Sú domnienky, že existenciu meningitídy si mohol uvedomovať už Hippokrates. Popis tuberkulóznej meningitídy, vtedy nazývanej „vodnateľnosť mozgu“, je však prisudzovaný edinburskému lekárovi Sirovi Robertovi Whyttovi, ktorý ho použil v jednej správe o úmrtí z roku 1768. Súvislosť tuberkulózy a jej patogénu bola ale objasnená až v ďalšom storočí. No a v roku 1944 vedci potvrdili účinnosť penicilínu voči meningitíde.
Meningitída vedie k sepse
Meningokok je skrátený názov pre baktériu, ktorá sa odborne nazýva Neisseria meningitidis. Má tvar kávového zrna, a ide o výlučne ľudský patogén, ktorý sa prenáša len medzi ľuďmi kvapôčkovou infekciou – kašľom, nádchou, bozkávaním a iným úzkym kontaktom. Nie každý, kto je nosičom meningokoka, ochorie. Väčšinou si imunitný systém s meningokokom poradí, a v priebehu niekoľkých týždňov až mesiacov zasa vymizne. Inkubačná doba je relatívne krátka, pohybuje sa v rozmedzí od 1 do 8 dní. Baktéria je citlivá na slnečné svetlo, dezinfekčné prostriedky aj vysychanie, na vzduchu rýchlo hynie, no dobre znáša nízke teploty. Meningokok vyvoláva najmä hnisavé zápaly mozgových blán a meningokokovú sepsu (otravu krvi). Je nevyhnutné bojovať s komplikáciami a život ohrozujúcimi stavmi ako je otrava krvi, zástava srdca či bezvedomie. Každý rok vyše 1,2 milióna ľudí na Zemi ochorie na bakteriálnu meningitídu, a takmer 120 tisíc z nich na ňu zomrie.
Prvá zaznamenaná epidémia meningitídy vypukla v Ženeve v roku 1805. Krátko potom bolo niekoľko ďalších epidémií v Európe a v Spojených štátoch, správa o epidémii v Afrike sa objavila v roku 1840. Prvá správa o bakteriálnej infekcii spôsobujúcej meningitídu pochádza od rakúskeho bakteriológa Antona Weichselbauma, ktorý v roku 1887 popísal baktériu meningococcus. V ranných správach o ochorení sa uvádza, že úmrtnosť na meningitídu bola vysoká (viac než 90 %). V roku 1906 bolo vyvinuté antisérum účinné u koní. Neskôr bolo zdokonalené americkým vedcom Simonom Flexnerom, a značne znížilo úmrtnosť na meningokokové ochorenie u človeka. Nástup očkovania proti Haemophilus influenzae na konci 20. storočia viedol k výraznému poklesu počtu prípadov meningitídy spojovaných s týmto patogénom. A v roku 2002 vedci zistili, že prognózu bakteriálnej meningitídy by mohla zlepšiť liečba steroidmi.
Kto by myslel na meningitídu?
Napriek rýchlej diagnostike a ihneď nasadenej liečbe, 1 z 10 pacientov zomiera a 1 z 5 končí s trvalými následkami. Prejavy na začiatku ochorenia nie sú jednoznačné, a tak sa môže stať, že si ich laici, ale aj lekári zamenia napríklad za bežné prechladnutie. Vysoká horúčka, zimnica, nevoľnosť, vracanie, bolesti hlavy. Kto by myslel na meningitídu? Až keď sa na tele chorého objavia krvné výrony – petéchie, je jasné, že pacient je nakazený meningokokom. Na človeka zaútočí, keď je po chorobe, má zníženú imunitu alebo je následkom vysokého životného tempa a nasadenia unavený, oslabený. Zápal mozgových blán je agresívny, prakticky v priebehu 24 až 48 hodín môže spôsobiť úmrtie človeka. Preto je nevyhnutné, aby lekári ihneď po diagnostikovaní ochorenia chorému nasadili antibiotiká a izolovali ho. Niekedy sa meningokok usídli na čas v nosohltane a nič svojmu hostiteľovi nespôsobí. Podľa odhadov až 15% ľudí je nosičom práve tejto baktérie.
