Kašeľ nie je choroba, ale príznak. Čo nám však dokáže povedať?

Čo je kašeľ?

Kašeľ je prirodzeným obranným reflexom organizmu, ktorého centrum sa nachádza v predĺženej mieche. Kašľom sa organizmus usiluje čistiť dýchacie cesty, udržiavať ich priechodné a odstraňovať z nich patologické produkty a cudzie telesá.Kašeľ zaniká spolu s príčinou dráždenia, prípadne s krátkym časovým oneskorením.

Viete, že?

Epitel povrchu slizníc dýchacích ciest neustále produkuje malé množstvo hlienu. Ak sa do organizmu dostanú vírusy, baktérie, dráždivé, či nebezpečné látky receptory horných aj dolných dýchacích ciest reagujú zvýšenou tvorbou hlienu, ktorý postupne hustne a zostáva na stenách dýchacích ciest. Organizmus sa obranným reflexom usiluje cudzorodé látky a nadmerný hlien odstrániť kašľaním a tým dýchacie cesty vyčistiť.

Kašeľ je niekedy prirodzenou neškodnou reakciou na pobyt v prašnom prostredím, niekedy však môže byť príznakom vážneho ochorenia nielen dýchacích ciest. Je preto dôležité jeho výskyt nepodceňovať.

Viete, že?

Pri kašli opúšťa stlačený vzduch dýchacie cesty niekedy rýchlosťou vyššou ako 900 km/h (rýchlejšie ako hurikán)?

Príčiny kašľa

Kašeľ je pomerne častým príznakom, ktorého príčinou je dráždenie dýchacích ciest alebo príčiny ležia mimo dýchacích ciest.

Dráždenie dýchacích ciest býva spôsobené infekciami dýchacích ciest. Pri infekčných zápaloch dochádza v riasinkovom epiteli dolných dýchacích ciest k zvýšenej tvorbe hlienov, ktorých sa organizmus zbavuje kašľom.

Medzi najčastejšie infekcie dolných dýchacích ciest patria akútne aj chronické zápaly priedušnice a priedušiek vírusového a bakteriálneho pôvodu, ktoré môžu pri nedostatočnej liečbe prerásť do zápalu pľúc a pohrudnice.

Kašeľ sprevádza aj ochorenia horných dýchacích ciest: vírusovú nádchu, akútne a chronické bakteriálne faryngitídy (zápal hltana) a laryngitídy (zápal hrtana).

Viac ako 70 % ochorení má vírusový pôvod, menej ako 30 % ochorení spôsobujú baktérie.

Kašeľ býva sprievodným javom iných závažných infekcií: čierny kašeľ, osýpky, tuberkulóza pľúc a pod.

Ďalšie možné príčiny kašľa:

• exacerbácie (nové, opätovné prepuknutie choroby) chronických respiračných ochorení (bronchiálnej astmy a CHOCHP – chronickej obštrukčnej choroby pľúc);
• obranný reflex pri zapadnutí cudzieho telesa do dolných dýchacích ciest alebo podráždenie, či poškodenie dolných dýchacích ciest vdýchnutím potravy, tekutín;
• zúženie lumenu priedušnice a priedušiek (kašeľ pri bronchiálnej astme, alergických pneumonitídach, chronických bronchitídach, CHOCHP);
• onkologické ochorenia (tumory pľúc a iných častí dýchacej sústavy).

Viete, že?

Ak je potrebné odlíšiť vírusovú a bakteriálnu infekciu, vyšetrí sa z krvi C-reaktívny proteín (CRP). Táto metóda je dnes už bežne dostupná v ambulanciách praktických lekárov.

Veľkou výhodou je dostupnosť výsledku v priebehu 3 – 5 minút. Nevýhodou je, že toto vyšetrenie u dospelých hradí len jedna z poisťovní. Vyšetrením CRP dokážu lekári spoľahlivo odlíšiť infekciu vírusmi od infekcie bakteriálnej, čím sa eliminuje nepotrebné predpisovanie  antibiotík a znižuje sa rast antibiotickej rezistencie.

Viete, že?

Čierny kašeľ sa stáva v ambulanciách praktických lekárov stále viac bežnejšou diagnózou? Toto ochorenie je príčinou kašľa trvajúceho viac ako 7 dní u 10 – 32% dospelých pacientov, najmä vo vekovej skupine 20 – 44 ročných, ale vyskytuje sa aj vo vyšších vekových skupinách?

Príčiny kašľa lokalizované mimo dýchacích ciest

Patria sem závažné ochorenia ako napr. cystická fibróza, sarkoidóza, ochorenia srdca, refluxná choroba žalúdka.

