Nezaradené

Pacient si sám žiada viac informácií

Pôvodný prístup lekára k pacientovi z dejín medicíny je paternalistický: lekár pacientovi predpisuje režim, a len minimálne ho s ním preberá. Podľa MUDr. Jána Krekáňa, CSc., skúseného obvodného lekára z Bratislavy, je dnes pacient viac informovaný. „Vie o liečbe, o ľudovom liečiteľstve, o farmakoterapii. Smie si lekára vybrať, a keď túto možnosť má, tak ju prijme. Je otázne, do akej miery je sám k sebe kritický. Či vie posúdiť liečbu, ktorú mu odborní lekári dajú. Má k nej voľný prístup, a používa to ako zaklínadlo“, vyjadril sa v úvode rozhovoru. Oslovený lekár odpovedá na otázky partnerského portálu www.zivotbezantibiotik.digitalnomads.sk SLOVENSKÝ PACIENT.

Manažment pacienta v minulosti a dnes…

Málokedy si pacient uvedomí, že predsa je tam ten praktický lekár, ktorý to má skorigovať. A to je zle. Potom to navodzuje istý spôsob čiastočnej dôvery alebo nedôvery… Výmenné lístky sú v tomto smere pozitívne. Je to informácia medzi lekárom a lekárom. Ideálne bolo, v minulosti, keď na poliklinike, z jedných do druhých dverí si to lekári povedali – výmenný lístok ani nebol potrebný. Ale keď dnes máme mesto rozbité, a posielame pacientov na vyšetrenia od Mýtnej až po Petržalku…

Staršia generácia si zažila rodinných lekárov…

Poznám ten systém; mal som možnosť prejsť tým u nás, v Európe, aj vo svete. Systém rodinného lekárstva je mimoriadne dôležitý, pretože nahradí mnoho vecí, ktoré nie je inak možné zabezpečiť. Bolo to na nejaký čas prerušené, a dnes sa žiada návrat rodinných lekárov. No a vo vývoji sme sa ďaleko nedostali – v zmysle starostlivosti o človeka od pôrodu, až po vypísanie úmrtného listu…

Sú medici pripravení nastúpiť raz na miesta „obvoďákov“?

Prvý kontakt – nie vždy sú ochotní lekári do toho ísť. A absolvent nemôže, nemá atestáciu, a potom má dezilúziu, že je to len „papierový doktor“. Urobil som nejaké kroky – piataci boli u mňa na výuke, aby si všimli, čo všetko má robiť taký obvodný lekár. Lekárska fakulta to nemá v náplni – s bývalým dekanom, prof. Traubnerom sme tú problematiku rozdiskutovali. V našom stredisku sme dvanásti obvodní lekári, a všetci v dôchodkovom veku. Sme privátni, ale nie je to doriešené; nemá to kto po nás prevziať; z dôvodu nezáujmu, a kvôli peniazom. Mladý doktor si nemôže dovoliť dať do toho toľko peňazí, ktoré sme my zaplatili.

Vedenie rozhovoru v ambulancii má svoje špecifiká: prejavujú sa v kontakte s postihnutými, s chronickými pacientmi, so seniormi. Je to pre vás namáhavé?

Myslím si, že pre „starého“ lekára to nie je problém. Keď ku mne príde pacient, otvorí dvere, a ja ho vidím, už o ňom viem vlastne všetko – aj bez fonendoskopu… Keď som dlhšie na jednom pracovisku, je to iste výhoda. Potom tam niekde je pes zakopaný, v dobrom zmysle, že si poznám pacientov… Viem o nich, o ich vzťahoch, rodine, a rýchlo zistím, čo im je, čo je im treba.

Koľko času máte na pacienta? Aký máte zavedený systém v čakárni?

To je treba oddiferencovať… Niekedy mi stačí 5 minút… Hoci tá administratíva sa komplikuje, a niekedy je dlhšia ako diagnostika, čo je zle. Ale v priemere pol hodina minimálne, tak či tak. Starší pacienti sa potrebujú vyrozprávať – mladý povie rovno, čo mu je… Skúšal som to aj s poradovými lístkami, ale nie je to rozumné. A ani žiadny peniaz nemôže rozhodovať o tom, či je ten pacient akútny, alebo neakútny. Lekár musí rozhodnúť, má sa držať lekárskej etiky. Keď mi príde pacient s infarktom, tak nebudem brať druhých podľa poradia…

Nespolupráca pacienta, „stratený“ pacient… Má vtedy lekár „zviazané ruky“?

