľudí, ktorí sa infikovali krátko po zaočkovaní. Avšak u osôb, ktoré sa infikovali po očkovaní je pravdepodobné, že ochorenie bude prebiehať miernejšie, bez komplikácií a je menej pravdepodobné, že by si vyžadovalo hospitalizáciu.

Je očkovanie proti chrípke bezplatné?

V súlade s platnou legislatívou verejné zdravotné poistenie zvyčajne plne uhrádza očkovanie proti chrípke nasledovným skupinám populácie:

• deťom od 6 mesiacov do 12 rokov veku,
• osobám 59 ročným a starším,
• osobám umiestneným v liečebniach pre dlhodobo chorých, v geriatrických centrách a v zariadeniach sociálnej starostlivosti,
• osobám bez ohľadu na vek dispenzarizovaným so závažnými chronickými ochoreniami dýchacích ciest, srdcovo-cievneho aparátu, metabolickými, renálnymi a imunitnými poruchami,
• zdravotníckym pracovníkom, ktorí prichádzajú do kontaktu s pacientom alebo ohniskom nákazy.

Jednotlivé zdravotné poisťovne môžu všetkým svojim poistencom poskytnúť plné hradenie očkovania bez ohľadu na indikačné obmedzenia.

Má očkovanie proti chrípke aj nežiaduce účinky?

Medzi najrozšírenejšie príznaky po očkovaní proti chrípke patria u detí, aj dospelých bolesť a začervenanie v mieste vpichu. Symptómy ako sú zvýšená telesná teplota, zimnica, či bolesť  svalov sa však vyskytujú u menej ako 1 % ľudí očkovaných proti chrípke, pričom ide najmä o ľudí, ktorí sú očkovaní prvý krát. Ide však o „očakávané“ fyziologické reakcie, ktoré sú známkou toho, že imunitný systém organizmu začal pracovať a že si vytvára potrebné protilátky. V prípade, že by reakcie pretrvávali dlhšie ako dva až tri dni je potrebné navštíviť lekára.

Kto nemôže byť očkovaný proti chrípke?

Podľa odporúčaní Úradu verejného zdravotníctva SR by nemali byť očkované osoby, ktoré majú kontraindikáciu uvedenú v príbalovom letáku očkovacej látky.

Očkovanie by sa malo u odložiť u pacientov s horúčkovým ochorením alebo akútnou infekciou.

Očkovanie sa všeobecne neodporúča ženám v prvom trimestri tehotnosti a deťom mladším ako 6 mesiacov.

Očkované by nemali byť osoby alergické na slepačie vajcia. Dnes sú však k dispozícii vakcíny pre alergikov, pri výrobe ktorých sa vírus pomnožuje na iných bunkách ako slepačieho pôvodu.

Prečo sa treba dať proti chrípke zaočkovať každý rok?

Po očkovaní proti chrípke sa v organizme vytvára hladina protilátok, ktorá však postupne klesá a po roku je príliš nízka na to, aby poskytla organizmu ďalšiu ochranu pred vírusmi chrípky.

Ďalším dôvodom je fakt, že vírusy chrípky sa neustále menia a vytvorená imunita nemusí účinkovať na najaktuálnejšie kmene vírusu chrípky. Aj preto aktualizuje Svetová zdravotnícka organizácia na základe údajov celosvetovej siete laboratórií každý rok odporúčania pre výrobu očkovacích látok proti chrípke tak, aby obsahovali chrípkové vírusy, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou môžu spôsobiť vážne epidémie.

Ako sa okrem očkovania preventívne chrániť pred chrípkou?

Pri prevencii vzniku a šírenia chrípky je najdôležitejšie zabrániť prenosu vírusov z chorého človeka na zdravého a posilňovanie celkovej odolnosti organizmu. Prenosu vírusov chrípky ako chorý človek zabránime tým, že zostaneme doma a nebudeme vírus šíriť vírus chrípky medzi ľuďmi, s ktorými prichádzame bežne do styku. Ako zdravý človek obmedzíme kontakty s človekom chorým na chrípku. Súčasťou prevencie by sa malo stať aj nosenie rúšok.

V rámci posilňovania obranyschopnosti organizmu pomáhajú zdravá životospráva s vyváženou stravou, dostatkom pohybu na čerstvom vzduchu, otužovanie organizmu, vhodné obliekanie, časté vetranie interiérových miestností a dôsledná hygiena.

Odbornú kontrolu zabezpečila MUDr. Jana Bendová, PhD., praktická lekárka pre dospelých s atestáciou z posudkového lekárstva a z vnútorného lekárstva, člen výboru Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva.