Penicilín je prvé antibiotikum využívané v medicíne. Vďaka náhode ho roku 1928 ho objavil Alexander Fleming v plesni Penicillium notatum. Do praxe bol však na liečbu ľudí uvedený až po desiatich rokoch. Prvý krát ho vyskúšali lekári v 2. svetovej vojne.
V roku 1945 získal za objav prvého antibiotika Alexander Fleming Nobelovu cenu. Patrí do skupiny beta-laktámových antibiotík, pôsobí baktericídne (zabíja baktérie), má vysokú účinnosť a nízku toxicitu.
Napriek tomu, že dodnes patrí k účinným antibiotikám, už v začiatkoch samotný Fleming upozornil, že penicilín nie je liekom na všetko a že je potrebné vyvarovať sa jeho častému užívaniu. Akoby už vtedy predpokladal, že antibiotická rezistencia sa môže stať v budúcnosti obrovským problémom.

Antibiotiká sa užívajú len na infekcie vyvolané baktériami, nie na vírusové ochorenia, hoci si to veľa ľudí myslí. Medzi ľuďmi je stále zaužívaný aj spôsob „preventívneho“ užívania antibiotík, teda užívania antibiotík pri viróze (ochoreniu spôsobenom vírusmi), aby nedošlo k zhoršeniu ochorenia v zmysle prechodu do bakteriálnej infekcie. To je nesprávny spôsob užívania antibiotík a najrýchlejšia cesta k „vypestovaniu si“ antibiotickej rezistencie.

Baktérie sa nachádzajú všade okolo nás a sú ich tisíce. Človek sa však s nimi naučil žiť. Pre zdravie človeka je nebezpečných len 1% zo všetkých baktérií, ktoré žijú vo svete. Dokážu však nebezpečne ohroziť zdravie, až zabíjať.
Choroboplodné baktérie (tie, ktoré spôsobujú závažné ochorenia) dokážu za určitých okolností kolonizovať ľudské, aj zvieracie tkanivo alebo orgán. Produkciou toxínov (jedovatých látok) a množením poškodzujú svojho hostiteľa. Správajú sa teda v tele ako parazit a sú „veľmi inteligentné“. Pri nezodpovednom ľudskom správaní (napr. pri nadmernom a nesprávnom užívaní antibiotík) sa dokážu neuveriteľne rýchlo prispôsobovať novým podmienkam.

Liečiť chrípku antibiotikami je úplne zbytočné, pretože antibiotiká totiž likvidujú len baktérie nie vírusy, ktoré ju spôsobujú. Napriek tomu sa často stáva, že ľudia tlačia na lekára, aby im predpísal antibiotiká, v očakávaní, že rýchlejšie vyzdravejú. Chrípku však treba vyležať.
Naopak streptokoková angína a zápal stredného ucha sú bakteriálne ochorenia, ktoré väčšinou vyžadujú antibiotickú liečbu.

Framykoin masť sa používa u dospelých aj u detí od novorodeneckého veku na miestnu liečbu kožných infekcií spôsobených baktériami. Patria medzi ne napr. impetigo (hnisavé pľuzgieriky, najmä na tvári u detí), hnisavý zápal vlasových vačkov postihujúci vlasatú časť hlavy a časť tváre a krku porastenú chlpmi, furunkuly, infikované vredy, rôzne menšie infikované poranenia (škrabnutia, odreniny kože, drobné rany a popáleniny), infikované ekzémy a preležaniny. Pri opakovanom a dlhodobom používaní môže dôjsť k podráždeniu kože alebo k alergickej reakcii. Framykoin je lokálne antibiotikum a nie „mastička na všetko“ a jeho užívanie musí predpísať lekár.

Jedlo a tekutiny do veľkej miery ovplyvňujú účinok väčšiny perorálnych (cez ústa užívaných) antibiotík.
Pri niektorých antibiotikách sa odporúča príjem nalačno, pretože súčasný príjem jedla a antibiotík môže predĺžiť vstrebávanie lieku, a tým znížiť maximálne hladiny liečiva v tele. Iné antibiotiká je zasa vhodné na zaistenie optimálnej absorbcie konzumovať tesne po jedle alebo s jedlom.
Pri niektorých antibiotikách sa neodporúča súčasný príjem mliečnych výrobkov. Dôvodom je obsah vápnika v mlieku a mliečnych výrobkoch, ktorý vytvára s antibiotikom neúčinné zlúčeniny, čím zabraňuje vstrebávaniu lieku.
Antibiotiká sa nemôžu kombinovať ani s alkoholom, pretože aj keď táto kombinácia pri niektorých antibiotikách nevedie vždy k priamym interakciám a nežaducim účinkom, dehydratácia a oslabenie organizmu spôsobené alkoholom uzdravenie neurýchli, práve naopak ho môže skomplikovať.
Celkovo platí zásada, že v čase antibiotickej liečby by sme telo nemali zaťažovať ťažkými a nezdravými jedlami, pretože musí v prvom rade vynakladať sily na boj s infekciou.

Hoci sa ginko dvojlaločné vďaka svojim pozitívnym účinkom využíva v ľudovom liečiteľstve stáročia, do skupiny prírodných antibiotík nepatrí. Patrí do terapeutickej skupiny označovanej ako antidementíva. Extrakt z neho sa používa na zlepšovanie rozumových schopností.
Cesnak a propolis patria do širokej skupiny rastlín s antibakteriálnym účinkom. Prírodné antibiotiká, fytoncídy, sú obsiahnuté vo vyšších rastlinách a majú schopnosť usmrcovať mikroorganizmy a pomáhajú potlačiť, či zastaviť veľké množstvo infekcií. Ich antibakteriálne účinky nie sú síce také razantné ako u syntetických antibiotík, ale nemajú vedľajšie účinky, nepoškodzujú črevnú mikroflóru, nevzniká na ne rezistencia a majú preventívny charakter.

Antibiotiká sú vzácne lieky, ktoré účinkujú na baktérie, ktoré nás dokážu aj zabiť. Zbytočným a nezodpovedným konzumovaním antibiotík však učíme baktérie si na ne „pomaly zvykať“, a baktérie sa stávajú voči ich smrtiacemu účinku odolné.
Baktérie sú rezistentné voči antibiotikám vtedy, keď určité antibiotiká stratili schopnosť ich usmrtiť alebo zastaviť ich rast.

Vyšetrenie CRP prístrojom pomáha rozumnému užívaniu antibiotík, redukuje nebezpečne rastúcu rezistenciu na ne, a urýchľuje účinnú terapiu pre pacienta. Test na stanovenie CRP proteínu je určený pre rozlíšenie bakteriálnej alebo vírusovej infekcie a zisťuje sa z kvapky krvi. V ambulantnej diagnostike predstavuje CRP najcitlivejší dostupný marker bakteriálneho zápalu, s reálnou laboratórnou presnosťou merania a časovou náročnosťou v trvaní asi 3 minúty.

CRP test je dnes dostupný vo všetkých ambulanciách všeobecných lekárov, pediatrov, ale možno si ho na orientačné samovyšetrenie zakúpiť aj v lekárni. V prípade detských pacientov preplácajú vyšetrenie všetky poisťovne, dospelým pacientom ho hradí poisťovňa Union. Poistenci Všeobecnej zdravotnej poisťovne a Dôvery ho platia z vlastného vrecka. Cena vyšetrenia sa pohybuje v rozmedzí od 5 do 10 eur.