Infekcie močovopohlavného traktu sú po infekciách horných dýchacích ciest druhé najčastejšie ochorenia v populácii. Ich výskyt sa mení v závislosti od veku, pohlavia a imunity človeka.

Najohrozenejšie sú ženy v produktívnom veku

Infekcie močovopohlavných ciest sú v novorodeneckom veku častejšie u chlapcov, v predškolskom veku pribúdajú hlavne u dievčat. Medzi 20. – 50. rokom sú infekcie močových ciest u žien dokonca 50x častejšie, ako u mužov, neskôr sa však výskyt u oboch pohlaví približuje. Najčastejší je vzostupný typ infekcie: u dievčat a žien sú príčinou enterobaktérie zo stolice, u mužov sa infekcia šíri z prostaty, u chlapcov z osídlenia mieška a hrádze (je menej častá). Ďalšie miesto patrí prenosu pohlavným stykom, menej častý je prenos krvou, lymfatickými cestami, resp. priamym šírením baktérií z iného infikovaného miesta.

Pri vzniku infekcie močovopohlavného systému zohráva významnú úlohu virulencia (nákazlivosť, jedovatosť) baktérií a imunita (odolnosť) hostiteľa. Dobre fungujúci obranný mechanizmus hostiteľa je založený na rýchlom vylúčení baktérií, pričom dôležité je aj pravidelné vylučovanie moču a prostatických sekrétov, či ďalšie nešpecifické obranné mechanizmy.

Pesarom dajte červenú

Odber moču na vyšetrenie musí byť vykonaný vždy ráno, pred nasadením antibiotík. Odoberá sa stredný prúd moču, do sterilnej nádoby, po predchádzajúcej očiste. U malých detí sa používajú najmä adhezívne (priľnavé) vrecká. Po ukončení liečby by sa mal pacient vyvarovať prechladnutiu, nemal by zadržiavať močenie, a mal by prijímať dostatok tekutín, viesť zdravý sexuálny život a vymočiť sa po každom pohlavnom styku.

Keďže bol dokázaný zvýšený výskyt zápalu močových ciest pri používaní spermicídnych („protioplodňovacích“) látok a vnútromaternicových teliesok, odporúča sa zmeniť spôsob antikoncepcie a dočasne znížiť frekvenciu pohlavného styku. Iný spôsob prevencie predstavuje acidifikácia (okyslenie) moču pomocou štiav z brusníc.

Na odolnosť urogenitálneho aparátu voči infekciám má negatívny vplyv deficit estrogénov (ženských hormónov). Pri ich zníženej hladine počas menopauzy sa mení pH faktor, ale tiež osídlenie baktériami, pričom ustupuje prirodzene prítomný laktobacilus (baktéria rozkladajúca laktózu a iné cukry na kyselinu mliečnu).

Probiotiká sú ďalšou alternatívou profylaktickej (zamedzujúcej nákaze) terapie. Podávajú sa v tabletkách aj lokálne, a ich užívanie zlepšuje obranyschopnosť slizníc. Majú priaznivý vplyv na poruchy zažívacieho traku, a používajú sa aj ako prevencia proti kvasinkovému zápalu pošvy.

Chlamydia trachomatis

Infekcie chlamýdiami majú v súčasnosti vzostupnú tendenciu. Chlamýdie sú G – intracelulárne baktérie – kokobacily, a sú závislé od metabolizmu hostiteľskej bunky. V urogenitálnom trakte sa nachádza predovšetkým Chlamydia trachomatis, a to sérotyp D.

Priebeh infekcie je vo väčšine prípadov asymptomatický (bezpríznakový) až u 50 % mužov a 70 % žien. Rizikovými sú ľudia mladší ako 25 rokov (najmä osamelo žijúci), ženy užívajúce hormonálnu antikoncepciu, nový sexuálny partner, ktorý „prišiel“ v posledných 3-12 mesiacoch, ženy, ktoré ešte nerodili, či osoby so slabšími hygienickými návykmi.

5 – 50 % žien s panvovým zápalovým ochorením má izolované chlamýdie. Tieto infekcie môžu viesť k infertilite (neschopnosti donosiť a porodiť zdravé dieťa), či mimomaternicovému tehotenstvu. Skríningové vyšetrenia sa preto odporúčajú u všetkých sexuálne aktívnych žien do 25 rokov, u žien nad 25 rokov, ak zmenili partnera v posledných 12-tich mesiacoch, a pred operačným zákrokom v pošve.

Prejavy a sexuálna zdržanlivosť

U žien sa chlamýdiová infekcia prejavuje opätovnými zápalmi močového mechúra a močovej rúry. U mužov ide najčastejšie o zápal močovej rúry, s nútením na močenie a so sklovitým výtokom. V prípade príznakov chronickej prostatitídy (zápalu prostaty), s nejasnými bolesťami na hrádzi a v podbrušku, sa takisto nedajú vylúčiť chlamýdie. U mladých mužov sú dokonca najčastejšou príčinou akútneho zápalu nadsemeníkov, ktorý môže vyústiť až do fertility (neplodnosti).

