Prevencia

Antibiotiká a slnko

Z internetového fóra:

Lucka: Ahojte, maminy!
Moja malá užíva antibiotiká. Môžeme ísť v tomto prípade na slnko?

Janelinka: Slnko a antibiotiká vyvolávajú najmä u malých detí kožné reakcie!
Pokožka dieťatka je vtedy oveľa viac citlivejšia.
Čudujem sa , že Ti to Tvoja pediatrička nepovedala!

Tamara: Aj mňa by to zaujímalo. Ale myslím, že sa môže vysypať.

Aj takéto konverzácie nájdeme nielen na internetových mamičkovských fórach.
Horúce slnko, ktoré nás vyháňa von k vode a farebné tabletky antibiotík, ktoré nám našepkávajú, že treba zostať doma v posteli. Naozaj syzifovská voľba!
Ako je to teda s užívaním antibiotík a pobytom na slnku u malých aj veľkých?

Antibiotiká: Ani v lete sa im nevyhneme

„Antibiotiká nemajú dovolenku ani v lete. Práve naopak, aj počas tohto obdobia sa nevyhneme rôznym bakteriálnym ochoreniam, ktoré si vyžadujú liečbu antibiotikami. V lete sú časté prechladnutia z klímy v aute, doma, či na pracovisku; zdravotné komplikácie môžu priniesť zmeny počasia; častejšie sa vyskytujú uštipnutia hmyzom, vyžadujúce liečbu antibiotikami; v dôsledku zvýšeného pobytu pri vode sa početnejšie objavujú zápaly močových ciest, gynekologické, aj kožné ochorenia; v letných horúčavách rýchlejšie sa kaziace potraviny bývajú zasa zdrojom chorôb tráviaceho traktu,“ konštatoval všeobecný lekár MUDr. Peter Makara zo Sniny.

Antibiotiká a slnko sa „nemusia“

Hoci má slnečné žiarenie pre náš organizmus mnohé nenahraditeľné pozitívne účinky, medzi ktoré patria napríklad premena a aktivácia dôležitého vitamínu D, či vplyv na nešpecifickú imunitu, našu kožu treba chrániť pred jeho škodlivými účinkami. Organizmus človeka býva zvlášť senzitívny v období konzumácie rôznych druhov liekov, a aj antibiotiká a slnko sa navzájom „nemusia“. Môže totiž dôjsť ku vzájomnej interakcii slnečných lúčov a účinnej látky v liekoch, ktoré majú nepríjemné zdravotné následky. UVA žiarenie, ktoré je pri pobyte na slnku u zdravého človeka zodpovedné za hnednutie kože (opálenie), má v prípade prítomnosti určitých chemických látok v organizme za následok nepríjemné toxické reakcie pokožky.

„Fototoxická dermatitída (zápal kože) tvorí cca 95% všetkých prejavov fotosenzitivity. Ide o akútny, neinfekčný zápal kože, ktorý je výsledkom kombinácie slnečného žiarenia a určitej látky v tele alebo na koži. Okrem liekov, vrátane antibiotík, môže ísť napríklad aj o parfém, kozmetiku, či látky po kontakte s rastlinami. Tieto pôsobia ako senzibilizátory a toxická reakcia organizmu sa zväčša vyvinie už pri prvom kontakte so slnkom. Ide o tzv. fotochemicky vyvolaný zápal kože,“ uviedol všeobecný lekár MUDr. Peter Makara.

Príznaky fototoxickej dermatitídy

Medzi príznaky fototoxickej dermatitídy patria pálenie a svrbenie pokožky, prípadne horúčka a zrýchlený tep. Pri veľkej intenzite sa tvoria opuchy, vyrážky a pľuzgiere. „U pacienta, ktorý užíva antibiotiká a nechráni sa pred slnkom sa zápal kože môže vyskytnúť na nechránených častiach tela, v lete najčastejšie v oblasti predkolenia, predlaktia, chrbta, krku, či dekoltu. Reakcie môžu mať veľmi závažný priebeh. Veľké pľuzgiere sa dokonca liečia ako popáleniny,“ zdôraznil MUDr. Peter Makara.

Lokalizácia poškodenia kože

  • Akútny neinfekčný zápal kože, ktorý vzniká ako následok pôsobenia slnečného žiarenia a liekov, či chemikálií sa môže vyskytnúť:
    na miestach vystavených UV žiareniu alebo viditeľnému svetlu (celková fototoxickáreakcia)
  • na miestach exponovaných žiareniu, na ktorých boli predtým aplikované látky
    chemickej povahy (lokálna fototoxická reakcia).

Zápal kože môže postihnúť každého človeka, ktorý užíva celkovo (vo forme sirupu, tabliet, injekcií) fototoxický liek alebo si miestne aplikuje chemické fototoxické látky (lieky, kozmetiku, priemyslové látky a pod.) a následne kožu vystaví ultrafialovému žiareniu. Objavuje sa v ktoromkoľvek veku. Princíp prečo sa fototoxická dermatitída za daných podmienok (kombinácia žiarenia a chemickej látky v organizme) u jedného človeka objavuje a u iného nie sa dodnes nevie. V hre je viacero faktorov – genetika, predispozícia a pod. a toxická reakcia vzniká od prvého momentu kontaktu slnka s chemickou látkou v koži. Netreba si ale na vlastnej koži overovať, ku ktorej skupine patríme a treba dodržiavať zásady antibiotickej liečby!

