Penicilín. „Zázračná guľka“ v boji s mikróbmi. Pre penicilín je charakteristické, že je schopný potlačovať rast, alebo úplne zničiť choroboplodné zárodky v makroorganizme, a je preň príznačný vysoký škodlivý účinok na choroboplodné zárodky a najmä „nejedovatosť“ (do jeho objavu výnimočná, nepoznaná v oblasti liečiv) na človeka. Pacient ale môže niekedy reagovať aj na tento liek nečakane búrlivo… A je tu nevítaná alergia.

Alergológ o liekovej alergii

Alergológ a imunológ, docent MUDr. Martin Hrubiško, PhD. o liekovej alergii hovorí, že je najtemnejšou stránkou medicíny. Vie ísť mnohými cestami, a môže tam byť histamínová intolerancia. Človek liek nemôže dostať, pretože každé ďalšie podanie môže byť nebezpečné. Niektoré lieky poprepichujú membránu bielych krviniek, a z nich sa histamín vyplaví… Reakcie na precitlivenosť sa testujú, ale je to nespoľahlivé.

Jedinou spoľahlivou, trochu „drastickou“ metódou je podľa neho expozičný test – pacientovi dá lekár liek po troškách, a sleduje reakcie v nemocničných podmienkach. Na Slovensku to pokrivkáva; kedysi bola klinika imunológie, je to X rokov, opakované zdravotnícke reformy… Nemáme imunologické lôžka, a potom je problém, kde takýchto pacientov hospitalizovať. Robí sa to na kožných klinikách.

Pri kožnom teste vznikne reakcia, no je relatívne malé množstvo liekov v roztokovej forme. Takto sa dajú otestovať aj povedzme lokálne anestetiká. Samozrejme, musí sa myslieť na to, že liek neobsahuje len účinnú látku, ale aj niečo, čo to drží pohromade: stabilizačné látky aj farbičky. Precitlivenosť je aj na tieto pomocné látky. Ak vyjde expozičný text pozitívny, a pacient liek životne potrebuje, podáva sa. Tak sa dá navodiť tolerancia…

Prejavuje sa nielen na koži

Penicilín sa stal pohodlným liekom. V prvých povojnových (po druhej svetovej vojne) rokoch, keď sa s penicilínom prísne hospodárilo a predpisoval sa iba na určité ochorenia, boli prípady neznášanlivosti výnimočné. Keď sa však začal hromadne užívať aj pri ochoreniach, ktoré si liečbu penicilínom nevyžadovali, počet ľudí, ktorí ho neznášajú, závažne stúpol. Preto sa lekár pred podávaním penicilínu pýta chorého, čí už penicilín užíval a ako ho znáša.

Odpoveď organizmu na podaný liek býva väčšinou v medziach normy a očakávaného liečebného účinku (normergická reakcia). Opakom očakávaného liečebného účinku je paradoxná reakcia. Popri tom sa stretávame s reakciami, ktoré vyplývajú zo zníženej vnímavosti voči liekom: je to buď hypergická reakcia, ktorá sa od normergickej líši len znížením účinku, alebo anergická reakcia, pri ktorej sa účinok lieku vôbec neprejaví.

Precitlivenosť voči liekom

Z liečebnej stránky sa pri liekoch rozoznávajú účinky hlavné (žiaduce) a vedľajšie (zvyčajne nežiaduce). Nežiaduce účinky môžu byť relatívne nežiaduce a absolútne nežiaduce. Medzi absolútne nežiaduce účinky lieku patrí neznášanlivosť a jedovatosť. Tieto hlavné a vedľajšie účinky liečiv sú posudzované vždy s ohľadom na ochorenie a odolnosť pacienta a reakciu pacientovho organizmu na podaný liek.

Dochádza i k stavom nadmerne zvýšenej vnímavosti voči lieku, od nich sa však kvalitatívne odlišuje neznášanlivosť voči lieku. Alergia je širším pomenovaním chorobnej precitlivenosti voči liekom. V pôvodnom poňatí alergia zahrňovala imunitu a precitlivelosť. Rozlišujeme alergiu bezprostredného a oddialeného typu. Osobitným druhom alergie je neznášanlivosť, ktorá môže byť vrodená. Počas života sa môže objaviť niekoľkokrát, a opäť zmiznúť.

