Antibiotiká sa na Slovensku stále tešia veľkej obľube, napriek tomu, že ich často nepotrebujeme!
Aj keď sa ich spotreba za posledných desať rokov znížila, v rámci OECD patrí Slovensko medzi desať krajín, kde sa predpisujú najviac.
Antibiotiká užívame viac ako treba
V roku 2016 predpísali všeobecní lekári 3,9 milióna balení antibiotík. Štatistiky hovoria, že častejšie tak urobili v prípade dospelých.
- Poistencom Všeobecnej zdravotnej poisťovne predpísali minulý rok všeobecní lekári asi 2,3 milióna balení antibiotík,
- poistencom Dôvery približne 1,2 milióna balení antibiotík,
- a poistencom Union ZP viac ako 354 000 balení antibiotík.
Kancelária Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) na Slovensku upozorňuje, že Slováci veľakrát užívajú antibiotiká zbytočne. Mnohí pacienti doteraz veria vo „všemocnosť“ antibiotík. Kancelária však upozorňuje, že antibiotiká neliečia chrípku, ani väčšinu infekcií dýchacej sústavy.
Až v 80 % prípadov ochorení dýchacích ciest sú totiž ich pôvodcami vírusy. Chrípka je tiež vírusové ochorenie a antibiotikami sa liečia len ochorenia bakteriálneho pôvodu.
Rozhodovanie o užívaní antibiotík je plne v kompetencii lekára. Ten na základe príznakov ochorenia a výsledkov laboratórnych vyšetrení rozhoduje o tom, či liečba vyžaduje aj užívanie antibiotík.
CRP test – užitočný pomocník
V posledných rokoch je v ambulanciách všeobecných lekárov pomocníkom pri diagnostike, resp. pri rozoznaní, či ide o vírusové alebo bakteriálne ochorenie CRP test.
„Pomáha najmä v sporných prípadoch,“ hovorí praktická lekárka MUDr. Jana Bendová. Príznaky ochorení dýchacích ciest vírusového, či bakteriálneho pôvodu sú totiž často veľmi podobné a výsledky tohto rýchleho a efektívneho vyšetrenia dokážu odborníkovi pomôcť v ich presnej diagnostike.
Napriek tomu, že test CRP teda dokáže potvrdiť, či sú antibiotiká pri liečbe ochorenia nevyhnuté alebo nie, nie je samozrejmosťou v každej ambulancii praktického lekára pre dospelých a urobiť CRP test pred predpísaním antibiotík nevyžaduje od lekárov striktne ani žiadna zdravotná poisťovňa.
Pediatrické ambulancie sú naopak od roku 2011 povinné vykonávať pomocné vyšetrenie na C – reaktívny proteín (CRP) a podľa Odborného usmernenia Ministerstva zdravotníctva SR o štandardnom diagnostickom postupe pri indikácii antibiotík u detského lekára je odber na stanovenie CRP (podľa lokalizácie predpokladanej infekcie) súčasťou štandardného postupu pri podozrení na infekčné ochorenie bakteriálneho pôvodu. Toto vyšetrenie je v prípade detí všetkými tromi zdravotnými poisťovňami hradené z verejného zdravotného poistenia.
Čo hovorí CRP?
CRP je bielkovina, ktorá sa tvorí v pečeni. Patrí do skupiny tzv. bielkovín akútnej fázy. Koncentrácia týchto bielkovín začne v rôznej miere stúpať, ak sa v našom tele objaví zápalový proces.
Zvýšené hodnoty bielkoviny akútnej fázy (a teda aj CRP) sú pomerne častým nálezom, pretože náš organizmus reaguje zápalovým procesom prakticky na čokoľvek. K ich zvýšeniu dochádza u infekcií akéhokoľvek pôvodu, ale aj u nádorových ochorení, či v prípade autoimunitných chorôb.
Dospelí majú normálnu hodnotu CRP okolo 0,07 – 8,2 mg/l. Hraničné hodnoty CRP nie sú presne stanovené a podľa rôznych zdrojov sa líšia.
Pri zvýšených hladinách CRP v zásade platí, že ak je jeho hladina nižšia ako 40 mg/l, predpokladá sa, že organizmus bojuje s vírusovou infekciou a nepredpisujú sa antibiotiká, ktoré zaberajú len na bakteriálne infekcie.
Vysoké hodnoty CRP sú známkou bakteriálnej infekcie, ktorá si zväčša vyžaduje liečbu antibiotikami. Po úspešnom podaní antibiotík na bakteriálnu infekciu hladina CRP rýchlo klesá.
Tieto normy sa však v diagnostickom procese neuplatňujú mechanicky. Pri diagnóze je potrebné, aby lekár správne rozpoznal klinické príznaky pacienta a posúdil jeho celkový zdravotný stav.
Hlavným cieľom CRP vyšetrenia je okrem pomoci pri správnej diagnostike, aj zníženie spotreby antibiotík, pretože sa veľmi často predpisovali zbytočne na diagnózy, na ktoré nezaberajú.
Využitie CRP testu v ambulancii praktického lekára
- Používa sa na rozlíšenie bakteriálnej a vírusovej infekcie.
- Pomáha rozhodnúť o prípadnom nasadení antibiotík.
- Jeho výška súvisí s mierou postihnutia tkanív zápalom.
- Slúži na hodnotenie efektívnosti liečby antibiotikami.