Reagujú nebezpečne so slnkom všetky antibiotiká?

Fototoxické reakcie kože boli podľa MUDr. Makaru popísané pri tetracyklínoch, napr. doxycyklíne používanom pri liečbe boreliózy, pri chinolónoch (napr. medofloxacín, ciprofloxacín), ktoré sa používajú pri liečbe močových infekcií a niekedy aj dlhodobo v profylaktickej liečbe, pri sulfonamidoch a trimetoprime, používaných v liečbe močových infekcií. „Napríklad tetracyklín na liečbu boreliózy sa berie 21 dní a presne taký dlhý čas sa musí človek vyhýbať pobytu na slnku. Na možné riziká pobytu na slnku pri užívaní antibiotík by si mali dávať pozor najmä ľudia, ktorí užívajú viac liekov, pretože takúto reakciu so slnkom môžu vyvolať aj iné farmaká,“ zdôraznil MUDr. Peter Makara.

S antibiotikami zostaňte doma!

Pre náš organizmus je najlepšie neužívať antibiotiká vôbec a správať sa tak, aby sme sa vyhli možným nástrahám leta. Nie vždy to však ide. Priznajme si však, že aj keď sme úplne zdraví do dovolenkovej batožiny „pre istotu“ preventívne prihadzujeme aj škatuľku antibiotík, aby nás nič (ani choroba!) nemohlo z vytúženej dovolenky predčasne pritiahnuť domov.
„Samoordinovanie antibiotík je veľmi nebezpečné, pretože si môžeme na ne vybudovať rezistenciu,“ upozorňuje odborník. „Používame ich len vtedy, keď si choroba takúto liečbu vyžaduje! A pacient, ktorý musí užívať antibiotiká by mal byť rozhodne doma, v pokojovom režime.“ Primárne je však dôležité chrániť sa pred priamym slnečným žiarením, takže ak nás choroba predsa len „zastihne“ počas dovolenky, pobyt v tieni nie je nebezpečný.

Antibiotiká a soláriá

Rovnako ako pobyt na slnku je pri užívaní antibiotík nebezpečná aj návšteva solária. „V soláriách sa využíva UVA žiarenie, ktoré z hľadiska rizika vzniku dermatózy najviac škodí. Čiže do solárií s antibiotikami v žiadnom prípade! Prevádzkovatelia moderných solárií však upozorňujú svojich návštevníkov, že chorým ľuďom užívajúcim lieky návštevu zariadenia neodporúčajú. A tí by to mali brať naozaj vážne.“

Ako užívať antibiotiká?

Odborník radí:

  • Treba dodržiavať presný čas podania liekov aj ich dávkovanie.
  • Ak je pri niektorých antibiotikách odporúčanie, že ich treba brať nalačno, treba ho prísne dodržať, aj keď môže spôsobovať prípadné tráviace ťažkosti, pretože tento spôsob užívania ovplyvňuje hladinu lieku v krvi a tým aj jeho účinnosť a úspech v liečbe.
  • Aj keď sa už má pacient lepšie, musí dodržať celkovú dobu liečby (zvyčajne 7-10 dní), aby sa infekcia doliečila a nevrátila po vysadení antibiotík. Pri uváženom a správnom liečení sa môžeme vyhnúť nárastu rezistencie (odolnosti baktérií na antibiotiká).
  • Pri niektorých antibiotikách treba dodržiavať aj diétne opatrenia ako napríklad vyhnúť sa kyslým jedlám (napr. Biseptol používaný často pri liečbe močových infekcií), acylpirínu a pod. a dodržiavať pitný režim.
  • Všetko o režime užívania antibiotík nájdete v príbalových letákoch lieku.

Najlepšia prevencia: V čase užívania antibiotík nechoďte na slnko!

Už pri predpisovaní lieku by mal každý lekár, ktorý predpisuje lieky s tzv. fototoxickými vlastnosťami poučiť pacienta o škodlivosti kombinácie slnečných lúčov a antibiotík a o režimových opatreniach liečby. „V prvom rade je ale dôležitá prevencia, teda vyhýbanie sa slnku. Všeobecne platí, že ľudia, ktorí užívajú antibiotiká by sa mali zdržiavať v tieni a piť veľa tekutín. Ak sa už zápal kože vyskytne, tak nechodiť na slnko a navštíviť všeobecného lekára alebo priamo kožnú ambulanciu,“ uzatvoril tému všeobecný lekár MUDr. Peter Makara.

zdroje: http://www.zdravie.sk/clanok/48133/slnecne-ziareniehttp://primar.sme.sk/c/6127212/antibiotika-treba-uzivat-spravne-a-nie-zbytocne.html

Komentáre