Liečba Prevencia

Ktoré sexuálne prenosné ochorenia sa liečia antibiotikami?

Sexuálne prenosné ochorenia sa počas teplých jarných dní objavujú viac. Môžu za to viac slnečného svetla, teplo a vône v ovzduší, produkcia hormónov a zvýšená sexuálna aktivita.

Sexuálne prenosné ochorenia

Stúpajúci výskyt sexuálne prenosných ochorení s príchodom slnečných dní a dovoleniek potvrdzuje aj dermatovenerologička MUDr. Michaela Blaško, PhD.:

A nie je to len medzi mladými ľuďmi, u ktorých sa často predpokladá neviazaný sexuálny život. Pohlavné choroby nájdeme v celej populácii, nezávisle na veku, vzdelaní, či sociálnom postavení.“ Pravdepodobnosť získania pohlavne prenosnej infekcie rastie s počtom sexuálnych partnerov.

Prenosné sexuálne choroby sú širokou skupinou infekčných chorôb, ktorých spoločným znakom je šírenie sexuálnym stykom. K pôvodcom ochorenia v súčasnosti zaraďujeme viac ako 25 rôznych druhov infekcií. 

V teplých dňoch sexuálne prenosné infekcie pribúdajú

Infekcie prenášané sexuálnym stykom (STI – Sexually transmitted infections) rozdeľujeme na klasické pohlavné chorobyostatné choroby prenášané pohlavným stykom.

Medzi „klasické“ pohlavné choroby patria syfilis, kvapavka, mäkký vred, granuloma inguinale, či venerický lymfogramulóm – donovaniosis. Spôsobujú ich baktérie.

Medzi ostatné infekcie, ktoré sa prenášajú pohlavným stykom, ale ich prejavy sú často krát aj mimo oblasť genitálií patria predovšetkým chlamýdiové infekcie, herpetické infekcie, infekcie vyvolané ľudským papilloma vírusom (HPV – Human papillomavirus), infekcie vyvolané vírusom ľudskej imunitnej nedostatočnosti (HIV – Human immunodeficiency virus) hepatitída B, hepatitída C. Vyvolávajú ich plesne, baktérie, vírusy, či prvoky.

„Pri pohlavnom styku sa môžu prenášať aj ľudské ektoparazity, či už v oblasti genitálií (voš lonová) alebo na iných častiach tela, napríklad svrab. Ochorenia sa prenášajú genitálnym, análnym aj orálnym sexuálnym stykom,“ upresňuje dermatovenerologička MUDr. Michaela Blaško, PhD.

Rebríček najčastejšie sa vyskytujúcich pohlavných ochorení vedú genitálny opar, prenosné chlamýdiovépapilomavírusové infekcie. K menej častým, ale oveľa závažnejším ochoreniam patrí syfilis, kvapavka, lymphogranuloma venereum a HIV infekcie.

Pri liečbe bakteriálnych sexuálne prenosných infekcií sa používajú antibiotiká podľa kultivačne stanovenej citlivosti. Vírusové ochorenia sa liečia antivirotikami a kvasinkové infekcie antimykotikami. Nevyhnutným opatrením pri liečbe je liečba všetkých zainteresovaných osôb a vylúčenie sexuálneho styku až do úplného vyliečenia.

Aj keď sa v biologickom zmysle v zásade sexuálne prenosné ochorenia neodlišujú od iných infekčných chorôb spôsobovaných baktériami, vírusmi, parazitmi, či plesňami sú dodnes poznačené pocitmi hanby, trápnosti, nepríjemností, či odporu.

