Antibiotiká verzus vyležať… Škodia antibiotiká pri vírusových infekciách?

Pri bakteriálnych infekciách antibiotikum bojuje na našej strane. Takto posilní našu vlastnú obranyschopnosť, proti baktériám vznikne tak presila. A tak keď sa dobre antibiotikum trafí, profitujeme z toho. Baktérie zabije antibiotikum a organizmus tam ešte trochu pozametá, a sme zdraví. Vírus je niečo úplne iné ako baktéria. Keď chceme zvíťaziť nad vírusom, na to slúži iba naša imunita. Prečíta si ten vírus (votrelca), a začne vyrábať a cca do týždňa vytvorí protilátky. Antibiotikum tam nemá čo urobiť na vírusy nijako nepôsobí.

Stáva sa, že ľudia bagatelizujú vírusové ochorenie, a to sa nemusí vyplatiť. Závažnosť môže byť rovnaká, ako pri bakteriálnom ochorení. Je dobré dať si vtedy niečo na posilnenie imunity. Dôležité je rešpektovať, že sme chorí, a ľahnúť si do postele, vypnúť fyzicky. Zostať v kľude, piť veľa veľa tekutín, a potiť sa. Teplotu znižujeme pomocou tabletky, len keď „prestrelí“ – je cez 38 stupňov Celzia, musíme si to sami postrážiť a najmä pri vysokej teplote piť naozaj veľa tekutín.

Liečba ochorení v zime… Prečo pacienti tlačia na recept s antibiotikami?

Pacienti len nie sú vždy dostatočne informovaní. Keby vedeli, že až 80 percent ochorení je vírusového pôvodu, a že nemá zmysel podávať proti vírusom antibiotikum, ale že práve naopak antibiotikum môže brzdiť našu imunitu proti vírusom, tak by na to netlačili. Môže to byť aj fóbia z choroby – ľudia chcú akýkoľvek zázračný liek, ktorý ich zo všetkého dostane… Ale taký neexistuje.

Imunitný systém a antibiotiká. Čo sa v nás deje, a čo s tým, ak nezaberú?

Nákaza je napadnutie človeka živými organizmami – a sú nimi aj vírusy alebo baktérie. Na hranici sú „pohraničníci“ imunitného systému. Tí okamžite rozoznajú, že došlo k prieniku nejakej infekcie. Pošle sa to do „centrály“, a tam sa začnú vyrábať protilátky, vytvoria a vyzbroja sa cielene imunitné bunky, imunitný systém sa mobilizuje. Ten proces je taký, ako keď niekto napadne štát. Dokonca, pri niektorých ľahkých bakteriálnych infekciách, sa odporúča vyčkať s antibiotikami, aby prebehli tie manévre imunitného systému, a mal ho do budúcnosti človek silný. Optimálne by bolo, keby sme ATB nedali hneď na začiatku ani pri bakteriálnej infekcii, ale nechali imunitný systém pacienta niekoľko dní sa mobilizovať. Dôležité je aby bol pacient na PN dostatočne dlho, PN by mala pokryť liečenie ale čiastočne aj rekonvalescenciu po chorobe. Ale dnes ľudia nechcú, nemôžu byť tak dlho PN ako by ich zdravotný stav potreboval… Ak ale je CRP vysoké, je to vážny stav a potom nečakáme, dávame tam antibiotikum a trváme aj na PN -ke .

Keď ATB pri bakteriálnej infekcii nezaberú, znamená to, že sme sa netrafili do najčastejších baktérií. Vnikli nám tam nejaké baktérie rezistentné na antibiotikum – nie sú v spektre toho ATB (napríklad u účinných antibiotík štatisticky vychádza, že na 90 percent baktérií zaberajú, ale na 10 percent sa môžu objaviť rezistentné baktérie). U niektorých antibiotík môže byť odolnosť baktérií aj v 30%, to je už dosť deravé antibiotikum. Urobíme tam kultivácie, a zmeníme antibiotikum, aby už niečo ten pacient mal, čo má šancu zabrať. Potom to ešte skorigujeme, podľa toho, čo vyjde o tri dni z kultivácie. Alebo sa dopracujeme k „nešťastnému“ výsledku, že ide o o multirezistentnú baktériu. A tak sa môže stať, že pacient skončí v tom lepšom prípade iba v nemocnici.

„Rýchle“ trojdňové antibiotiká. Pýtajú si ich pacienti, ako (ne)účinkujú?

Snažím sa ich nepoužívať. Zo štúdií rezistencií vychádza, že tam, kde sa používajú, je strašne veľa rezistentných baktérií. Na Slovensku sa používajú dosť rozšírene, a aj jednodňové. V Čechách nie – predpisujú sedemdňové, a majú o polovicu nižšiu rezistenciu ako my. Tie trojdňové sú dlhodobo pôsobiace, ale koncentrácia ATB je na konci dávkovacieho intervalu až príliš nízka, nezabije baktériu ale tá si prečíta to ATB a sama si vytvorí proti nemu imunitu. Tá baktéria nie je nejaké malé hlúpe škodlivé zvieratko. „Rozmýšľa“, vie sa prispôsobiť a pri nízkej hladine ATB si vie vytvoriť mechanizmy, ktorými to ATB ona dokáže zneškodniť.

