(Zdroj foto: Stock.adobe.com)

Najdôležitejším momentom zvýšenej chorobnosti detí v kolektívnych zariadeniach je aj fakt, že rodičia do nich umiestňujú deti na začiatku ochorenia alebo nedostatočne doliečené deti po prekonanom ochorení. V uzatvorených priestoroch a v blízkom kontakte sa infekcie medzi deťmi šíria veľmi rýchlo.

„Doma sme všetci chorí, ale musela som ísť ešte dnes do práce, tak som dala deti ešte jeden deň do školy a škôlky. Zajtra s nimi ale už zostanem doma…“
„Ešte je trochu chorá, ale už má len kašeľ a soplíky, tak dnes už pôjde do škôlky…“

Zdá sa vám to povedomé?

Neraz je to ťažká voľba – nájsť správnu vyváženosť medzi pracovnými a rodičovskými povinnosťami a odhadnúť ten správny moment, kedy by sme mali byť viac rodičmi ako zodpovednými zamestnancami.

„Keby som dnes vedela vrátiť čas späť, viem, že by som sa rozhodovala inak. Chorého syna som s horúčkami vozila na stráženie mame, často som ho dala do škôlky aj „prechoreného“, pretože som si myslela, že bezo mňa sa robota zrúti. Nezrútila sa a ja si doteraz často vyčítam, že som to nerobila inak,“ hovorí dnes 55-ročná matka dospelého syna, ktorý celé detstvo trpel opakovanými ochoreniami dýchacích ciest a alergiami.

Medzi deťmi funguje princíp kolektívneho zdravia…

O zodpovedný rodičovský prístup prosia aj zamestnanci predškolských a školských zariadení, pretože pri detských ochoreniach ide predovšetkým o kolektívne zdravie. Jedno „prechorené“ dieťa dokáže spustiť v detskom kolektíve lavínu ochorení, ktoré môže deti so slabšou imunitou ohroziť oveľa vážnejšie ako len napríklad nevinnými „soplíkmi“.

Z otvoreného listu riaditeľky jednej zo slovenských materských škôl rodičom:
„Materská škola je škola. Je to miesto, kde sa má dieťa vzdelávať, hrať sa, zabávať, rozvíjať svoje spôsobilosti, aby bolo pripravené na vstup do základnej školy. Úlohou materskej školy je aj dopĺňať rodinnú výchovu, nie ju nahrádzať. V materskej škole pracujú UČITEĽKY, nie zdravotné sestry a ošetrovateľky.

Žiadna pani učiteľka nemá záujem na tom, aby boli deti choré. Práve naopak, snažíme sa o to, aby deti v materskej škole prospievali, aby každý rodič odchádzal do práce spokojný. V záujme predchádzania šíreniu rôznych ochorení sú školskom poriadku, vnútornom predpise školy, aj ustanovenia, ktoré upravujú, okrem iného, aj podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia detí pri výchove a vzdelávaní. Tieto podmienky, stanovené v školskom poriadku, sú záväzné ako pre zamestnancov školy, tak aj pre rodičov a deti.

Práve školský poriadok ustanovuje, že učiteľka môže odmietnuť prevzatie dieťaťa do materskej školy, ak jeho zdravotný stav nie je vhodný na pobyt v materskej škole a je POVINNÁ informovať rodiča o zmenenom zdravotnom stave dieťa, resp. príznakoch chorôb, ktoré sa v priebehu dňa u dieťaťa prejavili.“

Skúsenosti učiteliek predškolských zariadení a škôl však hovoria, že deti prichádzajú do zariadení, bez upozornenia rodičov, neraz choré či nedoliečené a v kolektíve sa spúšťa vždy nanovo a nanovo kolotoč ochorení všetkých detí.

Na strane zdravia detí je aj zákon

Podľa paragrafu 24 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia môže byť dieťa umiestnené v predškolskom zariadení len v prípade, že je zdravotne spôsobilé na pobyt v kolektíve, neprejavuje príznaky prenosného ochorenia, nemá nariadené karanténne opatrenia.