Psychogénny kašeľ je kašeľ vznikajúci na psychosomatickom základe. Je typickejší pre ženy a jeho príčiny dodnes nie sú známe.

Iatrogénny kašeľ je vyprovokovaný nežiaducimi účinkami liekov (napr. lieky na srdce, vysoký krvný tlak – ACE inhibítory, betablokátory a pod.)

Nie je kašeľ ako kašeľ

Hoci je kašeľ bežným a aj najčastejším dôvodom návštevy praktického lekára pre dospelých, či pediatra, určenie jeho príčiny a nasadenie vhodnej liečby nebýva vždy jednoduché. Dôležité je preto typ kašľa správne identifikovať.

Systematický prístup lekára k jeho vyhodnoteniu sa začína klasifikáciou kašľa podľa doby trvania.

Klasifikácia kašľa podľa doby trvania:

• akútny kašeľ – menej ako tri týždne;
• subakútny kašeľ 3 – 8 týždňov;
• chronický kašeľ – viac ako 8 týždňov.

Akútny kašeľ – je najčastejšie spôsobený akútnou infekciou horných dýchacích ciest vírusového pôvodu, ale môže byť aj príznakom akútneho kardiorespiračného problému. Krátkodobý akútny kašeľ môže vyvolať aj vdýchnutie cudzieho telesa, či dráždivých látok. Hoci akútny kašeľ vymizne aj bez liečby v priebehu dvoch týždňov, v rizikových skupinách je potrebné stanoviť hneď ďalšie vyšetrenia, pretože akútny kašeľ môže byť prvým príznakom vážnejšej choroby.

Subakútny kašeľ – trvá viac ako 3 týždne a menej ako 8 týždňov. Pravdepodobnými diagnózami sú postinfekčný kašeľ, baktériová sinusitída, astma, začiatok chronického kašľa. Pri diagnostike treba myslieť na možnosť ochorenia čierny kašeľ (infekčné ochorenie, ktoré spôsobuje baktéria Bordetella pertussis).

Postinfekčný kašeľ – pretrváva až u 11 – 25 % pacientov s preliečenou alebo nedostatočne liečenou akútnou infekciou horných a/alebo dolných dýchacích ciest. Je definovaný ako kašeľ, ktorý sa začal ako akútna infekcia respiračného traktu a nie je komplikovaný pneumóniou (zápalom pľúc). Nekomplikovaný postinfekčný kašeľ vymizne aj bez liečby, vhodné je ale rešpektovať odporúčania a liečbu lekára.

Chronický kašeľ – je najčastejšie spôsobený syndrómom kašľa horných dýchacích ciest (syndróm postnazálneho zatekania), astmou, neastmatickou eozinofilnou bronchitídou, refluxnou chorobou žalúdka samotnou alebo s inými príčinami. V diagnostike treba zvážiť aj úlohu fajčenia a užívanie niektorých liekov (ACE-I). Trvá dlhšie ako 8 týždňov a spontánne nevymizne. Významne ovplyvňuje kvalitu života pacienta.

Klasifikácia kašľa podľa tvorby hlienu

Suchý dráždivý (neproduktívny) kašeľ

Vyznačuje sa drsnými a kŕčovitými záchvatmi kašľa. Dráždivý kašeľ môže vyvolávať napr. cigaretový dym, prach, plynové alebo chemické výpary. Pri infekčných zápaloch dýchacích ciest sa vyskytuje sa počas prvých dní, zvyčajne netrvá dlhšie ako 2 -3 dni, spútum sa netvorí skoro vôbec alebo len v malom množstve a kašeľ často sprevádza bolesť za hrudnou kosťou.

Suchý kašeľ je tiež typický pre pacientov s bronchiálnou astmou, s refluxnou chorobou, či zápalom pohrudnice. Môže byť aj príznakom ochorenia srdca. Často sa objavuje v noci a v ranných hodinách a znižuje kvalitu spánku.

Vlhký kašeľ (produktívny) kašeľ

Tento typ kašľa charakterizuje produkcia väčšieho množstva hlienov. Hromadením hlienov v dýchacích cestách sa znižuje ich priechodnosť. Pacient veľa kašle a ťažšie dýcha. Aj keď sa kašľom odstraňuje prebytočný hlien, plný choroboplodných zárodkov, silný produktívny kašeľ znamená pre pacienta značnú námahu.

