Antibiotiká a probiotiká

Posted · Add Comment
antibiotiká a probiotiká

Užívanie probiotík musí ísť „ruka v ruke“ s antibiotickou liečbou

Ruka v ruke s užívaním antibiotík však každý lekár odporúča aj probiotiká, ktoré majú nezastupiteľné miesto v prevencii a potláčaní nežiaducich účinkov antibiotickej liečby.

Hnisavé zápaly hrdla, zápaly prínosových dutín, zápaly priedušiek, či pľúc, ale aj zápaly močových ciest, či obličiek a zápaly kože, infikované poranenia po úrazoch – to sú najčastejšie dôvody predpisovania antibiotík v ambulanciách praktických lekárov.

Prečo potrebujeme pri antibiotickej liečbe probiotiká?

„Aj keď antibiotiká liečia, ich užívanie predstavuje výrazný zásah do organizmu. V dôsledku antibiotickej liečby často dochádza k narušeniu črevnej mikroflóry. Antibiotiká totiž v tele neničia len zlé baktérie, ale aj zdraviu prospešné baktérie, čo môže viesť k hnačkám alebo vaginálnym mykózam. Probiotiká slúžia na to, aby nežiaduce účinky antibiotík eliminovali,“ vysvetľuje praktická lekárka MUDr. Jana Bendová.

Najčastejšie nežiaduce účinky antibiotík:

  • hnačka (je spôsobená narušením ochrannej bariéry vytváranej mikroflórou hrubého čreva; v súvislosti s užívaním antibiotík vzniká podľa spektra podávaných liekov v 5 – 30% prípadov),
  • kvasinková infekcia u žien (pri antibiotickej liečbe dochádza aj k narušeniu mikroflóry v pošve, čo býva hlavnou príčinou vaginálnych kvasinkových zápalov),
  • alergické reakcie (napr. kožná vyrážka).

„Treba však zdôrazniť, že aj napriek možným nežiaducim účinkom sú antibiotiká v liečbe infekcií nezastupiteľným liečivom,“ zdôrazňuje MUDr. Bendová.

Hnačky vyvolané podávaním antibiotík sú bežným javom, pričom sa jednotlivé antibiotiká významne líšia pravdepodobnosťou ich vyvolania. V ambulantnej praxi sú najčastejšie hnačky po antibiotikách, ktoré sú účinné na anaeróby, častejšie sú preto po aminopenicilínoch, aminopenicilínoch s inhibítormi betalaktamáz, penicilínoch, menej často sú po makrolidoch, tetracyklínoch a zriedka po chinolónoch.

Čo sú to probiotiká?

„Probiotiká alebo probiotické kultúry sú živé organizmy s priaznivým vplyvom na naše zdravie. Ide o baktérie, ktoré sú prospešné pre svojho hostiteľa – to znamená, že mu neškodia a sú preňho prospešné aj vtedy ak ich konzumuje v bežných dávkach,“ hovorí gastroenterológ MUDr. Peter Minárik, odborník na výživu a zdravý životný štýl. „Ide najmä o rôzne kmene laktobacilov a bifidobaktérií, ktoré môžeme organizmu dodávať prostredníctvom stravy alebo výživových doplnkov.“

Priateľské baktérie

V ľudskom čreve sa nachádza 1,5 – 2 kilogramy baktérií. Rozsahom je najvýznamnejším imunitným orgánom a predstavuje kontaktnú bránu medzi vonkajším a vnútorným prostredím. Imunitnú funkciu čreva v podstatnej miere ovplyvňuje práve bakteriálna priateľská mikroflóra. Zdravá črevná mikroflóra je predpokladom kvalitne fungujúceho imunitného systému, pomáha znižovať riziko črevných zápalov, zlepšuje funkciu ochrannej bariéry čreva a využitie živín z potravy. „Dostatočné množstvo zdravých črevných baktérií potláča rast choroboplodných a nebezpečných baktérií a plesní, pôsobí proti črevným toxínom a znižuje riziko rakoviny. Baktérie zlepšujú vstrebávanie niektorých minerálnych látok z čreva (napríklad vápnika) a prispievajú k zníženiu cholesterolu v krvi. Hrajú tak úlohu v prevencii ochorení srdca a ciev,“ spresnil gastroenterológ MUDr. Minárik.

Bakteriálna mikroflóra sa okrem toho vyskytuje aj na ostatných slizniciach organizmu – na koži, v ústnej dutine, na sliznici dýchacích ciest, v pohlavných orgánoch. „Organizmus teda žije v symbióze s priateľskými, tzv. „friendly“ baktériami. V prípade, keď sú z nejakých dôvodov potlačené, napríklad pri užívaní antibiotík, pri liečbe ožarovaním, či pri cestovateľskej hnačke, prejavuje sa nedostatok prirodzenej mikroflóry ochoreniami a vtedy treba organizmu probiotiká dodávať,“ spresnil MUDr. Minárik.

Kde nájdeme probiotiká?

Probiotické výrobky

Podľa MUDr. Petra Minárika môžeme črevnú mikroflóru podstatným spôsobom ovplyvňovať stravou. Na trhu existuje široká škála fermentovaných výrobkov, ktoré obsahujú laktobacily, či bifidobaktérie.

Probiotickými potravinami nazývame výrobky s obsahom probiotických kultúr. Patria k nim kyslé mliečne výrobky (acidofilné, kefírové mlieko, žinčica, jogurty, jogurtové nápoje, bryndza), ale napríklad aj kyslá kapusta. „Tieto potraviny označujeme aj za tzv. funkčné potraviny, pretože okrem nasýtenia a základných nutričných vlastností majú pri dostatočnom príjme aj dokázateľne pozitívne zdravotné účinky. V obchode spravíme vždy dobre ak si do nákupného vozíka vložíme potraviny s označením, že obsahujú probiotickú kultúru. Aj v prípade plného zdravia by sme mali podporovať črevnú mikroflóru konzumáciou aspoň jednej fermentovanej potraviny denne.“

Probiotické doplnky výživy

Doplnky výživy s obsahom probiotických kultúr sú produkty, ktoré obsahujú jeden alebo viac živých mikrobiálnych kmeňov zlepšujúcich zloženie črevnej mikroflóry.