Sexuálne prenosné ochorenia (označované aj ako venerické infekcie, v anglosasštine „Sexually Transmissible Infections“, či choroby bohyne lásky Venuše) sú ochorenia prenášané výlučne pohlavným stykom alebo úzkym telesným kontaktom. Výnimočne môže prísť k ochoreniu aj nepohlavným stykom, napr. transfúziou krvi, či prenosom ochorenia z matky na dieťa.

pohlavne prenosné ochorenia
Zdroj foto: Adobestock.com

Pohlavne prenosné infekcie z hľadiska pôvodcu

Bakteriálne:

  • Syfilis (pôvodca Treponema pallidum)
  • Kvapavka – gonorea (pôvodca Neisseria gonorrhoeae)
  • Chlamýdiové infekcie – lymphogranuloma venereum (pôvodca Chlamydia trachomatis)
  • Nekvapavkové zápaly močovej rúry (pôvodcovia Ureaplasma urealyticum, Mycoplasma hominis)
  • Mäkký vred (pôvodca Haemophilus ducreyi)

Vírusové:

  • Hepatitída A – nie je to typické pohlavné ochorenie, ale môže sa prenášať aj pohlavným stykom
  • Hepatitída B
  • Hepatitída C
  • Genitálny herpes (pôvodca Herpes simplex 1,2 (HSV1, HSV 2)
  • HIV/AIDS (pôvodca vírus HIV)
  • Genitálne bradavice (pôvodca ľudský papilomavírus – HPV)
  • Rakovina krčka maternice (pôvodca ľudský papilomavírus – HPV)
  • Molluscum contagiosum (pôvodca vírus MC)

Mykotické:

  • Kvasinkové zápaly pošvy, ktorých pôvodcami sú rôzne druhy kvasiniek nie sú typickými pohlavnými ochoreniami, ale môžu sa prenášať pohlavným stykom

Parazitárne:

  • Trichomonóza (pôvodca Trichomonas vaginalis)
  • Voš lonová (pôvodca Phthirus pubis ľudovo nazývané filcky)
  • Svrab (pôvodca Sarcoptes scabiei)

Najčastejšie sexuálne prenosné pohlavné ochorenia spôsobené baktériami, vyžadujúce antibiotickú liečbu 

sexuálne prenosné ochorenia

Syfilis (lues)

Výskyt syfilisu na Slovensku má v posledných rokoch stúpajúcu tendenciu. Toto ochorenie je spôsobované baktériou – spirochétou (Treponema pallidum).

Vstupnou bránou infekcie sú sliznice genitálu, análneho otvoru, ale aj ústnej dutiny. Niekedy sa ochorenie prenáša aj cez pokožku infikovaného jedinca. Baktéria Treponema pallidum je dobre citlivá na antibiotiká, rezistentné kmene prakticky neexistujú, čo znamená, že v začiatočných štádiách je ochorenia antibiotikami dobre liečiteľné.

Rozoznávame získaný syfilis, ktorý prebieha v troch štádiách a vrodený syfilis. Syfilis je možné preniesť aj z matky na dieťa. Dnes sa však vďaka účinnej a včasnej liečbe s vrodeným syfilisom takmer nestretávame

Priebeh ochorenia:

Typickým prejavom prvého štádia získaného luesu je nebolestivý tvrdý vred, ktorý sa môže vyskytovať na slizniciach genitálu, análneho otvoru, v ústnej dutine, ale aj na koži. Prejavy v análnej a orálnej oblasti bývajú často prehliadané, čím ochorenie ľahšie postupuje do vyšších štádií.

Okrem vredu býva prítomné aj nebolestivé zdurenie lymfatických uzlín. Inkubačná doba ochorenia je 990 dní.

Aj napriek tomu, že druhé štádium ochorenia (3 – 2 týždňov po 1. štádiu) má „pestrejší“ priebeh, býva často nerozoznané, prehliadnuté alebo „zaliečené“, nie však vyliečené. Na viacerých miestach tela sa objavujú kožné výsevy exantémy.

Na pokožke sa objavuje syfilitická rozeola – nenápadné, nesvrbiace, symetricky rozložené okrúhle škvrnky. V ústnych kútikoch, v oblasti genitálií a análneho otvoru tzv. condylomata lata, plošné, ružovočervené papuly, ktoré môžu rásť až do veľkých rozmerov s prítomnosťou množstva baktérií.