Prevádzkovatelia zariadení sú podľa neho povinní:

• každý deň pred prijatím dieťaťa do zariadenia zisťovať, či zdravotný stav dieťaťa umožňuje jeho prijatie do zariadenia;
• zabezpečiť, aby osoba zodpovedná za každodenné prijímanie detí do zariadenia prijala dieťa podozrivé z ochorenia iba na základe vyšetrenia jeho zdravotného stavu ošetrujúcim lekárom;
• zabezpečiť izoláciu dieťaťa od ostatných detí, ak dieťa počas dňa prejavilo príznaky akútneho prenosného ochorenia, dočasný dohľad nad ním a informovanie zástupcu dieťaťa.

Ak dieťa prejavuje známky ochorenia, musí byť vyšetrené lekárom a až na základe lekárskeho potvrdenia môže byť prijaté do kolektívu detí!

Choré dieťa v kolektíve nie je hrozbou len pre iné deti!

… usoplené, pokašliava, s lesklými očami či boľavým hrdlom… aj taká je realita v detských kolektívoch…  

Okrem toho, že choré dieťa je možným zdrojom nákazy pre ostatné deti, začínajúca choroba ohrozuje aj jeho zdravie. Pred tým, ako sa rozhodne v začiatkoch choroby ešte jeden deň predsa len skúsiť dať dieťa do kolektívu, by si mal rodič uvedomiť, ako sa sám cíti, keď naňho „niečo lezie“. Keď ho bolí hlava, trápi upchatý nos, stekajúce hlieny či zvýšená teplota? Umiestnením dieťaťa do kolektívu v tomto stave zaťažujeme jeho organizmus; riskujeme, že choroba bude mať ťažší priebeh a oveľa náročnejšie bude aj zotavovanie sa.

Najčastejšie príčiny ochorení u detí:

• Nevyzretý imunitný systém – je u malých detí najčastejšou príčinou opakovaných infekcií, pretože imunitný systém u detí do šiesteho roku života ešte nie je vyvinutý.
• Vyčerpaný imunitný systém – dieťa, ktoré je opakovane vystavené infekciám, má oslabený imunitný systém. U takýchto detí je potrebné doliečiť dôsledne každú infekciu a aj po jej prekonaní by malo byť najmenej dva týždne mimo kolektívu.
• Príliš závažná infekcia – sú infekcie, ktoré aj dieťa s dobrou imunitou zvláda ťažko a potrebuje antibiotiká.

Najčastejšie detské ochorenia

Podľa Úradu verejného zdravotníctva SR patria medzi najčastejšie detské ochorenia zápaly slizníc horných dýchacích ciest. Väčšinou ide o banálne ochorenie nosohltana, ktoré sa však v detskom veku môže skomplikovať rozšírením infekcie do stredného ucha, prínosových dutín, hrtanu a priedušiek, prípadne do pľúc. Vzácne môžu byť príznaky kataru horných dýchacích ciest prvými príznakmi zápalu mozgových blán.

Pôvodcami ochorení bývajú vírusy alebo baktérie a nákaza sa obvykle šíri kvapôčkovou infekciou.

V prípade vírusových ochorení stačí symptomatická liečba, spojená s podávaním čajov, vitamínov a liekov proti horúčke. Pri bakteriálnych ochoreniach je nevyhnutná antibiotická liečba.

V oboch prípadoch je však potreba izolácia dieťaťa v domácom prostredí (pokoj na lôžku) a jeho návrat do kolektívu až po úplnom vyliečení. Príliš skorý návrat nedoliečeného dieťaťa do materskej školy predlžuje jeho rekonvalescenciu a zároveň zvyšuje riziko nakazenia ostatných detí.

Koľko ochorení je už veľa?

Deti vo veku 1 – 6 rokov, ktoré navštevujú kolektívne zariadenie, môžu opakovane prekonať vírusové infekcie. Zdravému dieťaťu sa totiž imunita vyvíja do 6. roka života. Po tomto období zvyčajne nebýva tak často choré ako v predškolskom veku, pretože imunitne je už zrelé.

