(Zdroj foto: Stock.adobe.com )

Zápal kĺbov nazývajú lekári artritída. S artritídou môžete bojovať v akomkoľvek veku. Zápal kĺbov môže byť prechodný alebo trvať viac-menej väčšinu života.

Prečo vzniká zápal kĺbov?

Aké má zápal kĺbov príznaky?

Ako sa líšia akútny a chronický zápal kĺbov?

Čo robiť pri zápale kolena?

Prečo vzniká zápal kĺbov?

Najčastejšou príčinou zápalu kĺbov vo vyššom veku je jeho opotrebenie – artróza.

Kosti v zdravom kĺbe pokrýva chrupavka, ktorá tlmí nárazy a chráni kosť. Opotrebením (ktoré významne urýchľuje nadváha) sa chrupavka ničí a poškodzuje sa aj kosť pod ňou.

Na tieto poškodenia reaguje naše telo zápalom, ktorým sa snaží opraviť zničené časti kĺbu. Prvé sa teda objaví poškodenie, po ňom zápal.

Zápal kĺbov môžu spôsobiť aj mikroorganizmy. Stáva sa tak pri infikovaní operačnej rany po operáciách kĺbov či kostí alebo pri prieniku infekcie z kože – najmä u diabetikov pri diabetickej nohe. Infekcia môže do kĺbu  preniknúť aj z iného infekčného ložiska v tele.

Pri mnohých chorobách ešte ich príčinu netušíme, na ich vzniku sa často podieľajú viaceré okolnosti.

Zápal kĺbov u detí

Zápal kĺbov u detí a mladých ľudí spôsobujú často protilátky útočiace proti vlastným bunkám nášho tela – ide o autoimunitný zápal. Imunitný systém vtedy nefunguje správne a namieri zbrane proti vlastným tkanivám, čím ich poškodzuje.

V tomto prípade sa prvý objaví zápal, poškodenie kĺbu je spôsobené samotným zápalom. Deje sa tak napríklad pri reumatoidnej artritíde.

Príznaky zápalu kĺbov: chronický a akútny zápal

Zápal kĺbov môže mať veľmi pestrú škálu príčin. Pre kvalitu vášho života je veľmi dôležité, či je zápal akútny alebo chronický.

Pri akútnom zápale kĺbov je predpoklad, že vhodnou liečbou, niekedy aj bez liečby, zápal ustúpi.

Chronický zápal kĺbov vás bude trápiť dlhodobo, zvyčajne celoživotne. Môže byť pozvoľný, alebo sa striedajú obdobia vzplanutia zápalu s obdobiami pokoja či miernejších príznakov. Chronický zápal kĺbov často kĺby poškodzuje natrvalo.

Príznaky zápalu kĺbov sú najmä:

• bolesť kĺbov
• opuch kĺbov
• teplejší kĺb
• sčervenanie kože nad kĺbom
• obmedzenie pohybu v kĺbe, stuhnutosť kĺbov

Pociťovať môžete aj celkové príznaky – zvýšenie telesnej teploty až horúčku, slabosť, malátnosť, nechutenstvo, chudnutie.

Príznaky nemusíte mať všetky. Najčastejšie sa objavuje bolesť a opuch kĺbov, ostatné môžete a nemusíte mať. Závisí to od príčiny aj vašej konkrétnej telesnej „výbavy“.

Príznaky zápalu kĺbov nemusia automaticky znamenať zápal kĺbov. Bolesť lakťa napríklad nemusí znamenať zapálený kĺb, ale zapálenú šľachu (tendinitídu).

Nazýva sa tiež golfový lakeť alebo tenisový lakeť – podľa toho, ktorá zo šliach sa zapáli. V okolí každého kĺbu sú tkanivá, ktoré môžu byť zapálené, hoci vy bolesť cítite v oblasti kĺbu. Preto je ťažké určiť si diagnózu samovyšetrením.

Zápal kĺbov je súčasťou mnohých ochorení, napríklad: reumatoidná artritída, artróza, psoriatická artritída, dna, septická artritída, postinfekčná synovitída a iné.