Príznaky sa v priebehu 6 – 8 týždňov spontánne zhoja, pričom môžu zanechať depigmentácie, stratu kožného pigmentu – leucoderma syphiliticum. Pri prejavoch infekcie v ústnej dutine je prítomná nebolestivá syfilitická angína. Často býva prítomná aj syfilitická alopéciavypadávanie vlasov.

V treťom štádiu (po 3 – 7 rokoch od začiatku infekcie) ochorenia nastupujú klinicky závažné prejavy ochorenia na koži, slizniciach, kostiach, kĺboch a na vnútorných orgánoch. Typickými prejavmi sú tabes dorzalis (vysychanie miechy), meningitída, či progresívna paralýza.

Diagnostika

Príznaky syfilisu sa nemusia objaviť hneď po infikovaní, a preto ostáva choroba dlho neodhalená a nepozorovateľne sa tak môže šíriť ďalej. Syfilis na seba upozorní až vtedy, keď prejde do druhého štádia a na tele postihnutého sa objavia kožné zmeny.

Syfilis sa vo väčšine prípadov diagnostikuje pri lekárskej prehliadke, pomocou sérologického vyšetrenia z krvi alebo mikroskopickým vyšetrením steru z infikovaného ložiska.

Pozitívne preukázanie syfilisu z krvného testu je možné urobiť po 4. až 6. týždňoch od nákazy. U nás sa táto skúška označuje skratkou RRR alebo TPHA (Treponema pallidum hemaglutinačný test).

Ak je v prvom štádiu ochorenia prítomný tvrdý vred, tak ten sa vyznačuje výraznou tvrdosťou. Obvykle býva len jeden, je kruhovitého tvaru, veľký asi ako necht a od okolia je ostro ohraničený úzkym, hladkým okrajom. Ak sa odoberie ster z povrchu tohto vredu, dá sa preukázať prítomnosť baktérie – pôvodcu syfilisu.

Môže nastať situácia, že napriek tomu, že lekár má vážne podozrenie na infikovanie syfilisom, ale testy sú negatívne, môže počkať 6 týždňov a testy zopakovať. Táto doba je dostatočne dlhá na to, aby si telo vytvorilo protilátky proti syfilisu, čo sa následne preukáže v krvnom teste.

Liečba

Pretože pôvodcom syfilisu je baktéria, ochorenie sa lieči antibiotikami a pacienti sa liečia na dermatovenerologických oddeleniach. Liekom prvej voľby je prokaín penicilín v injekčnej forme. Tak ako u všetkých sexuálne prenosných ochorení, tak aj pri syfilise sa musia liečiť všetci partneri súčasne.

pohlavne prenosné ochorenia-kvapavka
Zdroj foto: Adobestock.com

Kvapavka (Gonorrhoea)

Pôvod slova gonorea je v gréčtine a v preklade znamená „semenotok, polúcia“. Iný názov, kvapavka, je pôvodom z Nemecka odvodený od slova drippen = kvapkať. Tieto označenia poukazujú na dva z najcharakteristickejších príznakov tejto bakteriálnej choroby.

Kvapavka, gonorea sa prenáša výlučne pohlavným stykom (vaginálnym, orálnym alebo análnym).  Ochorenie sa okrem toho môže počas pôrodu preniesť aj z matky na dieťa.

Pôvodcom ochorenia je baktéria Neisseria gonorrhoeae. Inkubačná doba ochorenia je 2 – 6 dní. Primárna infekcia najčastejšie postihuje močovú rúru a krčok maternice. Veľmi časté sú však aj prejavy na iných miestach – v konečníku, v ústnej dutine a na mandliach.

Neliečená infekcia u žien pokračuje z krčka maternice do prostredia malej panvy a chronický zápal býva príčinou porúch plodnosti, až sterility. Ak sa objavia príznaky ochorenia u žien zväčša ide o žltkastý až zelenkavý výtok z pošvy alebo z konečníka, či svrbenie a pálenie pri močení.

U mužov patria medzi rozpoznateľné príznaky kvapavky mliečny až žltozelený hustý výtok z penisu aj mimo ejakulácie, začervenanie a opuch okolo močovej trubice, citlivosť v oblasti semenníkov a nepríjemné pálenie pri močení.

Diagnostika

Preukázanie prítomnosti kvapavky sa zisťuje pomocou kultivačného vyšetrenia z uretry (močovej trubice), z endocervixu (z krčka maternice), z ústia Bartoliniho žľazy alebo z rekta. Stery, ktoré takto urobí lekár musia byť okamžite po odbere transportované v špeciálnych pôdach do laboratória, kde sa cielene preočkujú na vhodnú pôdu.

Liečba

Liečba kvapavky je úspešná, ak sa ochorenie podchytí vo včasných štádiách. Problémom však je, že na rozdiel od syfilisu, je pri kvapavke nárast rezistencie gonokokov takmer na všetky skupiny antibiotík.

Ak je infekcia nekomplikovaná a kmeň je dobre citlivý na podávané antibiotiká a pacient nemá súčasne iné pohlavne prenášané choroby, postačuje jednorazová antibiotická liečba. Viac ako 60 % pacientov s kvapavkou má totiž súčasne chlamýdiovú infekciu.

Aby sa predišlo opätovnej nákaze liečiť sa musia obaja partneri, bez rozdielu, či sa u niektorého z nich objavili príznaky alebo nie. Stačí, ak sa kvapavka potvrdí u jedného z partnerov. Ak sa kvapavka objaví aj po liečbe, znamená to buď, že niekto nedodržal správny postup pri liečbe, alebo že dané antibiotikum nie je účinné na daný typ kvapavky, alebo že jeden z dvojice mal počas liečby styk s treťou osobou, ktorá bola nakazená.

Aby sa lekár presvedčil, či bola liečba úspešná môže urobiť opakované testy o dva týždne po liečbe. Pokiaľ sa u žien dostala infekcia už na vaječníky alebo na vajcovody, musí sa žena hospitalizovať a podávajú sa jej antibiotiká intravenózne (do žily).

Klesajúci výskyt hlásených prípadov kvapavky nemusí byť výsledkom zodpovednejšieho správania, ale predpokladom vysokého stupňa samoliečiteľstva!

pohlavne prnosné ochorenia-chlamýdie
Zdroj foto: Adobestock.com

Chlamýdiová infekcia

Chlamýdiová infekcia predstavuje v súčasnosti jedno z najčastejších sexuálne prenosných ochorení v Európe. V skupine sexuálne aktívnej adolescentnej populácie kolíše jej výskyt medzi 4 – 10 %. Hlavnou príčinou jej veľkého rozšírenia spočíva v tom, že ochorenie prebieha často (odhaduje sa, že v 30 – 60 % prípadov) bez príznakov a môže sa prejaviť až v chronickom štádiu.

Pôvodcom chlamýdiovej infekcie je intracelulárna, gramnegatívna baktéria Chlamydia trachomatis, konkrétne jej sérotypy D – K, ktorá vyvoláva infekcie v oblasti uro – genitálneho systému.

Inkubačná doba chlamýdiovej infekcie je 1 až 3 týždne od vniknutia choroboplodných zárodkov do organizmu. Medzi nekomplikované infekcie patrí u žien chlamýdiová uretritída – zápal močových ciest, cervicitída – zápal krčka maternice; u mužov chlamýdiová proktitída. Primárne infekcie spôsobené Chlamydiou trachomatis sa môžu vyskytovať aj v ústnej dutine a vzácne aj na spojovkách.

Hlavné ťažkosti ochorenia sú nešpecifické.

