Pekné počasie je najlepšou pozvánkou pre veľkých, aj malých na výlety, či dlhšie pobyty v prírode. Pri pozitívach takto prežívaných voľných chvíľ však netreba zabúdať aj na riziká, ktoré predstavujú drobné živočíchy – kliešte. Sú totiž prenášačmi rôznych – často veľmi závažných ochorení. Aj keď na Slovensku žije približne dvadsať druhov kliešťov, riziko pre človeka predstavuje najmä kliešť obyčajný (Ixodes ricinus). Infikovaný môže prenášať kliešťovú encefalitídu, lymskú boreliózu, anaplazmózu a ďalšie nákazlivé ochorenia.
Darí sa mu v listnatých aj v zmiešaných lesoch, v parkoch, v lesoparkoch, na cintorínoch, dokonca aj priamo v mestskej zeleni. Výnimkami sú len vysokohorské oblasti, obrábané polia a vodné plochy.
Na jar sa „prebúdzajú“ aj kliešte!
Jarné obdobie je začiatkom aktivity kliešťov. „Sezóna kliešťov sa v niektorých oblastiach Slovenska, najmä na juhu, začína už po zmiznutí snehu a trvá až do neskorej jesene,“ uviedla RNDr. Elena Kociánová, DrSc. z Virologického ústavu SAV. V prírode sa kliešť vyskytuje po celý rok, ale aktivizuje sa až pri teplotách okolo 5 až 10 stupňov Celzia.
Podľa Úradu verejného zdravotníctva SR sa tieto živočíchy, ktoré sú pôvodcami nebezpečného ochorenia kliešťovej encefalitídy alebo lymskej boreliózy, nachádzajú na celom Slovensku a číhajú všade.
Z boreliózy hrozí postihnutie nervov, kĺbov a ďalšie komplikácie, akými sú napríklad choroby srdca. Kliešťová encefalitída je závažné ochorenie, zápal mozgu, ktorý môže mať až smrteľné následky.
V ktorých častiach Slovenska sa najčastejšie vyskytujú kliešte?
Kliešte, ktoré patria do skupiny roztočov sa vyskytujú na celom Slovensku, ale nie všetky sú nosičom vírusu. Podľa Úradu verejného zdravotníctva SR je v niektorých oblastiach veľké množstvo infikovaných kliešťov, v iných sú nakazené ojedinelo alebo vôbec nie.
Endemické oblasti (oblasti s výskytom nakazených kliešťov) sú na Slovensku lokalizované predovšetkým pozdĺž brehov rieky Váh. V tejto oblasti sa zaznamenáva dlhoročne najvyššia chorobnosť na kliešťovú encefalitídu, aj keď je potrebné poznamenať, že na Slovensku nie je výskyt ochorení na kliešťovú encefalitídu vysoký (v posledných 10 rokoch sa výskyt ochorení pohyboval od 57 do 163 ročne).
Okrem okolia Váhu možno za endemické územie považovať aj juhozápadnú časť Slovenska (napr. pohorie Tríbeč, Vtáčnik, Nitrianska a Pohronská pahorkatina, oblasť Malých Karpát okresy Trenčín, Nové Zámky, Nitra a Levice). Výskyt infikovaných kliešťov sa však v súčasnosti zaznamenáva už aj v oblastiach, ktoré v minulosti neboli endemické, t. j. na Slovensku sa mení areál ich rozšírenia.
Kliešte sa zmenou klimatických podmienok dostávajú v posledných rokoch do vyššie položených oblastí Slovenska.
Kde sa najčastejšie vyskytujú?
Kliešte sa vyskytujú najmä v tráve a nízkych porastoch, vo vidieckych aj mestských lokalitách. Pri prechode cez miesta ich výskytu môžu kliešte uštipnúť človeka, čím vzniká riziko možného prenosu infekcie, v prípade ak bol kliešť predtým infikovaný.
