• Vírusy
• Baktérie
  Antibiotiká sú lieky, určené výhradne na liečbu bakteriálnych infekcií. Ničia ich (baktericídne) alebo zabraňujú ich rozmnožovaniu (bakteriostatické) a tým liečia.
  Väčšina, až 80% infekcií dýchacieho traktu, je však vírusového pôvodu a liečba antibiotikami neprináša chorému žiadny účinok. Naopak ak sú antibiotiká predpisované nesprávne, organizmu skôr škodia. Jedným z účinných nástrojov lekárov v rozpoznávaní typu infekcie je test na stanovenie hladiny C-reaktívneho proteínu (CRP).
• Všetky mikróby

• ak je v kontakte s iným človekom, ktorého postihla infekcia, odolná voči antibiotikám (rezistentná infekcia)
• ak sa dotkol niečoho, čoho sa dotkol človek, ktorého postihla rezistentná infekcia (napríklad na rukaviciach, na nástrojoch v zdravotníckom zariadení, kde je nedostatočná hygiena)
• ak sa dotýkal živého zvieraťa, vody alebo potravín, obsahujúcich rezistentné baktérie
• vo všetkých uvedených situáciách
  Antibiotiká sú podávané ľuďom, hospodárskym zvieratám, rybám a používajú sa aj v rastlinnej výrobe. Odolnosť infekcií voči antibiotikám (antibiotická rezistencia) vzniká vtedy, keď sa baktérie zmenia (zmutujú) a začnú byť odolné voči antibiotikám, používaným na liečbu infekcií, ktoré spôsobujú. Antibioticky odolné baktérie sa šíria prostredníctvom kontaktu s ľuďmi, so zvieratami, vodou alebo potravinami, ktoré ich obsahujú.

• pravdivé tvrdenie
• nepravdivé tvrdenie
  Nedoužívanie antibiotík je zo strany pacientov jednou z najčastejších chýb pri predpísanej antibiotickej liečbe.
  Ak užívate antibiotiká, tie postupne zabíjajú baktérie. Čím dlhšie ich užívate, tým väčšia je pravdepodobnosť, že antibiotiká v boji s baktériami zvíťazia na plnej čiare. Teda zlikvidujú aj tie najodolnejšie baktérie. Ak antibiotickú liečbu ukončíte príliš skoro – skôr ako sú zabité všetky baktérie – bude oveľa ťažšie poraziť ich v prípade, keď sa začnú opäť množiť.

• možno budem dlhšie chorý
• možno budem navštevovať svojho doktora častejšie, alebo sa budem musieť liečiť v nemocnici
• budem potrebovať drahšie lieky, ktoré môžu spôsobovať vedľajšie účinky
• hrozia mi všetky uvedené možnosti
  Rezistencia na antibiotiká vzniká ako dôsledok nesprávnej a nadmernej konzumácie antibiotík. Citlivé baktérie sú antibiotikami usmrtené, avšak rezistentné baktérie – aj napriek podávaniu antibiotík – v organizme rastú ďalej a množia sa.
  Liečba infekcií spôsobených rezistentnými baktériami je náročná, pretože bežne používané antibiotiká nie sú v takýchto prípadoch účinné a lekári musia zvoliť iné antibiotiká. To môže oddialiť správnu liečbu pacientov a viesť ku všetkým uvedeným komplikáciám.

• pravdivé tvrdenie
• nepravdivé tvrdenie
  Aj keď je v súčasnosti antibiotická rezistencia celosvetovo na vzostupe, zodpovedné používanie antibiotík môže vývoj rezistentných baktérií zastaviť a zachovať tak účinnosť existujúcich antibiotík. Je dôležité vedieť, kedy máme antibiotiká užívať, neužívať ich zbytočne a v prípade potreby ich užívať zodpovedne, tzn. dodržiavať všetky rady lekára a odporúčania na príbalovom letáku (napr. dodržiavať stanovené intervaly, kombinácie s jedlom, či inými liekmi, doužívať celé balenie antibiotík a pod.). Dôležité sú aj prevencia pred infekciami v zmysle dodržiavania základných zásad zdravého životného štýlu, dodržiavanie hygieny rúk a absolvovanie odporúčaného očkovania.

• prestanem užívať antibiotiká, keď sa už cítim lepšie
• budem brať antibiotiká, akonáhle mi je zle – zo svojej lekárničky, alebo od priateľa
• budem vhodne zaočkovaný
  Preventívne očkovanie je jedným z najúčinnejších spôsobov boja proti rezistencii na antibiotiká, pretože v rámci prevencie je vhodným spôsobom obrany organizmu pred infekciami a tým aj efektívnym nástrojom na znižovanie spotreby antibiotík.

Odbornú kontrolu zabezpečila MUDr. Jana Bendová, PhD., praktická lekárka pre dospelých s atestáciou z posudkového lekárstva a z vnútorného lekárstva, člen výboru Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva.