Helikobakter (tiež Helikobakter pylori alebo Helicobacter) je špirálovitý paličkovitý mikroorganizmus, ktorý sa usídľuje v sliznici žalúdka, dvanástnika, a vyvoláva tam zápal. Pre helikobakter je typická tvorba látky, ktorá rozkladá močovinu. Prvýkrát sme ho u nás diagnostikovali v roku 1988. Popri zubnom kaze patrí medzi najčastejšie infekcie vôbec.

Až 70 – 80% infikovaných nemá ťažkosti. Zdrojom infekcie je väčšinou chorý človek alebo niektoré zvieratá (pes, mačka), z ktorých sa infekcia na zdravých ľudí šíri cez ústa do tráviaceho traktu. Je to jedna z tzv. „chorôb špinavých rúk“. Prenos infekcie z človeka na človeka je reálny obdobným spôsobom, teda napríklad použitím neumytého riadu alebo príboru, bezprostredne po infikovanom človeku. Boli popísané aj prenosy infekcie žalúdkovou sondou a gastroskopom. Infikovať helikobakterom sa môže len človek s nedostatočnou odolnosťou voči mikroorganizmu, za čo je zodpovedný imunitný systém tela.

 

Test na zistenie helikobaktera v tele

Vzorka sliznice žalúdka alebo dvanástnika získaná gastroskopickým vyšetrením sa vyšetrí pod mikroskopom alebo sa po naočkovaní na špeciálnu pôdu nechá vyrásť v laboratóriu. Alebo sa dokazujú proti nemu protilátky v krvi (sére), antigén v stolici, rozložená močovina. Rýchly ureázový test sa robí z bioptickej vzorky pri gastroskopií. Orientačne sa vyhodnocuje po 20 minútach, ale kompletné vyhodnotenie je možné až po 24 hodinách. Dychový test (bez potreby gastroskopie) sa vykonáva pomocou testačného roztoku, ktorý pacient vypije a potom nadýcha do vrecka alebo do skúmavky. Tento vydýchaný vzduch sa vyhodnocuje v špeciálnom prístroji.

To, či ide len o známku stretnutia sa s helikobakterom alebo o aktívnu infekciu, vyjadruje tzv. titer (koncentrácia) protilátky proti HP vo vyšetrovanej vzorke krvi. Uvedený titer udávajú laboratória rôzne, preto je pri vyšetrení potrebné sa informovať o referenčných hodnotách v laboratóriu, ktoré robí uvedené vyšetrenie. Serologická negativita akútnu infekciu prakticky vylučuje. Sérologické vyšetrenie (vyšetrenie protilátok z krvi) sa dnes už takmer nepoužíva pre malú výpovednú hodnotu. Dychový test je veľmi obľúbený, nakoľko netreba manipulovať so stolicou. Avšak vyšetrenie stolice na antigén helikobaktera pylori je najjednoduchšie a zároveň veľmi spoľahlivé.

 

Súvisí s chorobami žalúdka a pečene

Dokázalo sa, že helikobakter je prítomný asi u 80% žalúdkových a asi u 95% dvanástnikových vredov. Jeho prítomnosť v sliznici žalúdka alebo dvanástnika skôr, či neskôr vyvolá tzv. chronický aktívny zápal (gastritídu). Ak sa riadne nevylieči, môže byť príčinou nielen zhoršeného hojenia samotného vredu, ale neskôr po niekoľkoročnom pôsobení môže mať vplyv aj na vývoj rakoviny žalúdka. Ak sa zistí jeho prítomnosť v počiatočnom štádiu niektorých mikroskopických zmien v žalúdkovej sliznici, a následne sa prelieči, môže dôjsť ku kompletnému vymiznutiu týchto chorobných zmien. Vyskytuje sa tiež popri iných ochoreniach tráviaceho traktu alebo pečene. Pacienti, ktorí boli operovaní kvôli rakovine žalúdka alebo niekto z ich priamych príbuzných rakovinu žalúdka prekonal, si zasluhujú v tomto ohľade zvláštnu pozornosť. Helikobakter s pozitívnou gastritídou (zápal sliznice žalúdka) u nich musí byť preliečený.

