Bratislava 14. november 2017

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vyhlásila tretí novembrový týždeň za Svetový týždeň zvyšovania povedomia o antibiotikách. V týždni od 13. do 19. novembra 2017 sa venujeme  jednej z najväčších hrozieb súčasnosti – rezistencii na antibiotiká. V rámci tohtoročnej kampane sme sa na Slovensku venovali nemocničným nákazám – nozokomiálnym infekciám.

Čo sú to nemocničné nákazy?

Sú to prenosné ochorenia vonkajšieho alebo vnútorného pôvodu. Najčastejšími vyvolávateľmi infekcií sú baktérie. Za nozokomiálnu je považovaná nákaza, ktorá sa prejaví po určitom pobyte v nemocnici, ale v určitých prípadoch aj po jej opustení.

Nozokomiálne infekcie komplikujú priebeh pôvodného ochorenia, predlžujú pobyt pacienta v nemocnici, čím zvyšujú personálne a finančné náklady na jeho liečbu. Ich nahlasovanie a výskyt je svetovo uznávaný indikátor kvality poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a slúži pacientovi na porovnanie kvality a bezpečnosti jednotlivých nemocníc.

Rezistentné nozokomiálne infekcie sú ohrozením ľudstva

Podľa britského ekonóma Jim O’Neilla budú ľudia v roku 2050 zomierať častejšie na infekcie spojené s antimikrobiálnou rezistenciou (AMR), ako dnes na rakovinu. Ak dnes ročne na celom svete zomrie 700 000 ľudí na AMR, v roku 2050 to bude až 10 miliónov ľudí, pričom to nebudú iba pacienti po operáciách, ako dnes.

„Zoznam postihnutých pacientov bude oveľa dlhší,“ komentuje predseda združenia Slovenský pacient Radoslav Herda. „Budú tam patriť ľudia so zápalom pľúc, onkologickí pacienti po chemoterapii, diabetici s inzulínovými pumpami, pacienti s vývodmi, transplantovaní pacienti, pacienti s vymenenými kĺbmi, ľudia po úrazoch, ženy po pôrode cisárskym rezom a samozrejme pacienti s rôznymi otvorenými ranami.“

Ako sme na tom na Slovensku?

Úrad verejného zdravotníctva v roku 2016 zverejnil 10 091 nozokomiálnych infekcií, čo predstavuje výskyt infekcií na úrovni 1,02 %. Je to nízke a podhlásené číslo, ktoré nemá nič spoločné s realitou.

Pokiaľ však chceme začať úspešný boj s AMR, musíme si najskôr povedať, kde, koľko a akých infekcií v slovenských nemocniciach máme. Keď tohto nepriateľa dôkladne nepoznáme, ťažko sa nám nad ním bude víťaziť.

Navyše, situácia na Slovensku nie je dobrá aj kvôli tomu, že nahlasovanie nozokomiálnych infekcií na Úrade verejného zdravotníctva je administratívne náročná, síce zákonom povinná, ale v praxi nerealizovateľná a skôr sporadická činnosť.

Zmení to Národný akčný plán antibiotickej rezistencie v SR?

„Situácia je dnes komplikovaná najmä kvôli zadávaniu hlásení do rozličných systémov. Namiesto jedného, čakajú pracovníkov nemocníc viaceré formuláre, pričom ich vypĺňanie je časovo náročné, systémovo komplikované a zaťažuje administratívnu činnosť nemocníc. Chýbajú personálne kapacity v rámci sledovania nozokomiálnych nákaz na úrovni nemocníc, ale aj na úrovni regionálnych úradov verejného zdravotníctva. Vykazovanie len na úrovni percent neumožňuje spravodlivé porovnávanie nemocníc,“  objasňuje nemocničná epidemiologička z Výskumné centra MIKROHYGPREV, RNDr. Mgr. Jaroslava Brňová, PhD.  

„Zmeniť by to mal Národný akčný ATB plán,“ pridáva sa prof. MUDr. Pavol Jarčuška, PhD., predseda Ústrednej komisie pre antiinfekčnú liečbu a antibiotickú politiku MZ SR. „Rátame s tým, že zavedením informačno-komunikačných technológií v systéme elektronického zdravotníctva sa tento proces zjednoduší a nebude nutné opakované zadávanie tých istých údajov do viacerých formulárov a systémov.“

„Ministerstvo zdravotníctva SR pripravuje klinické diagnostické a terapeutické postupy a postupy na výkon prevencie a Národný plán kontroly infekčných ochorení,“ upresňuje plány ministerstva doc. MUDr. Jozef Šuvada, PhD., MPH, mim. prof., odborný garant pre tvorbu štandardných klinických postupov na MZ SR. „Pre zdravotníckych pracovníkov sú to dôležité usmernenia, keďže budú obsahovať konkrétne odporúčania a postupy, ako riešiť danú problematiku.“

Nové antibiotiká v nedohľadne

V boji s AMR sa už nedá spoľahnúť ani na farmaceutické firmy. Tie od roku 2000 nepriniesli žiadne nové antibiotiká, a výskum novej liečby, z dôvodu rýchlej rezistencie na ich antibiotiká, nie je pre nich momentálne dostatočne zaujímavý.

Čo môžete urobiť sami?

1) Správne si umývajte ruky. V nemocnici si ruky dezinfikujte.
2) Naučte svoje deti, ako si umývať ruky.
3) Upozornite druhých, keď si ruky neumývajú.
4) Keď kašlete, dajte si ruku na ústa.
5) Ak ste chorí, zostaňte doma.
6) Dbajte na hygienické zaobchádzanie s potravinami.
7) Pýtajte sa lekára, či skutočne potrebujete antibiotiká.
8) Netlačte na lekára, aby vám predpísal antibiotiká.
9) Nechajte sa pravidelne očkovať.
10) Doberte vždy antibiotiká, podľa odporúčania lekára.

„Ďakujeme pacientskym organizáciám, ako je Slovenský pacient, že sa tejto téme roky a intenzívne venujú. Očakávame, že zohrajú dôležitú úlohu pri vzdelávaní laickej verejnosti, bez ktorej sa tento boj nedá vyhrať,“ dodáva doc. MUDr. Jozef Šuvada, PhD., MPH, mim. prof., odborný garant pre tvorbu štandardných klinických postupov na MZ SR.