U mužov sa infekcia prejaví najčastejšie pocitom pálenia, rezania a bolesti pri močení, bolesťami semenníkov, bolesťami v podbrušku, môže sa objaviť aj číry výtok z penisu.

U žien chlamýdie osídľujú endocervix. Prítomnosť baktérie chlamydie trachomatis spôsobuje hlienovitý výtok z pošvy, môžu sa objaviť problémy pri močení – pálenie a svrbenie. Infikované ženy sa sťažujú na časté krvácanie aj mimo periódy, bolesť pri pohlavnom styku a zníženie sexuálnej túžby.

Chronická neliečená infekcia však môže viesť až k sterilite – u mužov vzniká porucha morfológie spermií (najmä zalomenie bičíka), u žien vedie k sterilite  najmä chronický zápal vajcovodov a zrasty v malej panve.

Diagnostika

Práve kvôli častej absencii príznakov ochorenia nie je diagnostika chlamýdiovej infekcie jednoduchá. Lekára na prítomnosť ochorenia upozorňujú aj časté návštevy ženy v ambulancii s opakovanými zápalmi malej panvy. Základom diagnózy je opis pacientových ťažkostí, výter z močovej rúry a u ženy z krčka maternice.

Liečba

Po potvrdení diagnózy je potrebná liečba antibiotikami. Pri akútnych stavoch, alebo ak infekcia napadla aj vajcovody sa odporúča hospitalizácia a podávanie antibiotík intravenózne, teda do žily.

Aj pri tejto sexuálne prenosnej chorobe sa musia liečiť obaja partneri súčasne a počas liečby je vhodné vyhnúť sa pohlavnému styku. Po dodržaní pokynov pri liečbe by sa choroba nemala opakovať.

Ak však sa chlamýdiová infekcia vráti, znamená to buď, že jeden z partnerov nedodržal liečbu ako mal, alebo, že mal pohlavný styk s inou osobou, ktorá chlamýdiami bola infikovaná.

sexuálne prenosné ochorenia

Lymphogranuloma venerum

Ide o vysoko infekčné ochorenie prenášané pohlavným stykom, ktoré spôsobuje baktéria Chlamydia trachomatis. V genitálnej a perianálnej oblasti sa vyskytujú papuli vyrážky, ktoré sa môžu rozpadnúť.

Lymfatické uzliny v okolí genitálu sú bolestivé, mäkké, pokožka v ich okolí je červená a zapálená. Ochorenie sa môže nachádzať aj v ústnej dutine. Liečba ochorenia je antibiotická. Toto ochorenie je časté v tropických a subtropických krajinách Ázie, Afriky a Južnej Ameriky. V našich zemepisných podmienkach sa spontánne ochorenie nevyskytuje.

Mäkký vred (Ulcus molle)

Mäkký vred, ulcus molle, je sexuálne prenosná choroba, ktorou vo väčšine prípadov trpia muži na rozdiel od žien.

Ochorenie spôsobuje baktéria Haemophilus ducreyi. Infikovať sa touto pohlavne prenosnou chorobou možno výlučne pohlavným stykom. Na mieste vstupu infekcie do organizmu, vyvoláva veľmi bolestivý vred, následne sa zduria priľahlé lymfatické uzliny a veľmi ojedinele sa objavia prejavy mäkkého vredu na iných častiach tela, ako napríklad na perách, prstoch a mandliach.

Mäkký vred je skôr chorobou, ktorá sa nachádza v tropických krajinách. U nás je výskyt mäkkého vredu pomerne vzácny, vyskytuje sa len ako importovaná nákaza z trópov a subtrópov, podlieha však povinnému hláseniu.

Najlepšia prevencia je vernosť

Napriek ľahkej dostupnosti informácií existuje podľa MUDr. Michaely Blaško, PhD. aj dnes ešte stále veľa mýtov. „Sexuálne prenosné infekcie sú prenosné všetkými formami styku – genitálnym, análnym, aj orálnym. Vírusy a baktérie spôsobujúce ochorenia sa môžu do tela dostať aj cez malé ranky v ústnej dutine, či na koži. Bezpečný nie je ani sex s prezervatívom. Ten nás neochráni ani pred syfilisom, kvapavkou, HIV, či chlamýdiami.

