(Zdroj foto: Stock.adobe.com)

Kvapavka je vysoko nákazlivé infekčné ochorenie.

Kvapavka je najčastejšou pohlavnou chorobou.

Obe pohlavia ochorievajú s rovnakou častosťou, prevažne v mladom veku.

Vo svete sa objavil aj druh kvapavky, ktorá je rezistentná na liečbu antibiotikami.

Stane sa raz toto ochorenie opäť nevyliečiteľné?

Pohlavné choroby sú všetky infekčné ochorenia, ktoré sa šíria pohlavným stykom alebo iným sexuálnym kontaktom, pri ktorom dochádza k prenosu sekrétu slizníc, krvi, slín, či ejakulátu. V minulosti k nim klasicky patrili syfilis, kvapavka, mäkký vred, lymfogranuloma venereum a donovanóza.

V súčasnosti poznáme viac ako 30 druhov mikroorganizmov – baktérií, vírusov, parazitov a kvasiniek, ktoré spôsobujú sexuálne prenosné infekcie.

Dnes patria medzi ochorenia s najvyšším výskytom a najväčším dopadom na verejné zdravie syfilis, kvapavka, chlamýdiové infekcie, trichomoniáza, vírusová hepatitída typu B, genitálny herpes a infekcie ľudským papilomavírusom (HPV).

Výskyt sexuálne prenosných ochorení ani v dobe dnešnej osvety nie je vzácny.

Podľa informácií Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) v minulom roku, v roku 2017, počet pacientov so syfilisom a kvapavkou na Slovensku stúpol. Tieto sexuálne prenosné ochorenia častejšie diagnostikovali u mužov.

Ani kvapavka nie je prežitok minulosti

• Je kvapavka ako ochorenie veľmi závažná?
• Je možné dostať kvapavku aj nepohlavným stykom?
• Môžeme mať s partnerom kvapavku, aj keď sme si boli verní?
• Môžem mať kvapavku z bozkávania?
• Môžem dostať kvapavku na verejných toaletách?

Otázky z internetových fór svedčia o tom, že napriek vysokej osvete, ľudia toho o kvapavke veľa nevedia. Kvapavka je však vysoko nákazlivým infekčným pohlavným ochorením a jeho zákernosťou je, že má väčšinou minimálne alebo nešpecifické príznaky, nositeľ ochorenia sa dlho cíti v bezpečí, čo prispieva k jeho ďalšiemu epidemickému šíreniu.

Čo spôsobuje kvapavku?

Ochorenie spôsobuje baktéria Neisseria gonorrhoeae, gramnegatívny diplokok. Z toho je odvodený aj názov gonoreaa alebo gonorrhoea. Gonos v gréčtine znamená semeno, rhoia tok.

Druhé označenie pre túto sexuálne prenosnú chorobu, teda slovo kvapavka je pôvodom z Nemecka odvodená od slova „drippen“, teda kvapkať.

Baktériu Neisseria gonorrhoeae objavil v roku 1879 Albert Neisser, dermatovenerológ nemeckého pôvodu. Ide o gramnegatívne baktérie, ktoré ležia prevažne vedľa seba v pároch. Vtedy sa označujú ako diplokoky. Pod mikroskopom vidíme obraz v tvare kávových zŕn, resp. žemle. Tieto baktérie osídľujú sliznice ľudského tela, najmä urogenitálneho traktu; u novorodencov infikovaných matiek aj spojovku oka.

Mimo ľudského tela nie sú schopné prežiť, lebo sú mimoriadne citlivé na chlad a kyslík. Preto je nakazenie sa napr. na verejných toaletách veľmi nepravdepodobné.

Kvapavka mala v minulosti aj označenie Honey-Moon-Disease, teda choroba medových týždňov. Mnoho mužov, ktorí si chceli pred uzatvorením sobáša ešte rýchlo sexom s prostitútkou „vyhodiť z kopýtka“  prinieslo do manželstva nechcený svadobný dar a nakazili pohlavnou chorobou svoje „milované“ polovičky.   

Výskyt ochorenia sa v krajinách s nedostatočným medicínskym zaopatrením ani dnes podstatne nezmenil. Gonorea však opäť získava na význame aj v priemyselných krajinách, pretože sa čoraz viac objavujú rezistencie pôvodcov ochorenia na určité antibiotiká.

Dnes sa ešte dá liečiť. Dokedy?

Toto sexuálne prenosné ochorenie sa lieči antibiotikami.

