Prečo je stále potrebné doužívať predpísanú dávku antibiotík!

Posted · Add Comment
potrebne-douzivat-davku-antibiotik

Informácie, ktoré rozprúdili nové diskusie  o antibiotikách

V oblasti antibiotickej liečby sa už dlho nič nové nedeje. Stále platí, že antibiotiká sú jedinými účinnými zbraňami v boji so závažnými bakteriálnymi ochoreniami; že vďaka ich nadmernej a nesprávnej konzumácii stúpa riziko antibiotickej rezistencie (odolnosti baktérií na antibiotickú liečbu) a že vývoj nových, účinnejších antibiotík je kvôli časovej aj finančnej náročnosti pomalší ako by sme potrebovali. Preto každá nová informácia vo svete antibiotík pôsobí ako riadna senzácia.

Diskusiu o užívaní, resp. doužívaní antibiotík rozprúdila seriózna vedecká štúdia

V analýze publikovanej skupinou britských vedcov v serióznom lekárskom časopise British Medical Journal (BMJ) experti navrhujú, aby pacienti prestali užívať antibiotiká „keď sa už cítia lepšie“ a aby teda nedoužívali celé balenie antibiotík, ktoré im predpísal lekár.

Táto informácia sa začala šíriť internetom rýchlosťou blesku. Odborníci však varujú pred dôsledkami šírenia tejto „poplašnej správy“.

Jedna lastovička leto nerobí

V prvom rade vo vede a výskume platí staré známe, že „jedna lastovička (v našom prípade jeden článok) leto nerobí“. Britskí experti iba naznačili, že je potrebné sa zaoberať touto témou detailnejšie, diskutovať o nej a že je potrebné ďalej robiť spoľahlivé výskumy, ktoré ich návrh „užívať antibiotiká kratšie, ako doteraz“ podporia, či zmietnu zo stola.

Len na základe tejto jedinej analýzy sa automaticky nezmenia a ani nemôžu zmeniť zaužívané (odporučené odborné postupy) v antibiotickej liečbe.

Prečo sme ochotní veriť neovereným faktom?

Otázkou však skôr je, prečo sa táto správa šíri na internete, cez sociálne siete, ale aj v printových médiách rýchlosťou blesku?

Možno preto, že ľudia majú radi senzácie; možno je v tom aj trochu škodoradosti, že aj lekári sa môžu mýliť a možno je to dnes obľúbená móda búrania mýtov…

Realita a prax z ambulancií hovoria jasnou rečou – antibiotiká treba doužívať

antibiotika-treba-douzivat

Pojem „keď sa cítite lepšie“ je veľmi subjektívny. Nikto nie je v mojej koži, iba ja sám. Niekto sa cíti lepšie, ak mu klesne horúčka zo 40 stupňov na 38, niekto, keď sa zmierni jeho dráždivý kašeľ a on konečne dokáže zaspať…

Stačia ale tieto dôvody na to, aby pacient prestal užívať antibiotiká? Určite nie, ako som sa už veľakrát v mojej praxi všeobecného lekára pre dospelých presvedčila.

Napríklad, keď tehotná pacientka so zápalom obličky prestala užívať antibiotiká po 3 dňoch, zápal sa jej vrátil s ešte väčšou intenzitou a ona skončila v nemocnici, čím ohrozila seba aj svoje bábätko.

Veľakrát som sa o potrebe doužívania predpísanej dávky antibiotík presvedčila aj u pacientov so streptokokovou angínou, ktorým bolo pridlho užívať penicilín doporučených 10 dní. Keď sa im zdalo, že sa cítia lepšie a užívania antibiotík stačilo, svojvoľne liečbu ukončili. Viacerým sa angína vrátila, bolo potrebné užívať ďalšie antibiotiká a niektorí museli dokonca pre zdĺhavý zápal podstúpiť operačné odstránenie mandlí (tonzilektómiu).

„Keď sa cítim lepšie“ nie je diagnostický ukazovateľ

Nedoužívanie antibiotík je aj zo strany pacientov jednou z najčastejších chýb pri predpísanej antibiotickej liečbe. Argument „už je mi lepšie“ pacienti proste milujú. Asi aj preto expertíza vedcov publikovaná v britskom lekárskom časopise trafila u verejnosti na tú citlivú strunu.

Moje skúsenosti z ambulancie však hovoria, že nie je pacient ako pacient. Iná je dĺžka liečby zápalu pľúc u mladého a zdravého pacienta, iná (a oveľa dlhšia)  je u staršieho pacienta s cukrovkou, alebo u pacientky s rakovinou prsníka počas chemoterapie.

A ako použiť pravidlo ukončenia antibiotickej liečby, keď sa pacient „cíti lepšie“ u novorodencov a malých detí, ktoré ešte nedokážu vyjadriť, že sa „cítia lepšie“. Alebo naopak u pacientov s poruchou vedomia, demenciou alebo psychiatrických pacientov? U pacienta s ťažkou depresiou nie je možné očakávať, že sa „bude cítiť lepšie“ ani po mesiaci antibiotickej liečby…

Rozdiely vo vnímaní pocitu „cítiť sa lepšie“ sú však aj medzi normálnymi dospelými ľuďmi.  Individuálne rozdiely treba brať do úvahy: niekto má poruchu funkcie obličiek, niekto pečene, iný cukrovku, ďalší užíva lieky na potlačenie imunity.

Prečo zostáva pravidlo o doužívaní antibiotík zatiaľ nemenné?

