Prevencia

Tykajme si len s preverenými probiotikami

Zmenené stravovacie návyky, zavádzanie syntetických prípravkov do liečby, rôznych chemických látok do potravín, vody a ovzdušia, sú za rastúcim výskytom civilizačných ochorení. Vo výskumných centrách vedci hľadajú možnosti, ako to zmeniť. Zistili, že tzv. funkčné potraviny, pozitívne ovplyvňujú telesné funkcie zvýšením kvality zdravia, či znížením rizika ochorenia. Ak má človek v poriadku črevá, je zdravší. Mikroflóra nášho tráviaceho traktu sa vyvíja postupne, a jej zloženie sa mení s vekom. Prirodzene ich nájdeme v mlieku, a vo výrobkoch z neho vyrábaných – v niektorých syroch, v nepasterizovanej bryndzi, v žinčici a v iných kvasených mliečnych produktoch.

Zoznámte sa s probiotikami…

Základy súčasnému chápaniu významu probiotík, dal začiatkom 20. storočia ruský vedec a biológ, nositeľ Nobelovej ceny, prof. Mečnikov a jeho francúzsky kolega Tisier. Vo svojej teórii „dlhovekosti človeka“ prof. Mečnikov poukazuje, že vo vnútorných orgánoch človeka sa rozvíjajú hnilobné procesy zapríčinené mikroorganizmami, vytvárajúce toxíny, ktoré intoxikujú ľudský organizmus. Na ovplyvnenie uvedených javov Mečnikov, odporúčal každodennú konzumáciu jogurtu a iných kyslomliečnych výrobkov. V posledných rokoch boli vyvinuté také druhy potravín, ktoré môžu modifikovať črevnú mikroflóru, a tak priaznivo ovplyvňovať zdravotný stav. Tieto výrobky obsahujú probiotiká, prebiotiká a synbiotiká (kombinácia probiotík a prebiotík). Ich priaznivé účinky boli overené klinickými skúšaniami. Probiotiká (napr. špecifické laktobaktérie) sú živé mikrorganizmy, ktoré sa nachádzajú v niektorých potravinárskych výrobkoch a priaznivo ovplyvňujú zdravotný stav.

Akú rolu v tele hrajú probiotiká

Na zabezpečenie optimálnej funkcie ochranných mechanizmov, je nevyhnutné správne zastúpenie a rovnováha všetkých druhov črevnej mikroflóry. Tá môže byť negatívne ovplyvnená rôznymi črevnými ochoreniami. Aj zmeny charakteru stravy alebo užívanie antibiotík, môžu mať negatívny vplyv na črevnú mikroflóru. Vedia dokonca posunúť jej rovnovážny stav tak, že namiesto užitočných baktérií podporujúcich zdravie, ako sú napr. laktobacily a bifidobaktérie, prevládajú škodlivé alebo patogénne mikroorganizmy. Každý človek má v tráviacom trakte približne 1,5 kilogramu baktérií.

Mikroorganizmy osídľujú sliznice tráviaceho, dýchacieho a urogenitálneho traktu človeka v obrovských počtoch. Baktérie pomáhajú tráviť potravu, produkujú látky užitočné pre makroorganizmus, ktorý osídľujú a rozkladajú toxíny. Ľudský organizmus je za normálnych okolností kolonizovaný mikroorganizmami, ktoré sa nazývajú fyziologická mikroflóra. Jej narušenie sa spája s mnohými akútnymi aj chronickými ochoreniami. Krátkodobé poruchy sa prejavujú tráviacimi problémami, hnačkami, zápchou, zníženou peristaltikou čreva. Dlhodobé poruchy sa prejavujú – vznikom potravinovej intolerancie, alergie, atopickej dermatitídy, atď.

Bez receptu, ale s konzultáciou

Rozumné je, rešpektovať voľbu konkrétnej probiotickej baktérie, ktorej účinky boli potvrdené klinickým skúšaním – zjednodušene teda možno povedať, že nie je laktobacil ako laktobacil. Dávky probiotika je dobré postupne zvyšovať u oslabených ľudí, aby sa tým predišlo možným bolestiam hlavy, nechutenstvu, únave, či kožným alergickým prejavom. Ich benefity však prevažujú. Svedčí o tom aj vysoký dopyt pacientov po probiotikách.
Zdroje: www.eufic.org/article/sk/6/27/artid/gut-health-balance/, Praktické lekárnictvo č. 3/2013, článok „Probiotiká v živote človeka, a http://zdravie.pravda.sk/zdrava-vyziva/clanok/13752-probioticke-bakterie-nas-drzia-pri-zivote/.

Autor: Mgr. Tatiana Juríková

Komentáre