Pred objavením antibiotík v roku 1928 (Alexander Fleming izoloval penicilín z huby Penicillium notatum) predstavovala kvapavka pre ľudstvo veľkú hrozbu. Nástup antibiotík ju eliminoval, ale nevymazal navždy. Práve naopak, v posledných rokoch je celosvetovým problémom nárast rezistencie gonokokov na takmer všetky skupiny antibiotík. Na Neisseriu gonorrhoeae, ktorá je pôvodcom kvapavky rezistentnej na antibiotiká, upozorňuje WHO už od roku 2012.

„Superkvapavka“ – nový odolný druh kvapavky sa s vysokou pravdepodobnosťou vyvinul tak, že ľudia, ktorí sa kvapavkou nakazili, o svojom zdravotnom probléme nevedeli. Liečili sa len na zapálené hrdlo (jeden z príznakov ochorenia), na ktoré im lekári predpísali antibiotiká.

Baktérie kvapavky sa vďaka ich prítomnosti dokázali prispôsobiť a vybudovať si voči nim odolnosť. Baktéria kvapavky často zostáva v hrdle a ústach človeka po orálnom sexe. V mnohých prípadoch sú jej príznaky len minimálne alebo žiadne, takže ľudia o svojej diagnóze ani len netušia. Celosvetovým problémom je aj nízka miera používania kondómov.

Prípady rezistentnej kvapavky doteraz zaznamenali v Austrálii, Japonsku, Nórsku, Švédsku a v Anglicku. Druh kvapavky, odolný voči liekom, ktorý sa šíri vo viacerých krajinách sveta, sa na Slovensku zatiaľ nezaznamenal. Nový druh kvapavky odoláva aj liečbe antibiotikami cefalosporínmi III. generácie, ktoré sú považované za najúčinnejšie pri liečbe multirezistentnej kvapavky.

Aj pri liečbe kvapavky teda hrozí, že antibiotiká raz prestanú byť účinné a kvapavka sa môže stať neliečiteľnou chorobou.

Kvapavka nie je ani dnes vzácnym ochorením

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) ročne celosvetovo pribudne 78 miliónov jedincov nakazených touto sexuálne prenosnou chorobou.
Výskyt je najvyšší u mladých, sexuálne aktívnych ľudí a znižuje sa po 25. roku života.

Fakty hovoriace jasnou rečou:

• Kvapavku vlani zaznamenali na Slovensku u 379 pacientov (292 mužov a 87 žien).
• Medziročný nárast bol až o 35,4 %.
• Najviac pacientov s touto diagnózou bolo vo veku 25 až 34 rokov a 15 až 24 rokov.
• V 158 prípadoch kvapavky sa nakazili slobodní ľudia.
• Ďalších 31 prípadov sa týkalo ženatých mužov (20) či vydatých žien (11).
• Bratislavský a Trnavský kraj mali najviac prípadov tohto ochorenia. Najmenej ich bolo v Banskobystrickom a Prešovskom kraji.

Podľa odborníkov prispieva k rozšíreniu kvapavky najmä neviazaný sexuálny život, cestovná migrácia, zvýšená urbanizácia, ale aj ústup používania kondómov.

Čo všetko potrebujem vedieť o kvapavke?

Ako sa môžem nakaziť?

Kvapavka je ochorenie, ktoré sa vyskytuje iba u ľudí a k jej prenosu prichádza iba medzi ľuďmi. Človek je teda jediným hostiteľom v prírode a je aj jediným zdrojom infekcie. Vo voľnej prírode sa gonokoky nevyskytujú a mimo ľudského organizmu tieto baktérie veľmi rýchlo hynú.

Zdrojom nákazy je človek s akútnou alebo chronickou formou kvapavky. Prenos ochorenia sa uskutočňuje pohlavným stykom (vaginálnym, orálnym, análnym), len veľmi zriedka kontaminovanými vlhkými uterákmi, bielizňou, prípadne kontaminovanými prstami na sliznicu spojiviek.

Ženy infikované kvapavkou môžu preniesť pôvodcu nákazy na svoje dieťa počas pôrodu.

Inkubačná doba kvapavky je 2 – 10 dní. U mužov a žien je však rozdielna.
U mužov je dĺžka inkubácie približne 2 – 5 dní.
U žien sa môže predĺžiť až na 2 týždne.

Prejavy kvapavky u žien však bývajú častejšie bezpríznakové ako u mužov. Pokiaľ je u žien bezpríznakových 50 – 75 % ochorení, u mužov približne 10 % prípadov. Znamená to, že u mužov sa kvapavka naplno prejaví častejšie ako u žien.

