Dvadsiate storočie dostalo vďaka objavu a zavedeniu antibiotík do klinickej praxe aj prívlastok storočie antibiotík. Pôvodne sa antibiotiká využívali len pri liečbe infekčných chorôb u ľudí, ale čoskoro sa začali uplatňovať aj vo veterinárnej medicíne.

Antibiotiká sú lieky, ktoré sa používajú na usmrtenie alebo zastavenie rastu bakteriálnych choroboplodných zárodkov v organizme. Ich nesprávnym používaním, či nadužívaním však znižujeme ich pre život dôležitú účinnosť.

Antibiotiká sú aj vo veterinárnej praxi príliš cenné lieky na to, aby sa neznehodnocovali nesprávnym používaním. Na otázky v akých prípadoch sa pri liečbe našich domácich miláčikov najčastejšie antibiotiká používajú a ako s nimi treba zaobchádzať, aby sme im viac neubližovali ako pomáhali odpovedá veterinárny lekár MVDR. Vladimír Pagáč z veterinárnej kliniky Bullypet v Bratislave. A možno budete prekvapení koľko spoločných čŕt aj v tejto oblasti existuje medzi ľudským a zvieracím svetom.

V humánnej medicíne sa dnes už otvorene hovorí o tom, že užívame príliš veľa antibiotík. Aké percento zastúpenia zo širokej škály liekov používaných vo veterinárnej praxi predstavujú antibiotiká?

Takto to ťažko určiť, ale odhadom predstavujú 30 – 40 % liekov, ktoré využívame v terapii zvierat v ambulanciách. Antibiotiká sú často využívané pri bakteriálnych ochoreniach dýchacieho systému, tráviaceho traktu, pri zápaloch kože; pri traumách sa antibiotiká využívajú na predoperačné alebo pooperačné antibiotické krytie, s cieľom predísť možným komplikáciám.

V prípade zvierat však pri používaní antibiotík platí to isté čo v humánnej medicíne – antibiotiká sa využívajú len pri liečbe bakteriálnych infekcií, pretože pri liečbe vírusových infekcií nemajú vôbec žiadny efekt. Pri virózach môžu mať efekt len vtedy, ak  dokážu zamedziť sekundárnym bakteriálnym komplikáciám, ku ktorým môže prísť po oslabení organizmu virózou.

Sú si antibiotiká pre ľudí a pre zvieratá podobné?

Nielenže sú si podobné, ale u ľudí aj zvierat sa využívajú tie isté antibiotiká. Antibiotiká v humánnej a veterinárnej medicíne sa nelíšia.

Pri akých ochoreniach domácich miláčikov najčastejšie indikujete antibiotickú liečbu?

Veľmi často ich využívame pri dýchacích ochoreniach; pri kožných problémoch, tzv. dermatitídach, často hnisavých, ktoré sú spôsobené práve baktériami. Najčastejšie  diagnostikované máme stafylokokové a streptokokové kožné infekcie. Antibiotiká využívame aj pri rôznych zápalových ochoreniach tráviaceho traktu. Toto všetko sú najčastejšie indikácie na použitie antibiotík u zvierat.

Zastavme sa pri jednotlivých skupinách ochorení. Sú dýchacie ťažkosti, najmä u psov, ktorí sú najobľúbenejšími domácimi spoločníkmi, časté?

Ochorenia dýchacieho systému u psov sú pomerne časté. Ide však skôr o sezónnu záležitosť. Najviac sa s takýmito ochoreniami stretávame na jar a na jeseň. V ovzduší je väčší výskyt mikroorganizmov, v prechodných obdobiach je aj organizmus zvierat mierne oslabený a preto sú viac náchylné na dýchacie ochorenia.

Aj u zvierat pozorujeme epidémie. Ak príde najmä u psov vlna „kotercového“ kašľa, tri – štyri týždne liečime niekoľko nových prípadov denne. Ide totiž o prenosné ochorenie.

Je pes imúnny voči chorobám dýchacieho systému človeka? Teda môže pes ochorieť od svojho majiteľa?

Kedysi dávno som to považoval za absolútne vylúčené, ale dnes už nemám taký radikálny názor, pretože sa stále častejšie stretávam s tým, že keď je chorý majiteľ, po pár dňoch ochorie aj pes. Je to spôsobené aj tým, že naši psi s nami dnes často spávajú v posteli, počas dňa trávia väčšinu času v tesnej blízkosti človeka. Ťažko im vysvetlíme, že teraz pri nás nemôžu byť, lebo sme prechladnutí. V obrátenom garde, teda, že by človek pri chorobe dýchacích ciest ochorel od zvieraťa, to som ešte nezažil.