„ V lekárňach existuje dnes obrovská škála doplnkov s obsahom probiotických kultúr. Snažíme sa ponúkať tie overené, pri ktorých sa účinky a bezpečnosť potvrdili renomovanými klinickými štúdiami. Pri konzultácii o vhodnom type probiotika postupujeme u každého pacienta individuálne, pretože iné probiotikum je vhodné napríklad pri trojdňových antibiotikách, iné pre pacientku s vaginálnou mykózou, iné pre pacienta s alergiami, ktorý chce užívať probiotiká dlhodobo. Treba však zdôrazniť, že v prípade antibiotickej liečby by ich mali pacienti užívať súbežne s antibiotikami a probiotiká by mali brať aj minimálne 5 – 7 dní po dobratí antibiotík,“ zdôraznila vedúca Fakultnej lekárne Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Miroslava Snopková, PharmDr., PhD.

Ako užívať probiotiká pri antibiotickej liečbe?

Probiotiká sa zväčša užívajú s minimálne dvojhodinovým odstupom od užitia antibiotika, aby sa predišlo zničeniu probiotika antibiotikami.

Ak užívame antibiotiká každých 12 hodín probiotikum treba brať dvakrát denne.

Ukončenie antibiotickej liečby neznamená aj ukončenie užívania probiotík. „Vzletná poučka znie, že probiotiká by sme mali užívať dovtedy, kým očakávame ich pozitívny účinok. To znamená, že keď užívame antibiotiká a chceme znížiť šancu, že dostaneme post – antibiotickú hnačku, mali by sme probiotiká užívať po celú dobu užívania antibiotík a týždeň, dva po ukončení liečby.“

Podľa MUDr. Minárika je vhodné kombinovať oba zdroje probiotických výrobkov – probiotické potraviny aj probiotické výživové doplnky. „Potraviny s obsahom probiotických kultúr majú ako prevencia svoje miesto v bežnej konzumácii, doplnky sa skôr využívajú pri podpornej liečbe rôznych porúch a chorôb.“

Účinok probiotík:

  • podporujú imunitu a zvyšujú odolnosť organizmu voči bakteriálnym infekciám,
  • oslabujú alergické reakcie a sú nápomocné pri liečbe alergií,
  • uľahčujú vstrebávanie a podporujú účinky vitamínov,
  • znižujú obsah cholesterolu v krvi a tým aj riziko srdcovo – cievnych ochorení,
  • tvorbou kyseliny mliečnej, octovej a maslovej potláčajú hnilobné procesy a pôsobia proti zápche,
  • znižujú riziko vzniku kolorektálneho karcinómu a nádorových ochorení pečene a obličiek.

Nedostatok probiotík v organizme spôsobuje:

  • narušenie zdravej črevnej mikroflóry a rovnováhy organizmu, zníženú črevnú imunitu,
  • poruchy trávenia v podobe hnačiek a nadúvania,
  • zvyšuje riziko črevných zápalových ochorení, rakoviny hrubého čreva a konečníka.

Zaujímavosti o probiotikách

  • Jazykový pôvod slova probiotiká (anglicky probiotics) pochádza z gréckeho „pro bios“ – pre život.
  • Termín „probiotiká“ sa po prvý krát objavil v roku 1965 a použili ho autori Lilly a Stillwell pri opise látok vylučovaných mikroorganizmami, ktoré sú schopné stimulovať rast iných mikroorganizmov.
  • Priaznivé účinky kyslomliečnych potravín na ľudský organizmus poznali už v staroveku.
  • Za začiatok vedeckého prístupu k štúdiu zdraviu prospešných baktérií, ktoré sú prítomné vo fermentovaných kyslomliečnych produktoch, možno považovať rok 1908.
    Ruský vedec Iľja Mečnikov vtedy získal Nobelovu cenu za epidemiologické a mikrobiologické práce, ktoré položili základ preventívneho i liečebného využitia probiotických baktérií. Mečnikov ako prvý rozpoznal význam priateľských črevných mikrobiálnych kultúr a to, že ich nedostatok alebo úplná absencia vyvolá tráviace črevné poruchy s príznakmi nafukovania, vetrov a hnačiek.“ (podľa MUDr. Peter Minárik: Vademecum zdravej výživy).
  • Moderná definícia FAO/WHO uvádza, že „probiotiká“ sú živé mikroorganizmy, ktoré ak sa podávajú v dostatočných množstvách, majú dokázateľne pozitívny účinok na zdravie hostiteľa/príjemcu. (FAO: Food and Agriculture Organisation. WHO: World Health Organisation).
  • Najznámejšie probiotické bakteriálne kmene sú: laktobacily (Lactobacilli) a bifidobaktérie (Bifidobacteri). Patria sem však ďalšie bakteriálne kmene, napr. streptokoky (Streptococci) alebo aj kmene kvasiniek, napr. Saccharomyces.
  • Dysmikróbia – odborný termín na označenie poruchy črevnej mikroflóry.


Zdroje:

http://www.probiotik.sk/

http://www.viapractica.sk/index.php?page=pdf_view&pdf_id=4144&magazine_id=1

http://cs.wikipedia.org/wiki/Probiotikum

http://ecdc.europa.eu/sk

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK S PRIATEĽMI