Spôsob prenosu:

• takmer výlučne pohlavným stykom– nielen vaginálnym, ale aj orálnym a análnym;
• výnimočne bezprostredným kontaktom s kontaminovanými predmetmi –
  pri  nedodržaní zásad osobnej hygieny;
• z matky na dieťa počas pôrodu – v prípade infikovanej tehotnej ženy.

Aké príznaky sa u mňa objavia pri kvapavke?

Až u 80 % nakazených sa nemusia objaviť žiadne symptómy, čo veľmi sťažuje diagnostiku kvapavky a jej včasné liečenie.

U väčšiny ľudí nakazených kvapavkou sa v rannom štádiu ochorenia nemusia objaviť žiadne príznaky. Ochorenie preto nebýva liečené včas a jeho rozšírenie v organizme môže spôsobiť závažné problémy.
Choroba postihuje genitálie, konečník a krk, t.j. podľa miesta vstupu infekcie. Ochorenie sa inak prejavuje u mužov, inak u žien.

Prejavy kvapavky u mužov:

• žlto-biely výtok z močovej rúry;
• páchnuci výtok;
• začervenanie a opuch ústia močovej trubice;
• pálenie a rezanie pri močení – bolestivé močenie;
• časté nutkanie na močenie;
• neschopnosť udržať moč;
• bolesť a napätie v semenníkoch.

Prejavy kvapavky u žien:

• hlienovitý až hnisavý vaginálny výtok;
• páchnuci výtok;
• začervenanie a opuch ústia močovej trubice;
• pálenie a rezanie pri močení – bolestivé močenie;
• hnisavý výtok z močovej rúry;
• bolesť v podbruší;
• bolesť pri pohlavnom styku;
• krvácanie z pošvy mimo menštruačného cyklu;
• nevoľnosť, zvracanie.

Aké zdravotné ťažkosti mi môže neliečená kvapavka spôsobiť?

Neliečená kvapavka spôsobuje väčšie komplikácie ženám.
Vyvoláva u nich:

• zápalové ochorenia panvy,
• býva príčinou mimomaternicových tehotenstiev,
• neplodnosti,
• predstavuje zvýšené riziko nákazy vírusom HIV.

U mužov môže neliečená kvapavka pri ďalšom šírení infekcie spôsobiť:

• zápal nadsemenníkov;
• zápal prostaty;
• neplodnosť.

Ako prebieha šírenie infekcie u ženy?

Neliečená infekcia postupne napáda pohlavné orgány. Z krčka maternice pokračuje na vajcovody a vyvoláva chronický zápal malej panvy. Zápal v nej spôsobuje zrasty, vajcovody sa stávajú nepriechodnými, čím sa zvyšuje riziko mimomaternicového tehotenstva, ale aj neschopnosti donosiť plod, či sterility.

Pri nakazení sa počas tehotenstva vzrastá riziko predčasného ukončenia tehotnosti pôrodom či potratom.

Ak prenesie pôvodcu ochorenia počas pôrodu matka na dieťa, novorodencovi hrozí poškodenie zraku alebo slepota, pretože novorodenecká kvapavka spôsobuje zápal očných spojiviek.

Prejavuje sa hnisavým výtokom v oblasti očí, ale aj opuchom v okolí očnej oblasti. Aby sa slepote novorodencov zabránilo, hneď po pôrode sa im do očí aplikuje antibiotikum.

Kvôli závažným komplikáciám, ktoré môže kvapavka v tehotenstve a pri pôrode spôsobiť sa v rámci prenatálnej starostlivosti o tehotné ženy povinne zaviedlo vyšetrenie budúcej matky na prítomnosť kvapavky.

Medzi ďalšie závažné komplikácie kvapavky patria najmä zápaly:

• konečníka;
• hrdla;
• očných spojoviek, slepota;
• kože;
• kĺbov, šliach;
• tonzíl, teda krčných mandlí;
• sepsa, známa ako otrava krvi;
• meningitída, čiže zápal mozgových blán;
• endokarditída, teda zápal vnútornej srdcovej blany.

Čo všetko lekárovi povedať?

Aj keď je v prípade sexuálne prenosných ochorení návšteva lekára pre každého človeka komplikovanou udalosťou, je prejavom zodpovednosti nielen k vlastnému zdraviu, ale aj k  zdraviu partnera, resp. partnerov.

Preto by ste pri akomkoľvek podozrení aj po sexuálnych „pošmyknutiach“, nemali s návštevou špecializovanej ambulancie váhať.

Hanbu treba nechať bokom a treba v kontakte s lekárom byť otvorený. Nie je sudcom vášho správania, ale odborníkom, ktorý je pripravený vám pomôcť. Nie ste prvý, ani posledný a výhovorky o možnom infikovaní na kúpalisku, či toaletách sú nielen nedôveryhodné, ale najmä nereálne.