Desať príznakov meningitídy
Je viacero skupín meningokokov, ktoré sa označujú písmenami, a majú nerovnaké rozšírenie po svete. Poznáme 13 séroskupín meningokoka, z ktorých najčastejšími pôvodcami sú skupiny A, B, C, Y a W. Sú súčasťou ľudskej mikroflóry, najmä dýchacích ciest. Tieto baktérie prežívajú u ľudí aj niekoľko mesiacov bez príznakov, a nespôsobujú žiadne ochorenia. Podchytené symptómy meningitídy sú u pacientov tieto:
- Prudký nástup horúčky, studené končatiny
- Silné bolesti hlavy
- Odmietanie jedla, vracanie, kŕče, hnačka
- Spavosť, neschopnosť sa prebudiť
- Poruchy vedomia
- Svetloplachosť, zmätenosť, plačlivosť
- Mdloby a bezvedomie
- Stuhnutie šije
- U bábätiek vyklenutie fontanely na hlave
- Podkožné bodkovité krvné fliačiky po tele (petéchie)
Tumblerov test pohárom
Ak sa chorému objavili na tele petéchie, je nevyhnuté okamžite volať záchrannú službu a upozorniť ich na riziko meningitídy. Lekári by mali ešte pred ďalšími diagnostickými metódami pacientovi nasadiť širokospektrálne antibiotiká, aby nestrácali drahocenné minúty. Nielen laici, ale aj odborníci pri určovaní prvotnej diagnózy používajú rokmi osvedčený Tumblerov test pohárom. Stačí pritlačiť priesvitný sklenený pohár o kožu, a pokiaľ petéchie nezmiznú, je to meningitída. Napovie aj test v ľahu. Človek by mal ležať na chrbte, a druhý človek by sa mu mal pokúsiť pritlačiť hlavu na hrudník. Ak to nie je možné, pokrčí pritom nohy alebo nevie v ľahu zdvihnúť vystretú nohu, zohne ju v kolene – sú to príznaky meningitídy. Pokiaľ podozrenie na meningokokové ochorenie existuje už v priebehu prvého vyšetrenia, smernice v medicíne odporúčajú podať penicilín ešte pred prevozom do nemocnice.
Liečba zápalu mozgových blán
Ľuďom, ktorí boli vystavení kontaktu s niekým, kto je nakazený meningokokom, sú na krátke obdobie ordinované antibiotiká. Tie pomôžu predísť rozvinutiu choroby, aj keď nepomáhajú predísť budúcim infekciám. Pacienti so zápalmi mozgových blán potrebujú ošetrenie v nemocnici na jednotkách intenzívnej starostlivosti. Empirická liečba antibiotikami (liečba bez presnej diagnózy) by mala začať okamžite, dokonca ešte pred tým, ako sú známe výsledky lumbálnej punkcie a analýzy mozgomiešneho moku. Voľba počiatočnej farmakoterapie vo veľkej miere závisí od druhu baktérií, ktoré spôsobujú meningitídu – prihliada sa na oblasť, kde žijú. Pacientom lekári indikujú antibiotiká – cefalosporíny tretej generácie, ako sú cefotaxim alebo ceftriaxon. Tam, kde je zistená zvýšená rezistencia na cefalosporíny, sa pridáva vankomycin. Chloramfenikol, či už samostatne alebo v kombinácii s ampicilinom, funguje rovnako dobre.
Ako sa nakazíme, a ako nie…
Najohrozenejšou skupinou sú najmä deti do štyroch až piatich rokov, kedy ešte imunitný systém prechádza vývojom. Nie je dostatočne silný, aby deti chránil pred závažnými infekciami. Po tomto období sa už imunitný systém stáva silnejším. Väčšina meningokových ochorení sa bez varovania prejaví u ľudí, ktorí pred tým boli úplne zdraví. Zmeny životného štýlu, ktoré môžu zvyšovať šance nakazenia zahŕňajú:
- Návštevy klubov
- Cestovanie
- Vstup do armády
- Strednú školu
- Fajčenie
- Bozkávanie
- Stres z rozchodu
Jedinou účinnou prevenciou je dnes očkovanie. Patrí medzi dlhoročné priority výskumných vedeckých tímov. Prvé pokusy siahajú až do roku 1908, no prvá vakcína bola uvedená na trh v roku 1969. Na svete existuje viacero vakcín, niektoré sa používajú aj u nás, najmä v akútne zhoršenej epidemiologickej situácii, kedy sa očkujú ľudia v okolí chorého. V súčasnom období je podľa Štátneho ústavu na kontrolu liečiv na slovenskom trhu zaregistrovaných päť vakcín proti meningokokom. Jedna je len na očkovanie proti séroskupine C, jedna na očkovanie proti séroskupinám A + C. Dve ďalšie sú štvorvalentné, a teda chránia proti 4 séroskupinám (A, C, W135, Y). Máme aj vakcínu proti sérotypu B. Očkovanie proti meningokokom nie je povinné, a pacient si ho hradí sám. Ide o neživú vakcínu. Proti sérotypom C a sa dajú vakcíny použiť už v prvom roku života. Proti menigokokom možno očkovať deti, tínedžerov i dospelých jednou dávkou vakcíny.
Zdroje:
Komentáre