Nemá. Ale ani nie je zaplatený, aby pátral – nie je dôvod. Je to otázka zodpovednosti pacienta a príbuzných. Dokonca, niekedy paradoxne nevieme, že pacient zomrel – len neskôr, z úmrtného listu.

Vedľajšie účinky a cena lieku. Venujete sa im v rozhovore s pacientom?

Venujeme sa tomu, lebo nás núti najmä cenová politika v celom tom farmakologickom reťazci. Je to nutné, tie ceny liekov nie sú ako za socializmu, že je tam paušál; pacienti sa na to pýtajú. Pre mladších je to zaujímavé – pýtajú sa na generikum. Starší majú s tým problém, lebo oni sa riadia podľa farby krabičky lieku; zvykli si, a chcú ten. Rozhodne to zvyšuje návštevnosť u lekára prvého kontaktu, ale pre lekára to nemá byť problém – musí o tom vedieť, a rád to pacientovi vysvetlí. Hovorím o tom otvorene, a poradím s tým. Ak ma díleri nezaťažujú, sú letáky o liekoch dobré. Dnes je široký výber, no nové lieky sú viazané na farmafirmu, preto k nim odporúčam konzultáciu s lekárom.

Relapsy ochorenia a nedodržiavanie liečby. Vedia o tom vaši pacienti?

Áno, môže sa to stať. Myslím si ale, že mám malé percento ľudí, ktorí sú nezodpovední, a neberú lieky. V mojej praxi skôr vídavam, že píšem hospitalizáciu, a pacient nechce ísť do nemocnice. Hovorím to zo skúsenosti mojej štyridsaťročnej praxe. Žiaľ, zdravotníctvo nám ide dole vodou. Nemocnice majú ekonomické limity – za 7 dní je každý pacient doliečený. Tragédia je, že ľudia v nemocnici zomierajú. Sám som odišiel na reverz, lebo sa o mňa nestarali dobre…

Možnosti pripomenutia užitia lieku. Poradíte pacientom?

Pacient si sám žiada viac informácií. Bežne si pýtajú na analgetiká, spazmolytiká. Treba dbať na vysoký tlak, srdiečko, ľadviny. V lekárňach sú dávkovače na rozdelenie liekov. Pri sklerotikoch vedia pomôcť príbuzní – postarajú sa o to, aby sa lieky užívali a doužívali… Základný motív užitia lieku je, že telo to pacientovi povie. Aj keď sú výnimky – povedzme pri vysokom tlaku mu to nepovie. Rovnako bolesť je signál, že sa niečo deje.

Dlhodobé péenky pacientov. Na ktoré diagnózy sú u vás vypísované?

Pn-ky súvisia s nezamestnanosťou, komplikuje sa to. Pozitívne je, že zamestnaní sa boja ísť na Pn-ku, a radšej ostanú na dovolenke doma. Nezamestnanosť kedysi nad 3 percentami, to bol alarm, dnes sme niekde inde… Väčšinou ide o pohybový aparát, nie infekčné, ani respiračné ochorenia. Ešte evidujem aj poinfarktové stavy.

Civilizačné ochorenia. Je prevencia cestou, ako sa im vyhnúť?

Áno, včasná prevencia odhalí kardiovaskulárne ochorenia. Ak niekto vie, že má vysoký zvýšený cholesterol alebo choré cievy, a neurobí nič… Ustúpilo veľa ochorení horných dýchacích ciest, aj napriek zvýšenému riziku z prostredia – vďaka prevencii predtým. Vracia sa nám to v dobrom. Pribudli stresy, kardiovaskulárne ochorenia šli hore. Pacient môže neskoro zistiť napríklad niektoré alergie.

Od septembra je v platnosti nový diagnostický systém chorôb. Čo v praxi prináša? Existujú detailné postupy pre každú diagnózu?

Je rozšírený, a mal by viac povedať. Ale skôr analytikom, pacientom nie. Ak by existovali postupy, nebolo by to dobré. Keď zistím, že pacient má riziko nádorového ochorenia, „kričí mi to“, nemôžem sa k nemu správať ako k nejakému štandardu…

Je niečo, čo robíte nad rámec svojho povolania?

Pred 15 rokmi som založil nadáciu Zdravá staroba, aby sa nezabúdalo na starých ľudí. Bola jedna z prvých. Predpokladal som, že sa na nich prenesie zdravotná starostlivosť. Nestalo sa, a ani to, že by na to reagovali majetní sponzori.

Ďakujem za otvorený rozhovor.

 

Autor: Mgr. Tatiana Juríková

Komentáre