 

Liečba helikobaktera: séria antibiotík

Liečba tejto infekcie sa riadi podľa trojkombinačnej schémy, čo znamená, že obsahuje tri druhy liekov (blokátor protónovej pumpy a dve antibiotiká – zvyčajne amoxicilín v kombinácii s klaritromycínom). Amoxicilín sa musí u pacientov s alergiou na penicilín samozrejme nahradiť iným antibiotikom. Liečba trvá spravidla 7-14 dní.  Sérologické testy (vrátane komerčne dostupných setov, voľne predávaných v lekárňach) na kontrolu úspešnosti liečby nie sú vhodné. Ak pacientovi ťažkosti po liečbe naďalej pretrvávajú, indikácia kontrolnej gastroskopie záleží od diagnózy, ktorá mu bola zistená pri gastroskopii pred liečbou. V prípade pozitívneho dychového testu alebo zo stolice je možné začať liečbu aj bez gastroskopie, avšak s rizikom, že pozitivita sama o sebe nemusí byť príčinou ťažkostí pacienta, a môžu pretrvávať aj po liečbe. Najjednoduchšie a pritom veľmi spoľahlivé je kontrolné vyšetrenie na helikobaktera zo stolice 2-3 mesiace po ukončení liečby.

Niektorí pacienti potrebujú dlhšiu liečbu alebo dokonca štvorkombináciu liekov (v druhej línii liečby sa zamenia antibiotiká), pretože sa nakazili veľmi odolným kmeňom. Pokiaľ  zlyhá aj táto liečba, je nutné urobiť kultivačné vyšetrenie bioptických vzoriek kvôli zisteniu citlivosti na antibiotiká, a postupovať podľa týchto výsledkov. Voľba použitého antibiotika by mala zohľadňovať fakt, že najvhodnejšie na liečbu sú tzv. acidorezistentné antibiotiká (teda odolné voči pôsobeniu žalúdkovej kyseliny, napr. amoxycillin). Liečenie helikobaktera závisí od výsledku diagnostiky a stupňa infekcie helikobakterom. Inými slovami – čím horšie príznaky a žalúdočné problémy, tým „tvrdšia“ liečba. Ide o rozmedzie 7 až 10 dní. Ďalšou možnosťou, ako liečiť helikobaktera je sekvenčná liečba. Pacientovi sa vtedy striedajú 2 druhy antibiotík pre vyšší úspech liečenia helikobaktera.

 

Strava, doplnky výživy a helikobakter

Nie ste zástancom agresívnych antibiotík s vedľajšími účinkami, a nepociťujete výrazné zdravotné problémy spôsobené helikobakterom? Môžete sa pokúsiť o “domáce” alternatívne liečenie napríklad chioskou mastichou – doplnkom výživy. Tento produkt napomáha vybudovať v tele rezistentné prostredie voči helikobakterovi. V pokročilejšej fáze infekcie sa ale asi nevyhnete všeobecného lekárovi a gastroenterológovi. V jedálničku potrebuje pacient tlmiť žalúdočnú sekréciu. Pri príprave jedál má dať prednosť vareniu, duseniu a pečeniu na vode. Priechodnými potravinami sú: biele mäso; ryby; ovsené a pšeničné vločky; tmavý chlieb; minerálky s vyšším obsahom sodíka; potraviny s vlákninou a vitamínom C. Zo stravy sa odporúča vylúčiť dráždivé jedlá a požívatiny (koreniny, kysnuté cesto, kofeín, nikotín, alkohol), a všetko, čo spôsobuje tráviace ťažkosti (u každého môže ísť o iný druh potravy). Naopak, do stravy je dobré pridať probiotiká.

 

Možná prevencia pred helikobakterom

Prevenciou proti helikobaterom je rozhodne kvalitná hygiena po vykonaní potrieb a styku s ľuďmi. Nemenej dôležitá je hygiena ústnej dutiny. Na záver možno zhrnúť, že najspoľahlivejším testom na helikobaktera je žalúdočná sonda, no účinné sú aj neinvazívne vyšetrenia z dychu, či zo stolice – a je na pacientovi, ktorú formu diagnostiky po konzultácii s lekárom uprednostní.

Zdroje: http://www.gastroenterolog.com, http://helikobakterpylori.sk a http://www.alphamedical.sk