S lekárom otvorene hovorte o vašom sexuálnom správaní a praktikách, o problémoch, ktoré momentálne pociťujete, o počte sexuálnych partnerov, o vašich predošlých skúsenostiach s liečbou pohlavných chorôb, o vašej sexuálnej orientácii.

Pripravte sa na rozhovor dopredu, aby ste na nič nezabudli. Nehanbite sa hovoriť o všetkom a nezamlčujte žiadne informácie.

Ako sa kvapavka diagnostikuje?

Ochorenie sa zisťuje kultivačným vyšetrením prostredníctvom výteru z uretry (močovej trubice), z endocervixu (z krčka maternice), z ústia Bartoliniho žľazy alebo z rekta.

V prípade análneho sexu môže byť totiž pôvodcom ochorenia infikovaný aj konečník, v prípade orálneho sexu hrdlo. Výhodou kultivačného vyšetrenia je možnosť určiť, na ktoré ATB je pôvodca ochorenia citlivý.

Ako prebieha odber materiálu?

Na kultivačnú analýzu sa odoberá u muža výter z uretry tenkým vatovým tampónom pomalým zasúvaním a otáčaním, aby sa na tampóne zachytili epitelové bunky s baktériami. Tampón sa zasúva do hĺbky okolo dva centimetre a môže byť navlhčený sterilným fyziologickým roztokom. Vhodnou vzorkou je aj ejakulát.

U žien sa odoberá výter z pošvy alebo z cervixu.
Podľa sexuálnych praktík je pri podozrení na kvapavku vhodné odobrať aj výter z rekta a ster z tonzíl (mandlí).

Stery sú veľmi citlivé na vonkajšie prostredie, preto musia byť ihneď dopravené v špeciálnych nádobách do laboratória na kultiváciu. Kultivácia trvá obvykle dva dni.

Ako sa kvapavka lieči?

Liečba kvapavky je povinná a patrí do rúk lekára.
Samoliečba je neúčinná a prispieva k šíreniu ochorenia.
Nesprávna liečba vedie aj k vzniku odolných (rezistentných) druhov baktérií.

Odborný lekár, ktorý sa liečbe pohlavných chorôb venuje sa nazýva dermatovenerológ.
Návšteva u dermatovenerológa je priama, bez nutnosti predchádzajúceho odporúčania praktického lekára. Do doby stanovenia diagnózy je potrebné sa vyvarovať pohlavného styku.

Liečba býva úspešná, ak sa ochorenie podchytí v rannom štádiu. Včasne diagnostikovaná akútna infekcia je pomerne ľahko liečiteľná a nezanecháva spravidla žiadne následky.

Kvapavka je na Slovensku liečená antibiotikami na základe výsledkov testovania citlivosti. Ak je kmeň N. gonorrhoeae dobre citlivý na podávané antibiotikum a pacient nemá iné pohlavne prenášané choroby, stačí jednorázová liečba a najčastejšie sa používajú fluorované chinolóny, cefalosporíny III. generácie, aminoglykozidy alebo nové makrolidy.

Voľba vhodného antibiotika či chemoterapeutika záleží od mnohých faktorov:

• od citlivosti na dané antibiotikum,
• od miesta výskytu infekcie,
• komplikovanosti priebehu kvapavky,
• tehotenstva,
• alergie,
• súčasnej možnej infekcie spojenej s inou STDs (pohlavne prenosné ochorenie), z nich niektoré môžu tiež spôsobovať zápaly, najčastejšie chlamydiové a mykoplazmatické infekcie apod.

Pre úspech liečby ochorenia je dôležité dodržiavať všetky zásady správneho užívania antibiotík.

Kvapavka sa lieči ambulantne. Hospitalizácia je potrebná iba vo vážnych prípadoch, napríklad aj sa infekcia rozšírila.

Kvapavka nie je len vašou záležitosťou…

Kvapavka podlieha povinnému hláseniu, čo znamená, že ak lekár ochorenie u pacienta potvrdí, je povinný túto skutočnosť oznámiť miestnej hygienickej stanici, ktorá vyhľadáva všetky – najmenej 3 týždne staré – pacientove sexuálne kontakty.

Dôležité je tiež identifikovať sexuálneho partnera, od ktorého ste sa nakazili!

Do úvahy prichádzajú partneri, s ktorými ste mali sexuálny styk až 60 dní dozadu, kým sa objavili problémy. Treba zvážiť aj možnosť, že existujú osoby, ktoré sa mohli nakaziť od vás.