Časté kožné ochorenia u psov sú spôsobené najmä tým, že sa pohybujú blízko pri zemi, aj v rôznych porastoch, kde predpokladáme vyšší výskyt patogénov ako vo vzduchu?

V zásade pri akomkoľvek narušení kože sa otvára brána na vstup infekcie do organizmu. Pes vojde do trávy, rôznych porastov a kríkov, poškriabe sa, niekedy sa pochytia medzi sebou – môže prísť k porušeniu celistvosti pokožky a to je najčastejší spôsob ako prichádza k infekcii kože. Stále častejšie sa však stretávame aj s kožnými alergiami u zvierat. Pri tomto oslabení organizmu sa takisto otvára cesta k bakteriálnym infekciám kože.

Ďalšou veľkou skupinou ochorení, pri ktorej využívate vo veterinárnej ambulancii na liečbu antibiotiká sú tráviace ochorenia?

Dôvodom ochorení tráviaceho traktu je to, že pes niečo nevhodné  zožerie, ale dôvodom môže byť aj kontaktné ochorenie, tzn. že infekcie gastrointestinálneho traktu si prenášajú zvieratá medzi sebou. Najmä dnes, keď je vo väčších aglomeráciách vysoká koncentrácia psov, prenos týchto ochorení nie je nič výnimočné. Aj tento typ ochorení prichádza potom vo vlnách. Najčastejšie prejavujú vo forme hnačky.

Prečo sa používajú antibiotiká pri chirurgických zákrokoch?

V chirurgii používame antibiotiká, rovnako ako analgetiká, úplne štandardne. Ako antibiotické krytie pred operáciou, aj po operácii držíme zviera pod antibiotickou clonou minimálne šesť dní práve z dôvodu, aby nevznikla infekcia.

Platia zlaté pravidlá užívania antibiotík humánnej medicíny aj v prípade veterinárnej medicíny?

Pravidlá podávania antibiotík platia u zvierat presne takisto ako aj u ľudí. Platia zásady:

• podávať antibiotiká len v indikovaných prípadoch,
• zahájiť antibiotickú liečbu včas,
• v organizme dosiahnuť optimálnu hladinu antibiotika čo najrýchlejšie a udržať ju dostatočne dlho – inak hrozí nedoliečenie a recidíva,
• antibiotiká správne dávkovať, pretože nízke dávky majú nedostatočný účinok, vysoké sú škodlivé a zbytočné,
• dodržiavať intervaly užívania antibiotík,
• doužívať celú predpísanú dávku antibiotika.

Je jednoduché prinútiť zvieratá antibiotikum skonzumovať?

Niektoré antibiotiká, ktoré sú vo forme veterinárnych špecialít bývajú ochutené, takže psy sa dokonca na ich konzumáciu tešia. Ak sa používajú humánne antibiotiká, ktoré nemáme vo veterinárnych špecialitách podávame ich so stravou, ktorá je pre psíka atraktívnou, napr. syr, kúsok mäsa a pod.

Za akú dlhú dobu dokážu antibiotiká u zvierat, resp. u psov zabrať?

Úspešná antibiotická liečba by mala mať výsledky približne po dvoch – troch dňoch. Ak  sa stav po troch dňoch nelepší, v takom prípade sa zvažuje použitie iného antibiotika, ktoré by bolo na dané ochorenie vhodné. Vo väčšine prípadov však robíme „antibiogram“, vyšetrenie, ktoré zisťuje citlivosť na antibiotiká, čím dosahujeme správnu voľbu antibiotika na daný typ baktérie vyvolávajúcej infekciu.

Trpia pri konzumácii antibiotík aj zvieratá nežiaducimi účinkami?

Vyskytujú sa prirodzene aj u zvierat a sú veľmi podobné ako u ľudí – tráviace problémy, nevoľnosť, hnačky.

Majú aj domáce zvieratá alergiu na antibiotiká?

Mávajú. Takisto ako u ľudí môžu pri podaní antibiotika nastať problémy s dýchaním, zvieratá môžu mať svrbivý pocit v telesných otvoroch, tráviace ťažkosti, kožné problémy. Rovnaké problémy aké bývajú u ľudí, bývajú aj u zvierat.

Koľko dávok antibiotík je pre psa počas roka primeraných?