Ktoré kĺby sa zapália najčastejšie?

Reumatoidná artritída najčastejšie spôsobuje zápal kĺbov na ruke – napáda malé kĺby zápästia a ruky.

Problémy s veľkými kĺbmi, napríklad zápal kolena, svedčia o horšom priebehu choroby alebo sa objavujú ak sa reuma začne až vo vyššom veku.

Pri artróze (opotrebení kĺbov) sú najviac postihnuté váhonosné veľké kĺby – bedrový kĺb či koleno, a tiež drobné kĺby na prstoch rúk. Príčinou je opotrebenie kĺbov a najväčšiu váhu nesú práve veľké kĺby.

Pre dnu je typické postihnutie palca na nohe, kde sa ukladajú kryštáliky kyseliny močovej, na ktoré telo reaguje zápalom, zapáliť sa môžu aj iné kĺby.

Postinfekčná synovitída (nazývaná aj reaktívna artritída) sa prejavuje najčastejšie zápalom kĺbov spájajúcich panvu s chrbticou, bedrových kĺbov, kolien či členkov. Príčinou je oneskorená reakcia imunitného systému na niektoré vírusové či bakteriálne infekcie – napríklad chlamýdie či kvapavku.

Zápal kĺbov – diagnostika

Pre stanovenie diagnózy je dôležité vedieť, ktorý kĺb máte zapálený aj počet postihnutých kĺbov. Uľahčuje to prvotnú orientáciu v možných diagnózach, nakoľko rôzne druhy artritíd majú svoje „obľúbené“ kĺby, na ktorých sa najviac prejavujú.

Príčin býva veľmi veľa a zorientovať sa v nich vyžaduje odbornosť aj skúsenosť. Veľmi dôležitá je správne a podrobne poskytnutá anamnéza. Lekára bude zaujímať:

• kedy bolesť kĺbov vznikla,
• koľko a ktoré kĺby postihuje,
• ako dlho trvá,
• s čím súvisí,
• čo vám uľaví,
• nakoľko vás obmedzuje v bežnom živote,
• či vás budí v noci,
• či sa objavuje ranná stuhnutosť,
• akými inými chorobami trpíte,
• na čo a čím sa liečite,
• či ste prekonali nedávno infekciu a akú,
• či vaši pokrvní príbuzní trpia chronickými zápalovými chorobami a mnoho iných dôležitých údajov.

Už samotná anamnéza lekára môže naviesť určitým smerom, ktorý bude podrobnejšie skúmať ďalšími vyšetreniami. Prezrie vaše kĺby. Bude skúmať opuch a prítomnosť iných príznakov v tele.

Ak vás napríklad trápi zápal lakťa, lekár presne vie, kde má stlačiť, aby odhalil možný tenisový lakeť či golfový lakeť spôsobený zápalom šľachy.

Podľa svojich zistení vás všeobecný lekár môže odoslať na reumatológiu, infekčnú ambulanciu, ortopédiu či neurológiu. Tam absolvujete doplňujúce vyšetrenia – napríklad odber krvi lekárovi napovie, či sa zápal prejavil v celom tele, či máte v krvi protilátky útočiace proti vlastným tkanivám alebo máte v krvi vysoké hladiny kyseliny močovej.

Je možné, že vám lekár odporučí niektoré zo zobrazovacích vyšetrení:

• RTG vyšetrenie,
• sonografiu kĺbov (najmä u detí),
• vyšetrenie magnetickou rezonanciou,
• CT vyšetrenie.

Žiadne z uvedených zobrazovacích vyšetrení nie je bolestivé.

RTG vyšetrenie sa niekedy využíva aj počas liečby, aby lekár videl, ako zápal postupuje a či vznikajú trvalé následky na kĺbe.

Magnetická rezonancia výborne zobrazí aj priľahlé štruktúry kĺbu – väzy, menisky či šľachy.