Kliešť sa na hostiteľa neprichytí hneď ako sa dostane na jeho telo, ale hľadá si vhodné miesto, ktorým je teplá a vlhká pokožka. Ide najmä o miesta v podpazuší, slabinách, jamkách pod kolenami, za ušami alebo na bruchu. Často sa však prisáva aj v poraste hlavy.
Čakanie na hostiteľa
„Kliešte sa živia krvou a sú závislé na svojich hostiteľoch. Škála hostiteľov je široká – od myší, vtákov, cez psy, mačky, hospodárske zvieratá, poľovnú zver, až po človeka,“ hovorí Elena Kociánová z Virologického ústavu SAV.
„Kliešte majú veľmi silno vyvinuté zmyslové orgány. Reagujú na vlhkosť, na teplotu, na prítomnosť CO 2, na otrasy pôdy, aj na svetlo a tmu. U nás známy kliešť obyčajný patrí medzi “číhajúce“ druhy. Vylezie si na trávu alebo na kríky do výšky 80 centimetrov až meter, nie vyššie a číha na svojho hostiteľa. Zmyslovými orgánmi, nahrádzajúcimi v našom chápaní zrak, čuch, sluch, a ktoré má na predných končatinách prijíma vzruchy z okolia a v príhodnej chvíli, keď sa blíži „obeť“ sa prichytí a prelezie na jeho telo,“ popisuje doktorka Kociánová. Nie je teda pravdou predstava, že kliešte „skáču“ na človeka zhora, zo stromu.
Najznámejšie ochorenia prenášané kliešťami
- kliešťová encefalitída
- lymská borelióza
„Kliešťová encefalitída je jedno z najstarších ochorení, na Slovensku bolo objavené v 50.tych rokoch minulého storočia. Ide o vírusové ochorenie, ktoré nemá špecifické liečivá, preto je lepšie byť zaočkovaný. Vírusom kliešťovej encefalitídy je infikovaných oveľa menej kliešťov, okolo 1%, oproti pôvodcovi lymskej boreliózy, teda baktérie Borrelia burgdorferi, ktorou je infikovaných priemerne 25 % kliešťov na Slovensku.“
„Lymská borelióza bola objavená v 80.tych rokoch minulého storočia. Ide o bakteriálne ochorenie. Spôsobuje ho baktéria Borrelia burgdorferi. Prvý krát bola popísaná v meste Old Lyme v americkom Conecticute, odkiaľ pochádza jej názov. Na toto bakteriálne ochorenie zatiaľ nemáme vakcínu, ale dá sa liečiť antibiotikami,“ uviedla RNDr. Kocianová.
Zákernosťou ochorenia je, že baktérie sa rozmnožujú veľmi pomaly, ochorenie teda prebieha zdĺhavo vo viacerých fázach. Jeho typickým prvotným znakom je sčervenanie v oblasti miesta bodnutia, ktoré však môže človek podceniť. Následne môže po niekoľkých týždňoch, mesiacoch, ba dokonca až rokoch prísť k poškodeniu iných orgánov (kĺbov, nervov, mozgových blán, srdca, očí, kože). Pri včasnej diagnostike a správnej terapii antibiotikami je však priebeh liečby zväčša dobrý.
Fakty o borelióze:
- v našich podmienkach ide o najčastejšie kliešťom prenášané ochorenie,
- aby sa mohla infekcia preniesť na človeka, doba prisatia kliešťa musí byť minimálne 12 – 24 hodín,
- ochorenie sa často prejavuje necharakteristickými symptómami, čo vedie nezriedka k diagnostickým omylom.
Štádiá ochorenia:
Borelióza je ochorenie s nezvyčajne rôznorodými symptómami, ktoré sa môžu prejaviť v rôznej intenzite na mnohých orgánoch.
1. štádium
U cca 60 % infikovaných jedincov sa vyskytuje erythema migrans – migrujúci erytém – začervenanie, ktoré sa okolo miesta bodnutia postupne rozširuje a nakoniec zmizne. Už v tomto štádiu sa dá vychádzať z predpokladu infekcie a postihnutá osoba by mala byť bezpodmienečne liečená antibiotikami. Medzi ďalšie typické príznaky patria bolesť hlavy, kĺbov, svalov, opuch lymfatických uzlín a únava.
