V predošlej časti článku Dýcham, teda som – 1. časť sme sa zoznámili s najčastejšími príčinami a príznakmi ochorení dýchacích ciest a dozvedeli sme sa, aký je rozdiel medzi vírusovým a bakteriálnym pôvodom ochorenia. Uverejnili sme aj zoznam najčastejších ochorení horných dýchacích ciest.
V pokračovaní vám ponúkame prehľad najčastejších ochorení dolných dýchacích ciest.
Ochorenia dolných dýchacích ciest
Infekcie dolných dýchacích ciest sú zriedkavejším, ale priebehom závažnejším ochorením. Často sa môžu vyvinúť ako komplikácia pôvodne ľahkej infekcie horných dýchacích ciest.
Akútna bronchitída – akútny zápal priedušiek
Ochorenie spôsobujú vírusy alebo baktérie. Bronchitída je častým ochorením u dospelých, ale často postihuje aj deti predškolského a školského veku. Často vzniká ako dôsledok nesprávne liečenej infekcie hrdla, najmä u fajčiarov alebo dôsledok prechladnutia.
Príznaky
- produktívny kašeľ (kašeľ s vykašliavaním),
- mierne zvýšená teplota,
- pocit únavy,
- môžu byť celkové príznaky ako bolesť hlavy, kĺbov a svalov, bolesti na hrudníku ako dôsledok namáhavého kašľania.
Liečba
Zabezpečte dostatočný pitný režim, nefajčenie, ochrana pred chladom, pri teplotách užívanie antipyretík a liekov na uľahčenie vykašliavania. Antibiotická liečba je potrebná len v prípade potvrdenia bakteriálneho pôvodu ochorenia.
Z komplikácií je najvýznamnejší zápal pľúc. Pri opakovaných bronchitídach môže prejsť choroba do chronického štádia.
Čomu sa vyhnúť?
V prípade akútnej bronchitídy je nevhodné užívanie antitusík – liekov potláčajúcich kašeľ, pretože znemožňujú vykašliavanie hlienov obsahujúcich mikroorganizmy, ktoré potom zostávajú dlhšie v organizme.
Chronická bronchitída – (bronchitis chronica)
Chronická bronchitída je chronický zápal priedušiek spojený s dlhodobou expozíciou látok dráždiacich sliznicu priedušiek.
Najčastejšie je spojená s fajčením, ale môže vzniknúť aj ako odpoveď na dlhodobé pôsobenie alergizujúcich látok. Zápalom poškodené priedušky sa môžu zužovať a dýchanie sa tak stáva náročnejším.
Za chronickú bronchitídu sa považuje ochorenie, pri ktorom sa anamnestické údaje datujú minimálne 2 roky a kašeľ pretrváva minimálne 3 mesiace v každom roku. U pacientov sa vyskytuje hlavne počas jesenných a zimných mesiacov, v letnom období sa spravidla natoľko neprejavuje. Táto choroba sa vyvíja pozvoľne niekoľko rokov a nanešťastie jej príznaky bývajú zo strany pacienta podceňované.
Príznaky
Vo väčšine prípadov ranný kašeľ s vykašliavaním hlienového alebo hlieno-hnisavého spúta, ešte bez prítomnosti príznakov dýchavice, resp. bez dýchavice, ktorú by pacient výraznejšie vnímal. Na rozdiel od akútneho zápalu priedušiek, ktorý sa diagnostikuje počúvaním – fonendoskopom, v tomto prípade sa chronicita posudzuje najmä na základe pravdivých údajov pacienta získaných rozhovorom a potvrdzuje sa prístrojovými a laboratórnymi doplnkovými vyšetreniami.
Liečba
Liečba bronchitídy spočíva najmä vo vylúčení látok, ktoré priedušky dráždia, tj. fajčenie, kontakt s prašným prostredím. Podávajú sa lieky, ktoré pôsobia protizápalovo a pri zúžení priedušiek aj lieky rozširujúce priedušky (bronchodilatanciá).
Ak dôjde k infekcií priedušiek, musia sa u týchto pacientov podávať antibiotiká. Liečba býva dlhodobá a vyžaduje si najmä dobrú spoluprácu pacienta a dodržiavanie všetkých lekárskych doporučení, v prvom rade ukončenie fajčenia.
Pacient s chronickou bronchitídou je oveľa viac náchylnejší na obnovovanie akútnych prejavov chronickej bronchitída (akútna exacerberácia chronickej bronchitídy) so sprievodnými klinickými príznakmi ako pri akútnej bronchitíde, preto je niekedy ťažké určiť hranicu medzi akútnosťou a chronicitou ochorenia. Chronická bronchitída hrozí rozvojom ďalších závažných zdravotných komplikácií.
Chronická obštrukčná choroba pľúc – CHOCHP
Ochorenie dýchacích ciest (priedušiek) charakterizované postupným zhoršovaním pľúcnych funkcií a prítomnosťou zúženia (obštrukcie) dýchacích ciest.
Toto ochorenie vzniká z viac ako 90 % ako následok fajčenia a pasívneho vdychovania cigaretového dymu. Za jeho vznik je teda v prevažnej väčšine zodpovedný sám pacient.