Ak vás trápi zápal kolena či iného väčšieho kĺbu, môže vám lekár navrhnúť punkciu. Nie je príjemná, no zvyčajne sa vám po nej uľaví. Lekár pri punkcii ihlou a striekačkou odsaje zo zapáleného kĺbu nadbytočnú tekutinu (výpotok), ktorá vás obmedzovala v pohybe. Okrem toho môže tekutinu odoslať do laboratória a podľa výsledkov zisťovať možnú príčinu zápalu.

Zápal kĺbov – liečba závisí od príčiny zápalu

Keď je príčinou infekcia spôsobená baktériami, akútny zápal kĺbov budete liečiť antibiotikami (pri septickej artritíde).

Ak v kĺbe infekcia nie je, lekár podľa príčiny volí vhodné lieky.

Postinfekčná artritída sa antibiotikami už nelieči, pretože príčinou nie je samotná infekcia, ale reakcia imunitného systému. Vhodné sú protizápalové lieky, ale často ustúpi aj bez liečby.

Liečba chronického zápalu kĺbov je veľkou výzvou pre lekára, ale aj pre pacienta. Opäť závisí od príčiny: inak sa lieči dna, inak reumatoidná artritída, inak psoriatická artritída, inak artróza.

Často sa zápal kĺbov lieči nesteroidnými protizápalovými liekmi. Ich dlhodobé užívanie vám môže spôsobiť ťažkosti so žalúdkom a pri niektorých diagnózach ich užívať nemôžete.

Pri reumatoidnej artritíde vám lekár odporučí aj špeciálne lieky na tlmenie aktivity choroby, pri ťažkom priebehu ochorenia je k dispozícii aj biologická liečba.

Pri dne je kľúčové dodržiavanie diéty. Lekár vám tiež predpíše lieky znižujúce hladinu kyseliny močovej vo vašom tele.

Bez anamnézy a vyšetrenia vám preto nikto nevie odporučiť napríklad lieky na zápal kolena či iného kĺbu. Najprv musí lekár stanoviť správnu diagnózu, až potom je možné zápal kĺbov vhodne liečiť.

Ak sa rozhodnete liečiť bez stanovenia diagnózy a siahnete po liekoch proti bolesti, poraďte sa s lekárom alebo lekárnikom, či dané lieky môžete užívať.

Prevencia zápalu kĺbov

Niekedy nevieme zápalu kĺbov zabrániť. Najmä ak príčinou je „zbláznený“ imunitný systém napríklad pri reumatoidnej artritíde. Zápal dokážeme len tlmiť, ale nie predchádzať vzniku choroby.

V niektorých prípadoch vieme chorobu oddialiť alebo sa jej vyhnúť, napríklad pri artróze.

Čo robiť pre zdravé kĺby?

• Naše kĺby potrebujú vhodný a dostatočný pohyb. Pri pohybe sa zlepšuje výživa kĺbu. Zvoľte fyzickú aktivitu, pri ktorej kĺby nebudú trpieť – plávanie či bicyklovanie.
• Nenakladajte na kĺby priveľa. Dôsledne dbajte na udržanie zdravej telesnej hmotnosti.
• Pestrou stravou zabezpečte kĺbom vhodnú výživu. Nič nepreháňajte, jedzte systémom „z každého rožku trošku“. Ak máte lekárom stanovenú diétu, dodržiavajte ju.
• Nešetrite na vhodnej obuvi – plochá noha a nevhodné našľapovanie dokážu narobiť ťažkosti všetkým kĺbom, ktoré sú vyššie, členkom, kolenám, bedrám.
• Naučte sa správnemu držaniu tela a posilňujte chrbtové svalstvo špeciálnymi cvikmi. Ak netušíte, ako na to, obráťte sa na odborníka – fyzioterapeuta.

Odbornú kontrolu zabezpečila MUDr. Adriana Šimková, PhD., praktická lekárka pre dospelých, s atestáciou z internej medicíny, členka výboru Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva.

Zdroje:

https://www.mayoclinic.org/diseases-conditions/arthritis/symptoms-causes/syc-20350772

https://www.webmd.com/rheumatoid-arthritis/rheumatoid-arthritis-symptoms