Antibiotiká podľa citlivosti, výber antibiotík. Podľa čoho sa rozhodujete?

Ak urobíme výtery, odbery biologického materiálu, to nám umožní vedieť o baktérii viac. V laboratóriu sa to dá do prostredia rôznych ATB, a my vidíme, v ktorom prostredí baktéria vôbec nerastie. Snažíme sa použiť to najúčinnejšie antibiotikum, a samozrejme aj podľa bezpečnostného profilu, toxicity potrebnej dávky pre toho, ktorého pacienta. Vieme vybrať bezpečnú alternatívu aj pre tehotnú ženu. Musíme sa vyhnúť tým ATB, na ktoré je človek alergický. Veľká škoda, ak je to práve penicilín, lebo ten je najmenej toxický. Niektoré ATB sa vylučujú najviac do močových ciest alebo do pľúc, iné prechádzajú cez mozgovú bariéru a vieme nimi liečiť aj infekcie v mozgu… Problematika je to veľmi zložitá a platí tu, že pacient má mať lekára, ktorému dôveruje a mal by sa na jeho odbornosť spoľahnúť. Dnes máme k dispozícii všetky svetové lieky, vyslovene už originál slovenské farmafirmy aj vďaka globalizácii u nás nie sú, takže predpisujem najčastejšie všetko „švajčiarske“ antibiotiká.

Ochorenie, o ktorom vieme alebo ho vieme iba vytušiť. Aké vyšetrenia vám „povedia“ viac?

Pacient sa môže aj so skrytou závažnou chorobou, infekciou cítiť dobre. Tu by som chcel zdôrazniť jednoduchú preventívnu prehliadku. Pacienta si celého podrobne prezriem, a napadne mi niečo, čo by ma pri povrchnom prístupe alebo pri vyšetrení iba jednotlivého systému možno nenapadlo. Nepoužívam len presné vyšetrovacie, ale aj heuristické metódy. Praktický lekár je pre pacienta taký „antivírus“. Keď vidím s odstupom času na pacientovi zmenu – tu sa niečo mení, môže tam byť choroba – idem po nej. Veľakrát pacienti chodia a hlásia sa aj sami na prevencie. Treba si pacienta získať, nastaviť ho na dvojročný interval „preventívky“.

CRP – citlivý, rýchly, presný, dokáže nám to potvrdiť vírusový zápal, kedy je najlepšie zostať doma v posteli. .. Môžu sa pacienti otestovať aj sami doma?

Áno, a má to veľký význam najmä v chrípkových epidémiách. Teoreticky by bolo najlepšie, ak by takto chorí s vírusovou infekciou vôbec nešli k lekárovi. Predstavme si, že sa človek „doplazí“ k lekárovi, musí si to odsedieť, a nakazí po ceste ľudí v okolí. Znamená to pre neho obrovskú námahu, oslabí ho to strašne, a ten vírus vďaka tomu postúpi… Aby človek vedel, že ani lekár mu nič iné nepovie, len že si má dať povedzme paralen, piť tekutiny a vyležať to, na to slúži CRP test (skratka CRP označuje C-reaktívny proteín, ide o bielkovinu, ktorá sa vytvára pri bakteriálnom zápale v pečeni, jej prítomnosť signalizuje bakteriálny zápal, výsledok je do 3 minút). Ak chorý človek vytrčí päty z domu, už šíri infekciu. Obzvlášť zlé je to v dopravných prostriedkoch MHD v otvorených, klimatizovaných priestoroch na pracoviskách, a samozrejme najhustejšie a najhoršie je to v čakárni u lekára. Nech chorý nakazený vírusom radšej zostane doma a nech radšej infekciu nešíri…

Mám skúsenosť, že CRP je celkom negatívne cca v polovici prípadov mojich pacientov v čakárni. Všetci majú vírusovú infekciu a mali by zostať ležať doma. Domáci CRP test je novinka tohto roku, majú ho v lekárňach, vedia ho aj (do)objednať. Tá cena je porovnateľná s cenou, ktorá sa platí u lekára. U praktického lekára pre dospelých ho prepláca zatiaľ len zdravotná poisťovňa UNION inak to stojí cca 5 Euro.

Benefity pre pacientov pri teste z prsta, kvapky krvi. Ktoré sú viditeľné?

Určite to, že môže pacient zostať doma, ak je CRP negatívne – najmä u detí, nemusia ho rodičia vláčiť povedzme cez víkend alebo po večeroch na pohotovosť. Dieťa tam absolvuje „manévre“, a hodiny trpí, miesto toho, aby bolo v kľude a ležalo doma vo svojej postieľke. A v čakárni na „urgente,“ môže byť potom obdobne ako u praktických lekárov, o polovicu pacientov menej.