Pri kvapavke sa liečia obaja (resp. všetci) sexuálni partneri súčasne!

Pri liečbe kvapavky sa liečia obaja partneri súčasne, aj keď sa napríklad u druhého partnera ochorenie neprejavilo. Stačí totiž, ak sa kvapavka potvrdí len u jedného z partnerov.

Aby sa lekár presvedčil, či liečba bola úspešná môže urobiť opakované testy o dva týždne po liečbe.

Ak sa kvapavka objaví aj po liečbe, znamená to buď, že niekto nedodržal správny postup pri liečbe, alebo že dané antibiotikum nie je účinné na daný typ kvapavky, alebo že jeden z dvojice mal počas liečby styk s treťou osobou, ktorá bola nakazená.

Každý pacient s diagnostikovanou kvapavkou musí byť evidovaný, je povinný sa liečiť a absolvovať tri kontrolné vyšetrenia.

Kontrolné vyšetrenie liečby kvapavky

Prvé vyšetrenie sa vykonáva do 48 hodín od začiatku liečby.
Ďalšie potom prebiehajú v týždenných intervaloch.
Vykonáva sa tiež preventívny odber krvi na infekciu HIV a syfilisom.
Proces kontrolných vyšetrení trvá 4 mesiace.
Ak sa testy ukážu negatívne, pacient je vyradený z evidencie.

Stačí jedno nezodpovedné rozhodnutie a váš život sa môže otočiť naruby…
Účinnejšia ako liečba je prevencia!

Preventívne opatrenia pri kvapavke pozostávajú najmä z vyhýbaniu sa infekcii.
Monogamia a obmedzenie striedania partnerov sú najúčinnejšími preventívnymi opatreniami ochorenia.

Pretože ide o sexuálne prenášané ochorenie, z angličtiny „sexually transmitted disease“ (STD), existuje účinná prevencia najmä v používaní kondómov. Na rozdiel od niektorých iných infekčných ochorení, ktoré zanechávajú celoživotnú imunitu, na kvapavku môžete, aj po prekonanej a vyliečenej chorobe, ochorieť vždy znovu.

Pravidlá bezpečného sexuálneho života:

• nestriedajte často sexuálnych partnerov,
• poznajte zdravotný stav svojho partnera,
• ak máte čo len najmenšie pochybnosti, používajte prezervatív.

Ak vychádzame z faktu, že približne 2/3 ľudí infikovaných sexuálne prenosnými ochoreniami sú mladí ľudia mladší ako 25 rokov, základom prevencie by mala byť najmä komplexná sexuálna výchova dostupná mladým ľuďom ešte pred zahájením ich sexuálneho života.

Relevantné informácie pomáhajú aj laikom včas rozoznať symptómy ochorenia a zabrániť jeho ďalšiemu šíreniu. Keďže neexistuje rýchly a spoľahlivý spôsob, ako kvapavku rozpoznať (práve preto, že často prebieha práve v bezpríznakovej forme), výber sexuálneho partnera by mal byť vždy zodpovedný.

Počas sexuálneho života sú teda najjednoduchšími a najprístupnejšími formami ochrany bezpečné sexuálne správanie a využívanie bariérových foriem antikoncepcie – kondóm, femidom (laicky – ženský kondóm).

Varovným signálom je však údaj, že kondóm ako ochranu pred infekciami používa iba 17-20% mladých mužov a žien! Špecifická prevencia kvapavky očkovaním neexistuje.

V súčasnosti sa dá aj kvapavka už diagnostikovať domácim testom, ktorý umožňuje zistiť pravdu rýchlo a diskrétne. Je určený pre ženy aj pre mužov. Výsledok je známy asi po 30 minútach. Samozrejme, ak je test pozitívny, je nevyhnutné navštíviť lekára, výsledok potvrdiť alebo vyvrátiť a začať ihneď s potrebnou liečbou.

Odbornú kontrolu zabezpečila MUDr. Adriana Šimková, PhD., praktická lekárka pre dospelých, s atestáciou z internej medicíny, členka výboru Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva.

Zdroje:

http://www.uvzsr.sk/kvapavka-gonorea

https://www.slovenskypacient.sk/kvapavka-v-hrdle

https://zdravoteka.sk/magazin/ako-sa-prenasa-kvapavka/

htps://www.pohlavne-choroby.eu/diagnostika-a-liečba-kvapavky/

Pavol Jarčuška, Adriana Liptáková: Pohlavné choroby v ambulancii praktického lekára, 2005, roč. 2 (7 – 8): 286 – 289, Solen