2. štádium
Prichádza po niekoľkých týždňoch, až mesiacoch a prejavuje sa neurologickými, kardiovaskulárnymi symptómami alebo postihnutím kĺbov. V nervovom systéme prebieha ochorenie v podobe zápalu mozgových blán, nervových koreňov, alebo jednotlivých nervov. Objavuje sa zápal jedného alebo viacerých kĺbov, najčastejšie bývajú postihnuté kolenné kĺby.
3. štádium
Nastupuje najskôr mesiace až roky po bodnutí kliešťom a je charakteristické zhoršením vyššie spomínaných zdravotných komplikácií, ku ktorým sa pripájajú aj kožné prejavy charakteristické modrastým sfarbením a stenčením kože na rukách a nohách (atropická akrodermatitída).
Diagnózu je možné stanoviť vyšetrením krvi špeciálnymi testami. Diagnóza sa nikdy nestanovuje len na základe sérologických nálezov, ale vždy v spojitosti s anamnestickými údajmi, klinickým nálezom a ďalšími diagnostickými kritériami.
Včasná liečba infekcie by mala zabrániť prechodu ochorenia do 2., prípadne 3. štádia. Na liečbu lymskej boreliózy sa používajú antibiotiká. Vo včasnom štádiu by liečba mala trvať najmenej 14 dní, v neskorých štádiách minimálne 21 dní.
Ako sa chrániť pred kliešťami?
- Pred odchodom do prírody je potrebné použiť repelent.
- Obliekajte si odevy, ktoré chránia aj nohy a ruky, aby ste mali čo najmenej odhalenej kože.
- Vyhýbajte sa vysokým trávam a kríkom.
- Po príchode domov skontrolujte celé telo.
- Prevenciou je aj očkovanie proti kliešťovej encefalitíde, ktoré je najvhodnejšie. Proti kliešťovej encefalitíde je vyvinutých niekoľko vakcín a ľudia, ktorí prichádzajú do styku s kliešťami často (napríklad poľovníci) by sa mali dať zaočkovať.
Chcete si byť istý?
Dnes sa dajú využiť aj služby špeciálnych laboratórií, kam môžete odstráneného kliešťa zaniesť alebo poslať na vyšetrenie jeho infekčnosti na prítomnosť borélií.
Po odstránení kliešťa z kože je potrebné zabrániť jeho vyschnutiu. Preto je vhodné vložiť ho do vrecka zabaleného do vlhkej vaty, prípadne, pokiaľ je ešte živý pribaliť steblo trávy a odniesť alebo poslať do laboratória.
Ako sa správne zbaviť kliešťa, ak už sa na telo prisal?
- Pozor! Najdôležitejšie je nepoškodiť a nerozmliaždiť kliešťa. Treba vybrať celé telo aj s hlavičkou.
- Kliešťa je najlepšie uchopiť do pinzety a vybrať kývavým pohybom.
- Ak nie je poruke dezinfekčný prostriedok z lekárne (lieh, jódová tinktúra, Alpa), použite prípravok s obsahom alkoholu.
- Ak kliešťa objavíte ešte v lese a nemáte potrebné pomôcky na odstránenie, počkajte a odstráňte ho až po tom, čo budete mať v rukách pinzetu.
- Ak sa nepodarí odstrániť kliešťa celého, je vhodné vyhľadať zdravotnícku pomoc.
Odbornú kontrolu zabezpečila MUDr. Jana Bendová, PhD., praktická lekárka pre dospelých s atestáciou z posudkového lekárstva a z vnútorného lekárstva, člen výboru Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva.
Spracované podľa:
http://primar.sme.sk/c/4117277/lymska-lymeska-borelioza.html
http://www.neurologiepropraxi.cz/pdfs/neu/2009/03/11.pdf
Komentáre