Nezaradené

Rezistencia na antibiotiká v Európe a vo svete

Pár viet o antibiotikách

Antibiotiká, známe tiež ako antimikrobiálne lieky, sú lieky, ktoré môžu ničiť baktérie, alebo zabrániť ich rastu, a liečiť tak infekcie u ľudí, zvierat, a niekedy aj rastlín. Antibiotiká sú lieky na bakteriálne infekcie (napríklad na pneumokokový zápal pľúc, alebo na stafylokokové infekcie krvi).
Lieky, ktoré sú účinné proti vírusom, sa väčšinou nazývajú antivírusové lieky (napríklad na chrípku, HIV a herpes).
Nie všetky antibiotiká sú účinné proti všetkým baktériám. Existuje viac ako 15 rôznych skupín antibiotík, ktoré sa odlišujú chemickou štruktúrou a svojím účinkom proti baktériám. Antibiotikum môže byť účinné proti jednému typu baktérií, alebo proti viacerým typom baktérií.

Keď sa povie „rezistencia“

Baktérie sú rezistentné voči antibiotikám vtedy, keď určité antibiotiká stratili schopnosť usmrtiť tieto baktérie, alebo zastaviť ich rast. Niektoré baktérie sú prirodzene rezistentné voči určitým antibiotikám (vrodená alebo prirodzená rezistencia). Tento problém je znepokojujúci vtedy, keď sa niektoré baktérie, ktoré sú za normálnych okolností citlivé na antibiotiká, stanú rezistentnými v dôsledku genetických zmien (získaná rezistencia). Rezistentné baktérie prežívajú v prítomnosti antibiotika, a ďalej sa množia, čo vedie k predĺženiu ochorenia, alebo dokonca k smrti.

Máme v Európe problém?

Z údajov o dohľade vyplýva, že antimikrobiálna rezistencia je čoraz väčší problém verejného zdravotníctva v európskych nemocniciach a spoločenských komunitách. Rezistencia mikroorganizmu Escherichia coli voči väčšine antibiotík sa zväčšuje takmer vo všetkých krajinách Európy. E. coli spôsobuje infekcie močových ciest a závažnejšie infekcie, a je jednou z najčastejších baktérií, ktoré spôsobujú infekcie.
Rada Európskej únie na riešenie tohto problému verejného zdravia vydala v roku 2001 odporúčanie, a požiadala krajiny, aby zaviedli postupy na zabezpečenie obozretného užívania antibiotík (odporúčanie Rady z 15. novembra 2001 o opatrnom používaní antimikrobiálnych látok v humánnej medicíne (2002/77/ES)). Niektoré krajiny zaviedli (pred niekoľkými rokmi) vnútroštátne programy, vrátane kampaní na informovanie verejnosti, a zaznamenali zníženie spotreby antibiotík, aj antibiotickej rezistencie. Je veľa príčin, ktoré spôsobujú rôznu mieru rezistencie. Môžu zahŕňať: používanie antibiotík, základné ochorenia, kvalitu nemocničnej starostlivosti, mieru imunizácie a sociálne faktory. Nie vždy je možné určiť podiel rezistentných infekcií, zapríčinených jedným faktorom.

Z údajov Európskej siete pre sledovanie antimikrobiálnej rezistencie (http://www.rivm.nl/earss/) vyplýva, že existuje gradient sever – juh, s nízkou mierou v škandinávskych krajinách a v Holandsku, a s vysokou mierou v južnej Európe. Krajiny s nižšou mierou antibiotickej rezistencie, majú zvyčajne nižšiu spotrebu antibiotík, kým krajiny s vyššou mierou rezistencie používajú antibiotiká častejšie.

Aká je situácia vo svete?

Nevhodné používanie antibiotík je celosvetový problém. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vydala globálnu stratégiu a usmernenia na pomoc krajinám pri vytváraní systémov na monitorovanie antibiotickej rezistencie, a na zavedenie účinných postupov (napríklad opatrenie, na základe ktorého je možné antibiotiká kupovať len na lekársky predpis). Hoci ľudia v rozvojových krajinách stále zomierajú, lebo nedostávajú dostatočnú antibiotickú liečbu, antibiotická rezistencia, vyplývajúca z nevhodného používania antibiotík, vyvoláva obavy na každom kontinente.

Zdroj: http://ecdc.europa.eu/sk/eaad/Pages/Home.aspx

Autor: Mgr. Tatiana Juríková

Komentáre