Ako poisťovne preplácajú testy CRP?
Ak si dá zmluvný lekár VšZP v prípade dospelého urobiť CRP test, štátna zdravotná poisťovňa ho hradí priamo laboratóriu.
Union zdravotná poisťovňa má CRP vyšetrenie zazmluvnené u tých lekárov pre deti a dospelých, „ktorí dokladovali materiálno-technické a náležité prístrojové vybavenie“.
Zdravotná poisťovňa Dôvera hradí CRP test všeobecným lekárom v rámci kapitačnej platby, pediatrom nad jej rámec.
Prečo je nadužívanie antibiotík vlastne nebezpečné?
Stále podceňovaná hrozba antibiotickej rezistencie
Najhorším dôsledkom nadužívania antibiotík je vznik rezistentných baktérií, ktoré môžu skomplikovať liečbu závažných ochorení. To znamená, že antibiotiká prestanú zachraňovať životy. Už teraz bakteriálne infekcie odolné voči liekom spôsobia v Európe najmenej 25 tisíc úmrtí pacientov.
„Pred objavením antibiotík tisícky ľudí zomierali na bakteriálne ochorenia, ako je napríklad zápal pľúc alebo pooperačná infekcia. Od objavenia antibiotík a ich využívania pri liečbe bakteriálnych ochorení, stále viac baktérií, ktoré boli pôvodne citlivé, sa stáva rezistentnými a vytvorili si rôzne prostriedky boja proti antibiotikám,“ konštatuje Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC).
ECDC varuje: „Antibiotická rezistencia je prirodzený jav spôsobený mutáciami v génoch baktérií. Nadmerné alebo nevhodné používanie antibiotík urýchľuje vznik a šírenie baktérií rezistentných voči antibiotikám. Keď sú citlivé baktérie vystavené pôsobeniu antibiotík, sú usmrtené, ale rezistentné baktérie môžu ďalej rásť a množiť sa.”
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) upozorňuje, že rezistentné baktérie sa potom môžu nekontrolovateľne šíriť a u ľudí, ktorí dovtedy neužívali žiadne antibiotiká, môže spôsobovať závažné infekcie, aj s následkom smrti.
Rezistentné baktérie vyžadujú intenzívnejšiu a finančne náročnejšiu liečbu, ktorá ale nemusí byť vždy úspešná a môže mať závažnejšie vedľajšie účinky.
„Keďže rezistencia sa zvyšuje a v posledných rokoch bolo objavených a uvedených na trh len málo nových antibiotík, problém antibiotickej rezistencie je v súčasnosti veľkou hrozbou pre verejné zdravie,” tvrdí ECDC.
Keď prvé priečky rebríčka nie sú úspechom
Podľa posledných štatistík OECD (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj) je Slovensko spomedzi 31 štátov, krajinou so štvrtou najvyššou antibiotickou rezistenciou. Miera rezistencie voči antibiotikám u nás presahuje až 30 percent. V roku 2014 (keď boli štatistiky naposledy robené) boli na tom v OECD horšie len Grécko, Turecko a Taliansko. Priemer krajín OECD bol necelých 15 percent.
Hlavnou príčinou rastu antibiotickej rezistencie je „nevhodné“ používanie antibiotík.
Antibiotiká treba naozaj predpisovať iba v naozaj nevyhnutných prípadoch. Pacienti by pri užívaní antibiotík zasa mali plne dbať na pokyny lekárov a nepoužívať zvyšky liekov, ani antibiotiká bez predpisu.
Rezistencia na antibiotiká bola aj jednou z ťažiskových zdravotníckych tém v rámci slovenského predsedníctva v Rade EÚ. Tlak na znižovanie predpisovania antibiotík na Slovensku avizuje aj Ministerstvo zdravotníctva SR.
Podľa štátnej tajomníčky rezortu Andrey Kalavskej je dôležité naďalej v tejto oblasti informovať a vzdelávať verejnosť a zvyšovať príležitosti na postgraduálne vzdelávania lekárov.
Čo sú antibiotiká?
Antibiotiká sú lieky, ktoré sa užívajú na usmrtenie alebo zastavenie rastu bakteriálnych choroboplodných zárodkov v tele.
Antibiotiká sa charakterizujú tromi vlastnosťami:
- antimikrobiálnym spektrom (počet mikrobiálnych druhov a kmeňov, ktoré sú citlivé na určité antibiotikum – úzke rozšírené a široké spektrum účinku;
- aktivitou (silou, citlivosťou účinku antibiotika na určité mikrobiálne druhy);
- rezistenciou (odolnosťou mikroorganizmov voči antibiotiku) ovplyvňovaných mikroorganizmov. (Zdroj Aventispharma)
Rôzne typy antibiotík pôsobia vždy len na istý druh zárodkov v organizme človeka. Ideálne antibiotikum má mať vysoko selektívny účinok na bakteriálneho pôvodcu infekcie a minimálne ovplyvňovať fungovanie organizmu.
Antibiotiká sa užívajú ústne vo forme tabliet, či sirupov, v komplikovanejších prípadoch prostredníctvom infúzií, alebo lokálne cez kožu a sliznice tela.
Odbornú kontrolu zabezpečila MUDr. Jana Bendová, PhD., praktická lekárka pre dospelých s atestáciou z posudkového lekárstva a z vnútorného lekárstva, člen výboru Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva.
Komentáre