U novorodencov, ktorí sa narodia infikovaným matkám, je 60 – 70 % riziko vzniku chlamýdiového zápalu spojoviek, resp. zápalu pľúc. Chlamýdie sú príčinou zápalu mandlí, môžu sa prenášať aj orálnym stykom, a „asistujú“ pri „iných“ sexuálnych praktikách – v podobe zápalu konečníka. Liečba chlamýdiových infekcií anibiotikami sa pohybuje medzi 14 – 21 dňami, prípadne aj dlhšie. Používajú sa predovšetkým tetracyklínové preparáty.

Liečiť sa musia aj sexuálni partneri pacienta. V priebehu terapie treba dodržiavať sexuálnu abstinenciu, a to do potvrdenia negativity posledných sexuálnych partnerov. Samozrejmosťou je vyhýbanie sa nechránenému pohlavnému styku. Kontrolné testy sa robia 3 týždne po ukončení terapie, ďalšia návšteva lekára by sa mala uskutočniť po 3 – 4 mesiacoch.

Herpes nemusíte mať len na perách

V diferenciálnej diagnostike infekcií urogenitálneho traktu nesmie chýbať ani infekcia HSV2 (herpes genitalis virus) – predovšetkým pre svoju premorenosť v populácii. Ochorenie sa prenáša priamym kontaktom, a infikovaný človek sa stáva doživotným nosičom.

Herpetická infekcia dokázateľne súvisí s výskytom dysplázií (deformácií orgánov), s rakovinou krčka maternice, ako aj invazívnymi formami rakoviny. V klinickom obraze herpetickej infekcie sa po 2- až 7-dňovej inkubačnej dobe objavuje bolesť, začervenanie a výsev drobných, čírych pľuzgierikov s tenkou, pevnou stenou.

Po čase sa pľuzgieriky rozrušia, a vzniknú bolestivé mokvavé plôšky. Pri lokalizácii v močovej trubici je pacient konfrontovaný s pocitom pálenia a bolesti. Recidívy (opakovania) herpetickej infekcie súvisia so stresom, znížením imunity, resp. s inými ochoreniami. V terapii sa používajú virostatiká, v tabletkovej forme. Dlhodobá celková liečba dokáže zabrániť opakovaným prejavov ochorenia. Pri tehotných ženách sa spravidla predpokladá, že infekcia ohrozuje plod, čo je dôvod na ukončenie gravidity cisárskym rezom.

Končisté kondylómy

Vyvolávateľom ochorenia je vírus. Prejavuje sa väčšími alebo menšími výrastkami farby kože, ostro ohraničenými a mäkkými, niekedy v tvare kohútieho hrebienka, veľkosti od niekoľkých mm, až po viac cm.

Končisté kondylómy (pohlavné bradavice) sa vyskytujú najčastejšie na vstupe do pošvy, krčku maternice, hrádzi, resp. veľkých a malých pyskoch, u mužov na sliznici a predkožke penisu. U žien dosahujú aj väčšie rozmery, až po tzv. Condylomata gigantea.

Riziko nákazy HPV vírusom je až 70 %. Prevalencia u sexuálne aktívnych žien v USA je 10 – 46 %, u mužov 10 – 20 %. Riziko nákazy je najvyššie vo vekovej skupine 20 – 25 rokov.

Význam infekcie spočíva v riziku vzniku nádorového ochorenia krčka maternice, penisu a konečníka. V diagnostike je najdôležitejšie odhalenie a liečenie kondylómov. V terapii HPV sa používa podofilín, resp. podofylotoxín, tekutý dusík, laser a pod. Kondylómy môžu tvoriť prekážku v pôrodných cestách počas pôrodu.

Trichomoniáza

Trichomoniáza patrí medzi sexuálne prenosné infekcie. Je spôsobená pohyblivým prvokom Trichomonas vaginalis. Prejavuje sa speneným, niekedy až žltozeleným výtokom, ktorý nepríjemne zapácha, a pridružiť sa môže aj svrbenie a pálenie pri močení.

V 20 – 50 % prípadov prebieha trichomoniáza bez klinických prejavov. Trichomonáda (ako pohyblivý prvok) sa môže dostať do maternice a vajíčkovodov, a spôsobiť zápal vnútorných pohlavných orgánov. Bez gynekologického vyšetrenie je ťažké zistiť, či zápal postihuje len pošvu, alebo aj krčok maternice.

U muža prebieha ochorenie najčastejšie bez akýchkoľvek príznakov. Vyvolávateľa infekcie možno dokázať mikroskopickým vyšetrením výtoku. V liečbe je účinný metronidazol.