To závisí aj od kondície organizmu zvieraťa a stavu jeho imunity. Mal som sučku, ktorá za svojich šestnásť rokov nepotrebovala antibiotiká ani raz. Sú však aj zvieratá, ktoré sú náchylnejšie na rôzne ochorenia. Pokiaľ sa však dá, snažíme sa predpisovaniu antibiotík vyhnúť. Ale v indikovaných prípadoch sa tomu vyhnúť nedá. Ak má pes vysoké teploty, profúzne hnačky, v takom prípade sú antibiotiká potrebné hneď na začiatku terapie, aby sme ten stav zvládli v zárodku.

Aj u domácich zvierat je dôležitá prevencia. Ako sa u nich dá zlepšovať imunita?

Na zlepšenie imunity sa môžu u zvierat používať veterinárne imunitné induktory vo forme sirupov, tabliet, ktoré patria do skupiny veterinárnych špecialít. Humánne nie sú príliš vhodné a špeciálne u mäsožravcov nepoužiteľné. Ide o formu výživových doplnkov.

Preferujeme skôr sirupy, ktoré sú pre zvieratá na podávanie vhodnejšie. Vhodné sú aj probiotiká vo forme pást, sirupov, kapslí, či tabliet. Samozrejme, že platí to isté ako u človeka – kondíciu zvierat a ich imunitu zlepšuje aj kvalitná strava a dostatok pohybu.  V čím lepšej fyzickej kondícii zviera je, tým menej náchylné je na rôzne ochorenia.

Ak už treba zvieraťu podávať antibiotiká, aké chyby robia najčastejšie ich majitelia?

Často sa stretávame s tým, že aj v týchto prípadoch zaúraduje doktor Google a majitelia zvierat nasadia antibiotiká zvieratám svojvoľne. Buď si ich nejakým spôsobom zoženú, nezriedka sa však stáva, že zvieraťu „naordinujú“ zvyšky vlastných antibiotík. Takéto praktiky potom dosť komplikujú liečbu, aj preto, že majitelia sa s tým neradi priznávajú. Márne potom pátrame prečo práve antibiotikum, ktoré bežne na takýto typ ochorenia zaberá je zrazu neúčinné.

Ďalším nesprávnym krokom je ak po ústupe príznakov ochorenia nevyužívajú celú dávku predpísaného antibiotika. Zlé je ak narušia aj interval podávania antibiotík, ktorého dodržiavanie je dôležité preto, aby bola v tele stále potrebná hladina lieku, ktorá zabíja baktérie alebo zabraňuje ich rastu.  Všetky tieto praktiky môžu výrazne skomplikovať liečbu zvieraťa a prispievajú uňho k budovaniu rezistencie na antibiotiká.

Čo znamená antimikrobiálna rezistencia u domáceho zvieraťa?

Rezistencia je stav, keď má mikroorganizmus, ktorý spôsobuje ochorenie vybudovanú odolnosť voči danému antibiotiku. Jednoducho povedané, ak antibiotikum nedokáže baktériu zabiť alebo zabrániť jej rozmnožovaniu v organizme.

Antimikrobiálna rezistencia začína byť v humánnej medicíne vážnym problémom. Stretávate sa s ňou aj v ambulancii veterinára?

Stretávame, ale nemôžem potvrdiť, že by išlo o rovnaký trend ako u ľudí. Naša „klientela“ je rôznorodá, takže sa nedá zovšeobecňovať. Je to vysoko individuálne.

Skupina antibiotík, ktorá nám na ochorenie zaberá v jednej skupine zvierat absolútne štandardne, je pri iných skupinách zvierat menej účinná, až  neúčinná. Príčinou, ale nemusí byť rezistencia baktérií, ale nesprávny postup majiteľa pri predchádzajúcej liečbe antibiotikami.

Takže môžem len potvrdiť, že aj v našej ambulancii sa vyskytujú prípady rezistencie na antibiotiká, ale netrúfam si tvrdiť, že výskyt antimikrobiálnej rezistencie stúpa aj vo veterinárnej medicíne.

Čo ale pre zviera znamená, ak má vybudovanú antimikrobiálnu rezistenciu?

Znamená to, že štandardné bežné antibiotiká, ktoré by mali pomôcť pri liečbe konkrétneho ochorenia u takéhoto zvieraťa nezaberajú. V tom prípade treba použiť úplne iný druh antibiotika, modernejšie, silnejšie, ktoré ale napokon ochorenie zvládnu.

Nové antibiotiká sa neustále vyvíjajú aj preto, aby sme ich vedeli použiť aj na multirezistentné kmene mikróbov, na ktoré bežné antibiotiká nezaberajú. Pri správnom liečebnom postupe sa pri zdravom organizme zvieraťa však väčšinou infekcia zdolá skôr, ako sa u jej pôvodcov stihne vytvoriť rezistencia.