Ak užívate antibiotiká, tie postupne zabíjajú baktérie. Čím dlhšie ich užívate, tým väčšia je pravdepodobnosť, že baktérií zostane nula. Samozrejme, že ako posledné zabijete tie najodolnejšie baktérie. Ak antibiotickú liečbu ukončíte príliš skoro – skôr ako sú zabité všetky baktérie –  bude oveľa ťažšie poraziť ich, keď sa začnú opäť množiť. A začínajú tie najodolnejšie, ktoré vďaka nedoužívaniu antibiotík prežili.

Okrem využívania antibiotík v liečbe ľudí treba brať do úvahy aj spotrebu antibiotík v poľnohospodárstve a v potravinárskom priemysle. Nezanedbateľný je aj fakt, že v mnohých krajinách sveta, napríklad v Indii alebo v Turecku, je možné kúpiť si jednoducho antibiotiká a užívať podľa vlastného uváženia. A aj napriek mediálnym kampaniach a informovaniu verejnosti sa aj v našich končinách bežne stretávam so situáciou, že sa nespotrebované antibiotiká „požičajú“ príbuzným, či priateľom.

Lekári na celom svete už desaťročia informujú pacientov, o potrebe doužívania celého predpísaného balenia antibiotík. Toto pravidlo sa nateraz nemení. Ak ponúknu seriózne výskumy v budúcnosti presvedčivé dôkazy o opaku, nie je vylúčené, že dôjde k jeho zmene. Tento proces sa nazýva Evidence based medicine – na dôkazoch založená medicína. Tento princíp je v súčasnej medicíne štandardom.

Rezistencia na antibiotiká je reálnou hrozbou

V článku britských vedcov sa uvádza, že zbytočne dlhé užívanie antibiotík zvyšuje riziko bakteriálnej rezistencie. Súhlasím s autormi v tom, že nadužívanie antibiotík zvyšuje bakteriálnu rezistenciu a v budúcnosti hrozí neúčinnosť antibiotík. Pri niektorých ochoreniach však existujú presvedčivé dôkazy o tom, že opak je pravdou. Typickým príkladom je tuberkulóza, pri ktorej predčasné ukončenie liečby vedie k nárastu rezistencie. Antibiotická rezistencia je reálnou globálnou hrozbou.

Novodobým problémom je fakt, že pri užívaní antibiotík lieky pôsobia nielen na baktérie, ktoré potrebujeme zlikvidovať, ale aj na baktérie, ktoré sa bežne nachádzajú na našom tele  (Staphylococcus aureus na koži, Escherichia coli v čreve). Aj tieto baktérie sa počas užívania antibiotík prispôsobujú podmienkam, v ktorých žijú a robia všetko preto, aby prežili, vrátane tvorby odolnosti (rezistencie) na antibiotiká – to všetko v prirodzenej snahe prežiť za každú cenu. Čím dlhšie sú vystavené pôsobeniu antibiotík, tým je pravdepodobnejšie, že si rezistenciu vytvoria.

S autormi článku sa dá súhlasiť aj v tvrdení, že doposiaľ sa uskutočnilo len minimum vedeckých výskumov, pokiaľ ide o ideálnu dĺžky užívania antibiotík pri rozličných ochoreniach. Táto ideálna dĺžka je rôzna aj medzi jednotlivými pacientmi. Zorganizovať výskum, v ktorom by sa skúšalo, či trojdňová liečba ťažkého zápalu pľúc stačí alebo nie, sa považuje za nanajvýš neetické a teda nerealizovateľné. Dopracovať sa k presvedčivým dôkazom preto nebude krátka a už vôbec nie ľahká cesta.

Ako zistiť či mám ešte užívať antibiotiká?

Autori článku uverejnenom v British Medical Journal navrhujú, aby si pacienti užívajúci antibiotiká nechali v nemocnici vyšetriť hladinu prokalcitonínu, ktorý je spoľahlivým ukazovateľom úrovne zápalu v tele. Toto vyšetrenie je možné aj na Slovensku, ale robí sa len u hospitalizovaných pacientov so závažnými infekciami.

Ani lekár na ambulancii však nemá prázdne ruky. Výborným pomocníkom je vyšetrenie úrovne zápalu v krvi pomocou CRP (C-reaktívneho proteínu). Tento parameter je ľahko dostupný a bežne ho používame nielen na diagnostické odlíšenie, či ide o vírusový alebo bakteriálny zápal, ale aj na monitorovanie účinku antibiotickej liečby.

Ako sa dnes vyznať v spleti senzačných medicínskych informácií?

Recept je jednoduchý: Stále dôverujte svojmu lekárovi!

doverujte-lekarovi

Myslím si, že uvedený článok publikovaný v BMJ je pre bežného pacienta skôr mätúci… Málokto si ho totiž prečítal celý, všetkých zaujala jediná veta vytrhnutá z kontextu, pretože bola senzáciou.

Pri pozornom čítaní si všimneme, že samotní autori článku navrhujú ďalší výskum.

Ako všeobecný lekár budem šťastná, ak sa zmenia zaužívané pravidlá (Odporučené odborné postupy) a ja budem predpisovať mojim pacientom menej antibiotík a oni ich budú užívať kratšie.

Dovtedy však moje správanie, pokiaľ ide o predpisovanie antibiotík určite nezmením – pre bezpečnosť mojich pacientov ako aj z medicínsko-legislatívnych dôvodov.

V prvom rade skôr než antibiotiká predpíšem, budem, tak ako predtým, prísne zvažovať, či je vôbec potrebné ich predpísať a budem sa naďalej snažiť vyhnúť zbytočnému užívaniu antibiotík.

Ak výskum dokáže, že je možné liečbu antibiotikami skrátiť, Odporučené odborné postupy budú aktualizované. Dovtedy by mali pacienti dodržiavať rady lekára a dôverovať im.

 

MUDr. Jana Bendová

Všeobecný lekár pre dospelých

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK S PRIATEĽMI