Farba hlienov môže byť priesvitná, biela, žltá, žlto-zelená, zelená, až krvavo sfarbená a ich konzistencia riedka-vodnatá, viskózna, až spenená. Farba a konzistencia spúta je dôležitým diagnostickým ukazovateľom. Pôvod spúta nemusí byť len v dolných dýchacích cestách, ale môže ísť o vykašliavanie hlienov zatekajúcich pri zápale nosohltana, či prínosových dutín.

Kašeľ môže mať teda rôzne dôvody. Jeho diagnostika a liečba je však plne v kompetencii lekárov. Pacient by sa mal vyhýbať samodiagnostikovaniu jeho príčin, rozhodne by však nemal podceňovať jeho výskyt a so zdravotnými ťažkosťami by sa mal zdôveriť lekárovi.

Pri diagnostike jeho príčin by mal lekárovi pomôcť pravdivými informáciami o jeho možnej príčine (napr. fajčenie, prechodené ochorenie), o jeho výskyte, či príznakoch.

Samotní pacienti však majú často problém správne popísať charakteristiky kašľa. Identifikácia príčiny kašľa umožňuje začatie efektívnej liečby a tým zlepšenie kvality života pacienta.

Viete, že?

• s akútnym kašľom navštívi svojho praktického lekára asi len 20 % pacientov?
• ženy častejšie ako muži v pomere 2:1 ?
• pre mnohé ženy nie je dôvodom návštevy lekára samotný kašeľ, ale únik moču s ním spojený?
• väčšina pacientov si manažuje liečbu akútneho kašľa sama?
• pacienti si zväčša kupujú voľnopredajné lieky vo forme kvapiek, sirupov, čajov?
• nie je zriedkavosťou, že pacienti užívajú zvyšky liečiv po iných členoch domácnosti, napr. po deťoch?
• následkom býva neúčinnosť liečby pri jej poddávkovaní, resp. užití liečiv po uplynutí doby spotreby?

Liečba kašľa

Aj keď v prípade kašľa menšej intenzity netreba hneď navštevovať lekára, jeho liečba je predsa len zväčša v kompetencii lekára. V prípade jeho mierneho priebehu dokáže odborné rady poskytnúť aj skúsený farmaceut v lekárni. Je však potrebné vždy si podrobne prečítať príbalový leták a dodržiavať odborníkom odporúčané dávkovanie.

Kedy navštíviť lekára?

• ak kašeľ nemá ani po 5 -7 dňoch po liečbe voľnopredajnými prípravkami a pokoju na lôžku tendenciu ustupovať, naopak sa zhoršuje,
• ak ide o pacienta s pridruženými ochoreniami,
• ak ide o dieťa do jedného roka,
• ak ide o tehotnú, či dojčiacu ženu.

Viete, že?

Liečba akútneho kašľa neovplyvní výsledok ochorenia? Lieky sa odporúčajú až vtedy, keď sú ataky kašľa časté a výrazné, alebo kašeľ ruší spánok, pretrváva a je bolestivý. Pri vyčerpávajúcom kašli odporúča odborník lieky na tlmenie kašľa, ktoré sú indikované predovšetkým pred spaním.

Pri produktívnom kašli sa podporuje vykašliavanie spúta pitným režimom a krátkodobým podávaním liekov pre podporu vykašliavania.

Prostriedky na liečbu kašľa sa delia na dve skupiny:

• Antitusiká. Lieky tlmiace kašeľ sa používajú pri suchom dráždivom kašli, keď vykašliavanie neprináša úľavu a kašeľ pacienta vyčerpáva a nedovoľuje mu pokojne spať. Podávajú sa zvyčajne na akútny kašeľ v prvých dňoch infekčného ochorenia, tiež na subchronický (najmä poinfekčný) a chronický kašeľ. Ich dlhodobejšie používanie pri infekčných ochoreniach alebo ochoreniach spojených so zvýšenou tvorbou hlienov nie je účelné.
• Expektoranciá a mukolytiká. Ide o rozmanitú skupinu liekov znižujúcich hustotu hlienov alebo zvyšujúcich tvorbu riedkeho hlienu, čím sa uľahčuje ich vykašliavanie z dýchacích orgánov.

Lieky na liečbu kašľa existujú vo forme sirupov, kvapiek, šumivých tabliet, cmúľacích pastiliek alebo klasických tabliet na prehĺtanie.

V prípade ak kašeľ trvá viac ako tri týždne a je odolný voči predpísanej liečbe odborníci pacienta posielajú na iné vyšetrenia, pretože v takýchto prípadoch môže byť kašeľ príznakom závažnejšieho ochorenia.

Existuje prevencia kašľa?

Samotná prevencia kašľa neexistuje. Existuje však súbor účinných opatrení ako obmedziť príčiny, ktoré vedú k ochoreniam sprevádzaných kašľom.