Fyziologická chorobnosť dieťaťa

• Mladšie deti (1 – 5 rokov): 6 – 8 epizód infekcií dýchacích ciest s ľahším priebehom, dobrou odpoveďou na liečbu v priebehu jesenných a zimných mesiacov;
• Staršie deti (6 – 12 rokov): 2 – 4 epizódy infekcií dýchacích ciest s ľahším priebehom, dobrou odpoveďou na liečbu v priebehu jesenných a zimných mesiacov.

Pozorný rodič vie, že choroba dieťaťa sa začína prejavovať skôr, ako prepukne „v plnej sile“. Dajú sa pozorovať zmeny v správaní dieťaťa – podráždenie, nadmerná únava, dieťa sa sťažuje na bolesť kĺbov alebo bolesť v krku či celkovú slabosť.

Choré dieťa nedávame v žiadnom prípade do kolektívu:

• ak sme mu namerali večer zvýšenú teplotu, a to ani vtedy, ak ju už ráno nemá;
• ak má v predošlý deň viac ako dve riedke stolice;
• ak deň predtým zvracalo.

V takýchto prípadoch ide podľa odborníkov takmer vždy o predzvesť ochorenia a v tomto čase je dieťa najviac infekčné.

Mínusy detských ochorení majú aj svoje plusy

Mínusy infekcií v detských kolektívoch však majú aj svoje plusy. Tým, že sa detský organizmus stretáva s infekciami, jeho imunitný systém sa učí primerane reagovať – učí sa brániť a zároveň sa buduje tzv. imunitná pamäť. V detskom kolektíve sa totiž dieťa stretáva s novými vírusmi a baktériami, ktoré doma nepoznalo. Aj keď je to paradox, primeraným počtom chorôb získava detský organizmus „imunitný tréning“, počas ktorého sa vytvárajú vzácne protilátky na boj s budúcimi infekciami.

Kedy dať dieťa po ochorení späť do kolektívu?

Lekári odporúčajú rodičom rešpektovať prirodzený priebeh chorôb, zabudnúť na snahu vyliečenie urýchliť používaním „zázračných preparátov“ z lekárne a pri správnej liečbe nechať detskému organizmu dostatok času na zotavenie. Práve nedostatočný čas na rekonvalescenciu po chorobe je totiž podľa odborníkov jedným z významných faktorov, ktorý zvyšuje chorobnosť dieťaťa.

V zásade platí jednoduché pravidlo: Dieťa má mať rekonvalescenciu tak dlho, ako dlho trvalo ochorenie. Možný návrat dieťaťa do kolektívu však závisí od priebehu ochorenia, reakcie na liečbu, prípadných komplikácií.

Ak je teda dieťa choré týždeň, malo by nasledujúci týždeň ešte zostať doma v pokojovom režime. Práve v tomto období sa jeho imunitný systém zotavuje, je zraniteľnejší, a ak je vystavený ďalším skúškam v podobe infekcií iných detí, môže dieťa znovu ochorieť. Opätovná infekcia nie je v tomto prípade známkou porušenej imunity, ale výsledkom prirodzeného priebehu „nevhodnej rekonvalescencie“ imunitného systému.

• Napríklad:
• Po zápale priedušiek či zápale pľúc je vhodné po dobratí liekov nechať dieťa mimo kolektívu cca 3 týždne.
• Ak začnú pri chrípke ťažkosti ustupovať do 4 – 5 dní, celkové zotavenie z choroby vyžaduje minimálne týždeň.
• Po vírusovom ochorení by malo dieťa nastupovať do kolektívu až vtedy, keď je bez akýchkoľvek príznakov.
• Po antibiotickej liečbe trvá rekonvalescencia, v závislosti od diagnózy, cca 1 – 3 týždne.

Vírusové ochorenia zväčša vyžadujú len symptomatickú liečbu: pokoj na lôžku, zvýšený prívod tekutín, prípravky na vykašliavanie či sekréciu hlienov.