Cigaretový dym, či iné vdychované škodlivé častice, plyny, aerosóly dráždia sliznicu dýchacích ciest. Pri dlhodobo opakovanom dráždení reagujú priedušky zápalom (bronchitídou).
Dlhodobý zápal mení štruktúru dýchacích ciest a poškodzuje aj pľúcne mechúriky. Výsledkom je zúženie dýchacích ciest (obštrukcia).
Typickí pacienti s CHOCHP majú 50 a viac rokov a fajčia niekoľko rokov minimálne balíček cigariet denne. Ochorenie sa častejšie vyskytuje u mužov, s pribúdajúcim počtom fajčiarok však stúpa aj jeho výskyt v populácii žien.
Príznaky
Pre chronickú obštrukčnú chorobu pľúc sú charakteristické príznaky dýchavica, kašeľ a tvorba hlienov. Kašeľ je produktívny s ranným, ale aj celodenným vykašliavaním hlienovitého alebo hnisavého spúta.
Dýchavičnosť je zo začiatku len pri námahe, aj keď neadekvátna stupňu fyzickej námahy, neskôr sa stupňuje aj pri miernom pohybe a nakoniec je pre chorého hlavným záťažovým príznakom.
Príznaky sa nemusia u každého pacienta objavovať naraz. U niekoho sa ochorenie prejavuje len niekoľko mesiacov trvajúcim kašľom. U iného pacienta častejšími zápalmi priedušiek, ktoré si vyžadujú antibiotickú liečbu.
Liečba
Základom akejkoľvek liečby je absolútny zákaz fajčenia. Ak sa nedodrží táto principiálna podmienka, tak je liečba takmer neúčinná.
Kvôli ireverzibilným (nezvratným) zmenám sa ochorenie nedá úplne vyliečiť, dajú sa zmierniť jeho klinické príznaky a spomaliť jeho postup, resp. stabilizovať stav pacienta. Lieky zmierňujú subjektívne ťažkosti pacienta a pôsobia protizápalovo.
Neliečená CHOCHP takmer zákonite vyústi do ďalších vážnych komplikácií. Exacerbácia alebo vzplanutie choroby je náhla udalosť, pri ktorej sa dýchacie ťažkosti pacienta zhoršujú viac ako je denné kolísanie stavu. Vo viac než 50 % prípadov je príčinou tohto stavu infekcia.
Priedušková (bronchiálna) astma
Najdôležitejšími činiteľmi vzniku ochorenia sú rôzne formy alergie na určité látky – vdychované – pele, plesne, prach; v potravinách (mlieko, ryby, ovocie), na lieky, alebo aj alergia na chlad.
Príznaky
Ochorenie je charakteristické záchvatovitou dýchavicou sprevádzanou pískavým a sťaženým dýchaním spôsobené prekrvením a opuchom bronchiálnej sliznice a stiahnutím (zúžením) stien priedušiek.
Liečba
Odstránenie alergénov, podávanie liekov proti alergii a alergickému zápalu, zvyšovanie odolnosti organizmu správnou životosprávou. Pri astmatickom záchvate aj podávanie sprejov na rýchlu úľavu – rozšírenie zúžených priedušiek.
Zápal pľúc (pneumónia)
Ide o ochorenie, pri ktorom dochádza k zápalu pľúcneho parenchýmu (tkaniva pľúc) s následkom infekcie choroboplodnými organizmami, predovšetkým baktériami.
Pôvodcami ochorenia sú najčastejšie baktérie a vírusy, najmä u oslabených osôb. Časté sú aj pneumónie spôsobené mykoplazmami a chlamýdiami (Mykoplazma pneumoniae a Chlamydia pneumoniae). Infekcia spôsobuje zápalové zmeny v pľúcnom tkanive.
Zápal pľúc môže byť samostatným ochorením alebo môže vzniknúť ako komplikácia iných ochorení.
Príznaky
Typický je náhly nástup ochorenia, kašeľ, vykašliavanie hlienu, bolesti na hrudníku, teplota nad 38,5°C, sťažené dýchanie.
Liečba
Pri liečbe zápalu pľúc sa používajú antibiotiká. Odporúča sa pokoj na lôžku a dostatočný pitný režim.
K závažným, ale dnes zriedkavým infekciám dolných dýchacích ciest patrí tuberkulóza.
Prevencia dolných dýchacích ciest
Aby sme sa vyhli ochoreniam dýchacích ciest je dôležité, najmä v čase ich nadmerného rozšírenia, dodržiavať preventívne opatrenia:
- vyvarovať sa kontaktu s chorými ľuďmi;
- nenavštevovať masové podujatia a miesta s predpokladaným výskytom veľkého počtu osôb (nákupné centrá);
- v závislosti od počasia sa primerane obliekať;
- aj v chladnom počasí pravidelne vetrať,
- prísne dodržiavať hygienické návyky,
- dodržiavať zásady správnej životosprávy,
- otužovať sa,
- nefajčiť.
Odbornú kontrolu zabezpečila MUDr. Jana Bendová, PhD., praktická lekárka pre dospelých s atestáciou z posudkového lekárstva a z vnútorného lekárstva, člen výboru Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva.
Komentáre