Najčastejšou príčinou kašľa sú infekcie dýchacích ciest. Je preto dôležité posilňovanie imunitného systému a dodržiavanie súboru preventívnych opatrení pred infekčnými ochoreniami (vyhýbanie sa prostrediu s nadmerným počtom ľudí, primerané obliekanie, dôkladná hygiena, otužovanie, vetranie, dodržiavanie zásad zdravého životného štýlu – zdravá a vyvážená strava s dostatkom vitamínov a minerálov, dostatok pohybu a spánku, dodržiavanie pitného režimu, „nefajčenie“).

Prečo sa vyhýbať ľuďom, ktorí kašľú?

Pretože k prenosu choroboplodných patogénov infekčných chorôb dochádza najčastejšie kvapôčkovou infekciou. Chorý človek kýchaním a kašľaním uvoľňuje do vzduchu infikovaný hlien dýchacích ciest, ktorý sa vdýchnutím dostáva do organizmu iného človeka.

Čo nerobiť, ak kašleme: 

• chodiť na miesta s vysokou koncentráciou ľudí,
• fajčiť,
• zdržiavať sa v nevyvetraných miestnostiach,
• zdržiavať sa na príliš teplom alebo príliš studenom vzduchu.

Čo robiť, ak kašleme: 

• V prípade infekčného ochorenia, zdržiavať sa doma a dodržiavať pokoj na lôžku.
• Najmä pri infekčných ochoreniach je dôležité správať sa ohľaduplne k okoliu. Pri kašli si chrániť ústa (skôr vreckovkou ako rukou), často si umývať ruky.
• V prípade choroby sa vyhýbať potriasaniu rúk.
• Dodávať telu dostatočný prísun tekutín (najmä čajov).
• Pomáha zvlhčovanie vzduchu.
• Ak sa stav po 5 – 7 dňoch samoliečby nezlepšuje, ba dokonca sa kašeľ zhoršuje, je potrebné vyhľadať lekára.
• Kašeľ v začiatočných štádiách treba konzultovať s lekárom v prípade pacientov so závažnými chronickými ochoreniami, tehotných, či dojčiacich žien a detí do jedného roka.

Rady pri užívaní liekov proti kašľu alebo čo by sme mali vedieť pri samoliečbe?

Je potrebné rozoznávať účinky antitusík a expektorancií.

Suchý kašeľ je pre pacienta vyčerpávajúci a zhoršuje ho suché a teplé prostredie. Tento kašeľ nemá žiadny liečebný účinok a tlmí sa zväčša antitusikami. Antitusiká by sa nemali užívať dlhšie ako 5 -7 dní.

Vlhký kašeľ nemožno potláčať liekmi, ktoré ho zastavujú, ale naopak podporiť mukolytikami – prostriedkami skvapalňujúcimi hlieny a expektoranciami – liekmi podporujúcimi samotné vykašliavanie.

Kombinovanie antitusík a expektorancií sa neodporúča. Výnimkou môže byť dráždivý kašeľ, ktorý nedovoľuje pacientovi zaspať. V takom prípade sa užíva antitusikum na noc a počas dňa prípravky na vykašliavanie a riedenie hlienu.

Poslednú dávku liekov na vykašliavanie užite dve hodiny pred spánkom, aby vám odkašliavanie v noci, čo najmenej rušilo spánok.

Domáce recepty pri kašľaní

• Cibuľový čaj alebo šťava z cibule, ktorú pustí nakrájaná cibuľa zaliata medom.
• Vhodné bylinkové čaje alebo sirupy z: prvosienka jarná, mäta prieporná, materina dúška, tymian, lipa, skorocel kopijovitý, ibiš lekársky a pod. Tu je však dobré tiež poradiť sa s lekárom alebo farmaceutom, pretože niektoré byliny sú vhodné v liečbe produktívneho kašľa, iné v liečbe suchého kašľa.
• Pri suchom a dráždivom kašli pomáha aj prehrievací zábal s hrubou vrstvou masti  (husacia, bravčová, olivový olej) prekrytý bavlnenou látkou, resp. zohrievanie hrudníka teplom (termofor, biolampa).
• Konzumáciu medu v kombinácii s citrónom odporúčajú aj odborné štúdie.

Odbornú kontrolu zabezpečila MUDr. Jana Bendová, PhD., praktická lekárka pre dospelých s atestáciou z posudkového lekárstva a z vnútorného lekárstva, člen výboru Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva.

Spracované podľa:

MUDr. Jana Bendová: Pacient s kašľom v ambulancii všeobecného lekára.