Pri antibiotickej liečbe bakteriálnych infekcií je potrebné správne užívanie predpísaných liekov. Tzn. deťom treba nasadiť lekárom predpísané antibiotiká hneď a nečakať, či sa náhodou priebeh choroby predsa len nezmení.

Pri podávaní antibiotík treba dodržiavať pravidelné intervaly aj odporúčania či podávať antibiotikum pred jedlom či po jedle. Je nevyhnutné doužívať celú predpísanú dávku antibiotík, a nevysadiť ich pri zlepšení stavu dieťaťa! Užívanie antibiotík treba doplniť lekárom odporučenými probiotikami, čím sa znižujú nežiaduce reakcie organizmu na antibiotickú terapiu.

Treba však mať vždy na zreteli, že antibiotická liečba je účinná len v boji proti bakteriálnym infekciám. Antibiotiká nie sú určené na liečbu vírusových ochorení!  

Ako znížiť u zdravého dieťaťa riziko ochorenia?

• Chráňte dieťa proti styku s chorými ľuďmi.
• Využite dostupné očkovanie.
• Primerane dieťa obliekajte – znesie skôr mierny chlad ako prílišné spotenie a následné ochladenie. Obliekajte dieťaťu preto radšej viac vrstiev oblečenia.
• Dodržiavajte základné hygienické návyky – naučte dieťa správne si umývať ruky, používať predmety osobnej hygieny len pre seba, neolizovať nájdené predmety a nedeliť sa o jedlo s kamarátmi.
• Dbajte na dostatočne dlhý spánok – nevyspaté dieťa je viac unavené a náchylnejšie na ochorenia.
• Pohybové aktivity – ani v chladných dňoch nezanedbávajte pohyb na čerstvom vzduchu, otužovaním posilňujete imunitu dieťaťa.
• Dbajte na primeranú výživu s dostatkom prirodzených vitamínov.
• Vnútorné priestory neprekurujte – veľké teplotné rozdiely medzi interiérovou a exteriérovou kladú vyššie nároky na adaptáciu organizmu dieťaťa.
• Zvlhčovanie vzduchu v interiéri – suchý vzduch vysušuje sliznicu nosa a ústnej dutiny, ktorá potom ťažšie odoláva infekciám.

Ak začína byť dieťa choré:

• zvýšte príjem tekutín;
• výrazne znížte pohybové aktivity dieťaťa;
• nenoste dieťa do školského kolektívu;
• zvýšte dávky prirodzených vitamínov.

… a na čo rozhodne netreba zabúdať? Že základom je hygiena!

Najúčinnejšou prevenciou proti chorobám v detských kolektívoch je dodržiavanie hygienických návykov. Vysoký hygienický štandard je prvým predpokladom zabránenia vzniku a šíreniu prenosných ochorení v kolektíve detí.

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie sa až 80 % infekcií šíri špinavými rukami. Sú živnou pôdou napríklad pre hepatitídu typu A, salmonelózu aj rôzne hnačkové a respiračné ochorenia. Aj keď sa to zdá na prvý pohľad banálne, skúsenosti lekárov potvrdzujú, že mydlo a voda doslova chránia naše zdravie. Pravda, v prípade, ak ich pravidelne a dôkladne používame. V boji proti infekčným ochoreniam je teda v rámci prevencie jednou zo základných rodičovských úloh naučiť dieťa správnym a pravidelným hygienickým návykom.

Odbornú kontrolu zabezpečila MUDr. Adriana Šimková, PhD., praktická lekárka pre dospelých, s atestáciou z internej medicíny, členka výboru Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva.

Zdroje:

http://www.uvzsr.sk/

nasaskolka.eu/web_documents/otvoreny_list_rodicom_2.docx

https://primar.sme.sk/c/6049078/ako-zlepsit-imunitu-dietata.html

http://choredieta.sk/

https://zdravie.pravda.sk/zdrava-rodina/clanok/333958-nastup-do-kolektivu-choroba/