Syfilisom, kvapavkou, či HPV sa však dá nakaziť aj pri orálnom styku alebo bozkávaní. Pri HPV infekcii však stačí k prenosu ochorenia pri bežnom pohlavnom styku aj kontakt s nechránenou infikovanou pokožkou. 100 % ochrana pred pohlavnými ochoreniami je vernosť, nie prezervatív! Náhodné sexuálne styky sú nebezpečné nielen z hľadiska ohrozenia vlastného zdravia, ale aj zdravia nášho partnera.“

Čo robiť pri podozrení na sexuálne prenosné ochorenie?

Okamžite sa vyvarovať ďalších pohlavných stykov a vyhľadať lekársku pomoc. Samoliečba sexuálne prenosných ochorení je nebezpečná!

Diagnóza v ambulancii dermatovenerológa sa stanovuje na základe vyšetrovacích metód, ku ktorým v prípade sexuálne prenosných chorôb patria bakteriálna kultivácia, mikroskopické vyšetrenie, sérologické vyšetrenie, špeciálne flourescenčné vyšetrenie a ďalšie.

Po stanovení diagnózy nasleduje liečba, ktorej výsledok závisí od druhu, ale stupňa ochorenia. Väčšina infekcií sa dá liečiť a vyliečiť. Pri niektorých ochoreniach je však liečba problematická.

sexuálne prenosné ochorenia

Súčasné problémy v liečbe sexuálne prenosných ochorení:

  • výskyt syfilisu na Slovensku má v posledných rokoch stúpajúcu tendenciu,
  • pribúda aj ochorení typu hepatitídy C, chlamýdiových a herpetických infekcií,
  • u herpetických infekcií sú problémom recidívy ochorenia,
  • problémom v liečbe kvapavky je rezistencia na niektoré antibiotiká.

Hlavné zásady liečby sexuálne prenosných ochorení

  • dôsledná identifikácia sexuálneho partnera, resp. sexuálnych partnerov,
  • identifikácia rizikových sexuálnych praktík,
  • používanie metód chráneného pohlavného styku, v prípade, že ochrana zabráni prenosu infekcie (používanie prezervatívu však nemusí byť účinné, napríklad u osôb s genitálnym herpesom sa infekcia môže šíriť aj dotykom z miest, ktoré nepokrýva prezervatív,)
  • vyšetrenia nielen pacienta, ale aj všetkých jeho sexuálnych partnerov,
  • dostatočne dlhá liečba,
  • po ukončení liečby kontrola výsledkov nielen u pacienta, ale aj jeho sexuálnych partnerov.

Najčastejšie chyby pacientov so sexuálne prenosnými ochoreniami:

  • podceňovanie príznakov ochorenia,
  • odkladanie návštevy lekára,
  • zatajovanie informácií,
  • striedanie lekárov, v snahe vyliečiť sa na „počkanie“
  • samoliečba.

Odbornú kontrolu zabezpečila MUDr. Jana Bendová, PhD., praktická lekárka pre dospelých s atestáciou z posudkového lekárstva a z vnútorného lekárstva, člen výboru Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva.

http://www.hpl.sk/ochoreli-ste/choroby/gynekologicke-infekcie

http://www.pohlavneochorenia.sk

http://www.pohlavne-choroby.eu

http://www.viapractica.sk/index.php?page=pdf_view&pdf_id=1674&magazine_id=1

http://www.solen.sk/pdf/c7d74a5a8ca50307496fb3da70867063.pdf

Jiří Štork et al.: Dermatovenerologie

Pavol Jarčuška, Adriana Liptáková: Pohlavné choroby v ambulancii praktického lekára , Via practica 7,8 2005

Komentáre