Zápal vagíny

Je najčastejšou gynekologickou diagnózou, s ktorou sa lekár stretáva v každodennej praxi. Skutočný výskyt ochorenia v populácii sa odhaduje len ťažko, pretože často podlieha „samoliečiteľstvu“, prípadne môže prebiehať bezpríznakovo. Príčinou ochorenia sú skoro v 90 % prípadov baktérie, kvasinky a trichomonády. Neinfekčné prípady zahŕňajú alergie, či zápaly spôsobené dráždením chemickými látkami a atrofiou (zakrpatením, chradnutím) vagíny.

Normálny fyziologický výtok sa skladá z pošvového sekrétu, buniek pošvovej steny a hlienu z krčka maternice. Jeho intenzita sa mení vekom, v závislosti od menštruačného cyklu, v gravidite, a tiež pri používaní hormonálnej antikoncepcie.

Vagína má prirodzený ekosystém, ktorý je charakteristický dynamickým vzťahom medzi užitočnými laktobacilmi a inou baktériovou flórou, hladinou ženských hormónov, kyslým prostredím v pošve a pod. Laktobacilus sa podieľa na tvorbe peroxidu vodíka, ktorý je toxický pre viaceré druhy baktérií a udržuje kyslé prostredie v zdravej pošve. Ak sa poruší prirodzený ekosystém, a kyslé prostredie vo vagíne sa posúva na zásaditú stranu, nastanú v pošve zmeny, ktoré umožnia rozmnoženie baktérií.

Podpornými momentmi pre tieto zmeny je dlhodobejšie užívanie antibiotík, užívanie hormonálnej a mechanickej antikoncepcie, striedanie sexuálnych partnerov, stres, výplachy pošvy, niektoré celkové ochorenia, gravidita a pod. Pacientky so zápalom vagíny sa sťažujú na výtok rôzneho charakteru a zápachu, svrbenie, pálenie pošvy a vonkajšieho genitálu, či častejšie nutkanie na močenie. Príčiny týchto príznakov bývajú rôzne, no najčastejšie ide o baktériový zápal pošvy. V dôsledku zmien vaginálneho ekosystému, začnú prerastať tzv. anaeróbne (nevyžadujúce pre svoj život kyslík) baktérie.

Bakteriálna vaginóza

Je typická jemným, homogénnym bielym výtokom. Prirodzená mikroflóra vagíny sa mení v neprospech laktobacila, a prevažujú gardnerely, mykoplazmy a anaeróbne baktérie, napr. peptostreptokoky.

Príčina bakteriálnej vaginózy nie je úplne jasná. Nie je to „klasické“ sexuálne prenosné ochorenie, aj keď sa častejšie vyskytuje u ľudí, ktorí striedajú sexuálnych partnerov. Bakteriálny zápal pošvy však mávajú aj dievčatá pred prvým pohlavným stykom, a ženy, ktoré nie sú sexuálne aktívne.

Medzi predispozičné faktory bakteriálnej vaginózy patrí mladý vek, tmavé etnikum, fajčenie, vnútromaternicové teliesko, tehotenstvo a výplachy pošvy. Nebezpečenstvo bakteriálneho zápalu pošvy spočíva v prechode infekcie do vnútorných orgánov – na maternicu a vaječníky. V prípade tehotenstva môže byť bakteriálna vaginóza príčinou predčasného pôrodu, nízkej pôrodnej váhy novorodenca a ďalších komplikácií.

Znížené osídlenie vagíny laktobacilom dvojnásobne zvyšuje výskyt baktériového zápalu pošvy, a pokiaľ laktobacilus úplne chýba, je riziko až štvornásobné. Možnosti ovplyvnenia opakovanej bakteriálnej vaginózy spočívajú v náhrade chorobnej vaginálnej flóry za prirodzenú. Používané laktobacily by mali „vedieť“ priľnúť na vaginálnu stenu a produkovať peroxid vodíka.

Laktobacily sa podávajú miestne, aj celkovo. Ak tieto opatrenia neprinesú výsledky, používajú sa laktátové gély a antibiotiká. Úspešnosť preliečenia po týždni je 80 – 90 %, avšak relapsy do 3 mesiacov nastávajú u 15 – 30 % postihnutých.

Záver

Zápaly močovopohlavného traktu závisia od sexuálnej výchovy mládeže, pohľadu na život a partnerské vzťahy, či celkovej životnej filozofie. Nemalú úlohu zohráva aj nedostatočná osveta a malé vedomosti o uvedených infekciách. Včasné vyhľadanie lekára pri akomkoľvek podozrení na zápalové ochorenie (alebo pohlavnú chorobu) vedie k rýchlemu nasadeniu liečby, k predchádzaniu komplikáciám, a obmedzeniu ďalšieho šírenia infekcie. Lekár a zdravotný personál, sú zaviazaní mlčať o ochorení pacienta, a preto by nik nemal mať obavy, že jeho zdravotný stav bude verejnou záležitosťou.

 

článok bol pôvodne zverejnený na stránke www.slovenskypacient.sk