V tehotenstve s antibiotikami opatrne

Antibiotiká sú lieky, ktoré sa predpisujú vo chvíli, kedy príde k potvrdeniu bakteriálnej infekcie. Nemali by sa „nasadzovať naslepo“, ale cielene, po laboratórnom rozbore, s ohľadom na citlivosť baktérie na účinnú látku lieku. A zvlášť obozretne v situácii, keď je pacientka tehotná…

Ktoré užívať, a ktoré nie

Medzi antibiotiká, ktoré žena v období gravidity môže užívať, patria napríklad penicilíny, makrolidy alebo cefalosporíny. Naopak, nevhodné sú lieky: tetracyklíny, aminoglykozidy, vankomycín, chloramfenikol, nitrofuránym či polymyxíny. Antibiotiká sa podávajú v ťarchavosti iba pri jasnej indikácii. Pokiaľ lekár predpíše antibiotiká s úzkym terapeuticko-toxickým rozpätím, má kontrolovať ich hladiny v krvi. Pri viacerých alternatívach vyberá tie najbezpečnejšie pre nastávajúcu mamičku, a aj očakávané dieťa (deti).

Varovanie pri lieku

Napriek napredovaniu v oblasti klinickej farmakológie, niekedy je zložité určiť, aký liek (a v akej dávke) môže spôsobiť poškodenie ľudského plodu. Lieky, ktoré sa dostávajú do obehu, prejdú (väčšinou) dlhodobými experimentálnymi pokusmi a klinickými skúškami.

V snahe vyhnúť sa možným nepríjemnostiam, farmaceutické spoločnosti pristupujú k upozorneniu. V priloženom letáčiku píšu, že liek nebol u tehotných žien preverený, a preto sa neodporúča, aby ho takéto ženy užívali. Zásadou pri rozhodovaní, či antibiotiká nasadiť, je, aby sa podávali len v naozaj vážnych a nevyhnutných prípadoch.

Existuje niekoľko voľnopredajných liekov, ktoré sú pre tehotné ženy bezpečné, no ešte viac je tých, ktoré majú byť pre ne tabu. Preto je nutné, aby sme v lekárni oznámili, že ide o prípravok pre ženu v inom stave. Lekár (alebo lekárnik) potom rozhodne, či môže liek (aspoň dočasne) užívať. Najväčšou istotou pre ženy s rastúcim bruškom, sú – prirodzene – vôbec žiadne lieky.

Rozhodujúci je rozhovor

Z európskych novodobých odborných štúdií vyplýva, že spokojnosť pacientky závisí viac od účinnej komunikácie, ako od získania receptu na antibiotiká. Konzultácia ovplyvňuje postoj k jej ochoreniu, aj vnímanú potrebu antibiotika. Hlavne, keď je tehotná pacientka ľudsky informovaná o stratégii starostlivosti o ňu, a o nenarodené dieťa (deti).

Lekári si pritom nemusia vyhradiť viac času na rozhovor. Mali by však ponúknuť alternatívu oproti predpísaniu antibiotík. Dá sa to uskutočniť v rámci bežného dialógu, v ambulancii ošetrujúceho lekára/v poradni pre tehotné.

Zdroje: http://www.abctehotenstvi.cz, http://www.lekarnici.sk a VIA PRACTICA