Ide o penicilíny a cefalosporíny

Podstatou alergie na penicilín je, že si telo pomýli penicilín so škodlivou látkou, a reaguje na ňu ako pri viróze alebo bakteriálnej infekcii. Alergia vzniká, keď sa váš imunitný systém stane citlivým na penicilín. Po prvom užití lieku imunitný systém vyhodnotí penicilín ako škodlivú látku a vytvorí si protilátku na daný typ penicilínu. Pri ďalšom užití už vytvorené protilátky penicilín spoznajú, a imunitný systém útočí.

Látky, ktoré sa pritom uvoľňujú, spôsobujú príznaky alergickej reakcie. Riziká vzniku alergickej reakcie na penicilín sú tieto: iné alergie, napríklad potravinová alergia alebo senná nádcha, tiež alergické reakcie na iné lieky a výskyt alergie na lieky v rodine. Rovnako rizikové sú: užívanie vysokých dávok penicilínu, dlhá doba užívania alebo opakované užívanie, ako aj niektoré infekčné choroby.

Trpíte alergiou na penicilín?

Penicilíny patria do skupiny antibiotík – beta-laktámy. Aj keď sa mechanizmy pôsobenia jednotlivých liekov líšia, väčšina z nich proti infekciám bojuje zničením stien bakteriálnych buniek. Ak ste alergickí na jeden druh penicilínu, môžete byť alergickí aj na iné typy penicilínu alebo cefalosporíny (ďalšie beta-laktámy). Toto však nemusí platiť vždy. Trpíte alergiou na penicilín? Pre vašu ochranu oznámte alergiu všetkým svojim ošetrujúcim lekárom. Je dobré mať to poznačené pri/v dokladoch. Prirodzene, nevynechajte ani svojich blízkych, mali by o tom kvôli vašej bezpečnosti vedieť. Pokiaľ vám niekedy alergia spôsobila anafylaktický šok alebo iné ťažké reakcie, lekár vám vie predpísať tzv. pohotovostný balíček, ktorý obsahuje adrenalínovú injekciu. Tieto injekcie sa vyrábajú vo forme pera, ktoré dokážete použiť aj sami.

Je nečakaná, a stačí málo…

Pri liekových alergiách platí, že sú nečakané, a na ich naštartovanie stačí aj malé množstvo lieku. Prejavujú sa na koži – žihľavka, opuch slizníc, kontaktná dermatitída po aplikácii liečivých gélov, krémov na kožu či fotoalergická reakcia z kombinácie lieku a pôsobenia slnka. Patria sem aj horúčka, bolestivosť svalov a kĺbov, či iné symptómy, v závislosti od postihnutia orgánov v tele.

Pri akomkoľvek podozrení na systémovú reakciu – ťažkosti s dýchaním, opuch hrdla, mdloby – neodkladne volajte záchranku. Ak sú prejavy mierne (svrbenie kože, výsev na koži), alebo silnejšie (veľké reakcie na koži, vracanie…), je nutné prestať užívať liek a kontaktovať lekára (pediatra, všeobecného lekára, alergológa). Keď ste v minulosti alergicky zareagovali na konkrétny liek, nesmiete ho užívať. Ďalšia reakcia môže byť závažnejšia, až život ohrozujúca.

Príznaky precitlivenosti na penicilín sa môžu objaviť, keď je podávaný poprvýkrát alebo už bol podávaný predtým. Nie všetky reakcie na lieky sú skutočnou alergiou. Za niektorými sú predávkovanie, spolupôsobenie viacerých liekov, či intolerancia. Ak povedzme dieťa užíva nejaký liek – a má kožnú reakciu pri infekte – môže prísť k mylnej diagnóze „lieková alergia“. Alergológ by ho mal vtedy vidieť a vyšetriť.
Najtypickejším príkladom je podávanie penicilínového antibiotika amoxicilínu pri infekčnej mononukleóze – pacienti bežne zareagujú výsevom vyrážok na celom tele bez toho, aby išlo o alergickú reakciu.

Zdroje: sk.medlicker.com, www.alergoimun.sk, www.slovenskypacient.sk,
Ladislav Rosival, Milan Beniak, Miroslav Janotka, Michal Valent a kol.: Zdravoveda, M. Salava, O. Horáková a kol.: Materia pharmaceutica 3, L. Mlčochová, J. Partiš: Léčba penicilinem.